Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
20. január 2020

Fico už spomína

40 dní do volieb a najsilnejšou politickou emóciou je neistota.
Fico už spomína

Robert Fico na mobilizačnom sneme svojej strany v sobotu v Banskej Bystrici. Foto: Ján Krošlák/TASR

Robert Fico mobilizuje svoju stranu, zmysel toho, čo nazvali programová konferencia, bol v niečom inom ako v programe. Fico chcel stranu povzbudiť, aby sa samotní straníci nehanbili za svoju značku, za svojich ľudí (vrátane Trnku), aby si boli vedomí, že sú na výslní dlhšie ako HZDS alebo SDKÚ, že niečo dokázali. Cítite ten paradox, že príslušníci stále najsilnejšej strany potrebujú povzbudiť?!

Po prejave sa najviac hovorilo o lekároch, ale keď som pozeral Ficovo vystúpenie, najsilnejšie pôsobilo niečo iné.

Ide o to, že Fico už spomína. Hovoriť o sociálnom štáte je jazyk minulej doby. Je to ako hovoriť o reformách. Politické témy sa už dnes chytajú inak, iným jazykom.

Fico to cíti, vidieť ako vulgarizuje jazyk („gebule“), ako pritvrdzuje v dehonestácii súpera („Kiska by ukradol aj mŕtvemu kabát.“), ako nie je na bilbordoch, ale už to nestačí. Slabne.

Navyše mu chýba silný nepriateľ. Dôvod? Meno lídra opozície mesiac pred voľbami je Marian Kotleba.

Druhá emócia z Ficovho prejavu sa týka tých ostatných. Nech je Fico akokoľvek slabý, po takmer 30 rokoch v politike a všetkých škandáloch je to skôr oneskorené ako neprirodzené, stále dokáže viac ako jeho nástupca Pellegrini. Z jeho prejavu si divák bude ťažšie čokoľvek pamätať, Pellegrini nemá jasnú líniu, žiadnu krízu nezvládol tak, aby ho posilnila, konfliktom sa radšej vyhýba, stále je to politik, ktorý sa najmä vyskytuje a jeho najsilnejšou zbraňou je marketing.

Napriek tomu sa dvojici Fico-Pellegrini podarilo niečo, čo dvojica Dzurinda-Radičová nedokázali. Ak tieto voľby ešte Smer vyhrá, bude to len vďaka tomu.

Prejdime na druhú stranu, kde by malo vychádzať slnko.

Inzercia

Včera v relácii Na telo na Markíze Andrej Kiska sám sebe vykopal jamu, aj keď ho tam – na jeho šťastie – nemal kto postrčiť. Podarilo sa mu to tak, že robil Fica a jeho koalíciu zodpovednou za nárast Kotlebu, že je to hnev a nespokojnosť voličov s Ficovou vládou, že im pomery prekážajú tak, že chcú voliť práve Kotlebu.

Stačilo položiť jednoduchú otázku: A prečo neprechádzajú títo voliči k vám? Prečo mu veria viac ako vám?

O čo väčšie je zlyhanie opozície, ak nespokojní a nahnevaní voliči neprechádzajú k opozícii, ale ku Kotlebovi? Prečo si nedokážu vybrať jednu zo siedmich strán opozície?

A sme doma, toto je január 2020.

Vo Ficovej koalícii je rozklad, Smer kritizuje Bugára, ten aj s Dankom bojuje o holé prežitie. V opozičných laviciach je to podobné, o prežitie bojuje niečo medzi jednou až piatimi stranami. Progresívci, ktorí sa snažili z Kotlebu urobiť hlavnú tému volieb a zo seba politické krídlo Antifa, klesajú, zatiaľ čo Kotleba silnie. Pritom Kiska, Truban, Matovič a ďalší už delia kožu, hoci medveď ešte behá.

KDH dnes reprezentuje niečo iné, čo tieto tri písmená znamenali v minulosti. Mám hypotézu, že dochádza k postupnej zmene voličov tejto strany a tiež rastúcu obavu, že možno čakať aj zmenu politiky, ak sa dostanú do parlamentu. Sulík ponúka tisícku nápadov, pričom nová vláda, ak by bol jej súčasťou, bude (už kvôli svojej šírke) úplne niečím iným ako koalíciou, ktorá bude schvaľovať tisícky nových zákonov a opatrení. Podľa jedného z minulotýždňových prieskumov, ak ešte má zmysel niečomu takému veriť, sa premiérom širokej vlády z dnešnej opozície môže stať Igor Matovič.

Do volieb je 40 dní a najsilnejšia emócia, ktorú cítiť, je neistota.

Odporúčame