Spoločnosť 22. január 2020

Sme farmou medikov pre bohaté krajiny. Máme sa s tým zmieriť?

Fero Múčka
Fero Múčka
Zopár čísel a myšlienok do debaty o tom, ako funguje naše vzdelávanie medikov.
Zopár čísel a myšlienok do debaty o tom, ako funguje naše vzdelávanie medikov.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Fero Múčka

Sme farmou medikov pre bohaté krajiny. Máme sa s tým zmieriť?
Verejná demonštrácia medikov 19. septembra 2012 v Košiciach pred Lekárskou fakultou UPJŠ. FOTO TASR – František Iván

Nemyslím si, že Robert Fico otvorením témy spoplatnenia medikov, ktorí odchádzajú za hranice, chce naozaj riešiť dlhodobejší štrukturálny problém, ktorý tu máme. Pravdepodobnejšia je jeho motivácia zahrať na strunu tým, ktorí majú výraznú potrebu zdravotnej opatery a sú nespokojní s jej súčasným stavom (teda najmä dôchodcovia). A za ten môžu jeho vlády.

To ale neznamená, že sa Fico nedotkol závažnej témy. 

Starnutie obyvateľstva spôsobí exponenciálny nárast dopytu po zdravotníctve a udržať ho čo i len v dnešných parametroch bude problém.

Hoci využívanie ľudských zdrojov v ňom nie je efektívne, ak sa aj nejakej vláde podarí túto efektivitu zvýšiť, kapacitne to stále nebude stačiť. Lekári a sestry budú chýbať.

Zabezpečenie väčšieho počtu absolventov medicíny do zdravotníctva je preto dnes kľúčová zodpovednosť štátu voči budúcnosti.

Čo nám dáte?

Táto povinnosť štátu koliduje s požiadavkou talentovaných mladých ľudí, ktorú vznášajú voči štátu oni – získať vzdelanie zadarmo a mať slobodu zabezpečiť si vďaka nemu čo najlepší život. Vrátane zhodnotenia tu získaného vzdelania v zahraničí.

Je prirodzené, že mladý človek začínajúci svoj profesionálny život nerozmýšľa inak. Nie je jeho povinnosť suplovať zodpovednosť vlády. 

Silný dojem na mne zanechalo moderovanie debaty so študentmi medicíny lekárskej fakulty v Martine s ministrom zdravotníctva pred troma rokmi. Keď došlo na tému zotrvania na Slovensku, atmosféra sa niesla v duchu „tak teda čo nám ponúknete, aby sme zostali?“. 

Nemá zmysel rozoberať, ako toto generačné nastavenie vzniklo, či rozhorčovať sa nad ním – je prirodzené a dané najmä tým, aké sa im ponúkajú možnosti. Je nutné brať situáciu ako stav, s ktorým treba pracovať.

Základné čísla

Zopár čísel, aby sme mali hrubé kontúry toho, ako vyzerá slovenské vzdelávanie medikov.

Podľa Zdravotníckej ročenky 2018 ukončilo v tom roku študijný odbor lekárske vedy 729 Slovákov a 356 cudzincov. Teda približne tretina absolventov našich lekárskych fakúlt pochádza z iných krajín. Štúdium u nás ich stojí približne desaťtisíc eur ročne, čo je pre samoplatcov výrazne pod európsky priemer, ale za spodok rebríčka sa to označiť nedá. 

Pokiaľ ide o slovenských absolventov všeobecného a zubného lekárstva, odhaduje sa, že do zahraničia za prácou odchádza približne tretina z nich.

To znamená, že minimálne polovicu študentov medicíny vychovávame pre iné, takmer výhradne bohatšie krajiny.

Nemá zmysel rozoberať, ako toto generačné nastavenie vzniklo, či rozhorčovať sa nad ním – je prirodzené a dané najmä tým, aké sa im ponúkajú možnosti. Je nutné brať situáciu ako stav, s ktorým treba pracovať.Zdieľať

Problém pritom nie je v nedostatku schopných uchádzačov o štúdium.

Pomer prihlásených a prijatých na naše lekárske fakulty, ak zoberieme do úvahy len Slovákov, je približne 1 : 3,6. Pre porovnanie, brnianska lekárska fakulta má pomer 1 : 4, tri pražské fakulty od 1 : 3 po 1 : 5. 

Podľa dekanov našich fakúlt sa pri tomto pomere nachádza medzi neúspešnými uchádzačmi stále dostatok talentov, ktorý by školu zvládol s dobrými výsledkami.

Akurát že fakulty potrebujú peniaze, ktoré im nosia zahraniční študenti. Podľa rýchleho prepočtu ide o celkový ročný hrubý príjem pre lekárske fakulty niekde medzi 15 a 20 miliónmi eur. Dekani sa netaja, že tým krížovo dotujú štúdium Slovákov.

Čo s tým?

Na základe uvedených čísel je prvá rýchla odpoveď relatívne jednoduchá. Ak by štát bol ochotný dofinancovať fakulty napríklad desiatimi miliónmi ročne výmenou za zmenšenie počtu zahraničných študentov na polovicu, mali by sme v každom ročníku o 150 až 200 slovenských študentov viac, teda namiesto sedemsto by sme ročne mali deväťsto absolventov.

To je relatívne slušný skokový posun.

No jadrom problému je odchod našich absolventov, teda vzdelávanie slovenských študentov za peniaze celej spoločnosti, z ktorého de facto profitujú iné, bohatšie krajiny. Ak by podiel odídených absolventov dosahoval európsky priemer, nebol by to problém. 

No Slovensko sa dostalo do situácie, keď je zásobárňou pre iné krajiny, ktoré sem vysielajú loviace agentúry. Argumenty typu „mladí zostanú, keď zničíme korupciu, zvýšme životnú úroveň, zaveďme moderné nemocnice, zmeňme starých doktorov“ a podobné, nás z tejto situácie nedostanú. Zabezpečiť čo najlepšie zdravotníctvo si musíme aj pre prípad, že sa nám ani o dvadsať rokov nepodarí priblížiť sa úrovni  Nemecka, Rakúska či Veľkej Británie. 

Hoci nikomu nemožno zakázať, aby sa neodsťahoval za kariérou, téma nejakého typu spoplatnenia štúdia pre tých, ktorí ho zúročia inde, je legitímna.

Ciest je viacero, podstatná je zhoda v princípe. Zdieľať

Technické parametre treba zvážiť tak, aby nedošlo k diskriminácii podľa odboru štúdia a zároveň aby mladí ľudia, na ktorých čakajú hypotéky, neupadli do depresie z tohto bremena.

Napríklad zavedením symbolickej niekoľkoeurovej mesačnej splátky za štúdium pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí počas doby, keď sú produktívni a sú poistení v našej sociálnej poisťovni (teda v prípade poberania materskej, rodičovskej, nemocenského dôchodku či počas nezamestnanosti nie sú platcami). V prípade, že z tunajšieho sociálneho systému vystúpia, mala by mať poisťovňa právo sumu žiadať okamžite alebo v skrátenom čase.

Alebo variant, ktorý by sa dotkol tých odborov, ktoré sú viacnásobne drahšie ako priemerné vzdelanie, teda najmä farmácia, veterinárske lekárstvo, medicína a umelecké odbory.

Ciest je viacero, podstatná je zhoda v princípe. 

Síce by bolo veľmi zlé, ak by štát znemožňoval ľuďom hľadať svoju cestu k šťastiu aj inde než v krajine, kde sa narodili, no zároveň nie je dôvod, aby sme sa stali krajinou, kde obyvatelia vo veľkom a systémovo dotujú vzdelávanie odborníkov pre bohatšie a vyspelejšie krajiny.












 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0