Politika 15. január 2020

My máme riešenia, progresívci a Kiska iba ciele

Jozef Majchrák Martin Hanus
Jozef Majchrák Martin Hanus
Rozhovor s predsedom SaS Richardom Sulíkom o strachu z volieb, menšom štáte, rozvodoch a Istanbulskom dohovore.
Rozhovor s predsedom SaS Richardom Sulíkom o strachu z volieb, menšom štáte, rozvodoch a Istanbulskom dohovore.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Martin Hanus

My máme riešenia, progresívci a Kiska iba ciele

Tak ako pred štyrmi rokmi aj pred eurovoľbami, líder SaS sa rozcestoval po krajine, hneď po rozhovore vyrazil s volebnou dodávkou do stredu Slovenska. Richard Sulík v predvolebnom rozhovore pre Postoj hovorí, prečo verí, že SaS pôjde oproti prieskumom nahor, či strana po sérii odchodov, keď je okrem neho verejne známou tvárou strany už len progresívnejšie orientovaná Lucia Nicholsonová, nestratila svoju identitu.

Hovorili sme najmä o novom programe SaS, prečo to naďalej myslia vážne s odvodovým bonusom alebo prečo chcú zrýchliť rozvody aj schváliť Istanbulský dohovor, hoci, ako hovorí Sulík, tento dohovor obsahuje i „úlety, s ktorými sa ja neviem stotožniť“.

Bojíte sa o výsledok?

Nie.

Ani trochu?

Verím našim voličom, že väčšina z nich si nakoniec povie, že pre vládnutie sú dôležité riešenia a skúsenosti. Samozrejme, máme záujem o čo najlepší výsledok, ale nemám obavu, že by sa SaS nedostala do parlamentu.

Po minulých voľbách ste sa stali druhou najsilnejšou stranou, od minulej jari prišiel postupný pád, až ste sa v niektorých prieskumoch dostali na hranicu zvoliteľnosti. Prečo až taký prepad?

Myslím, že to dobre viete, boli to dva faktory, vznikli tri nové strany, silne podporované veľkými peniazmi. A potom sme mali vnútorný konflikt, ktorý je síce za nami, ale, prirodzene, nejaký čas trvá, kým odznie.

Iste, to sú notoricky známe vonkajšie okolnosti, ktoré neublížili len vám. Lenže SaS je už značka, v parlamente ste 10 rokov, po minulých voľbách ste si nie celkom bezdôvodne verili, že najbližšie získate 20 percent. V onom roku 2010 ste aj vy boli nová šťuka v rybníku ako dnes PS/Spolu, dosiahli ste výborný výsledok, no svojich 15 percent si uhájila aj už zavedená značka SDKÚ. Prečo ste si za tých 10 rokov nenaviazali takú základňu voličov, aby vás vznik nových strán natoľko nerozkýval?

Odkiaľ to viete, že sme na seba nenaviazali takú voličskú základňu?

Vychádzame z prieskumov, kde SaS od jari prudko klesala až k 5 percentám.

Stačí si pozrieť, aké čísla nám v prieskumoch vychádzali pred štyrmi rokmi a ako sa to napokon skončilo, tiež si pozrite prieskumy, aké mal Juraj Droba pred župnými voľbami a ako to napokon dopadlo.

Bol tu už aj jeden volebný test, európske voľby, na tie síce chodí menej voličov, liberálov z PS/Spolu volilo dvojnásobne viac ľudí než SaS.

Tie voľby sú špecifické, predtým sme mali jeden mandát, teraz dva. Ja chápem, že sme v prieskumoch išli dole, ale je to zbytočná debata, o 44 dní budeme poznať výsledky a uvidíme, či máte pravdu vy alebo ja. My ideme zabojovať.

Len s celkom inými ambíciami, predtým ste boli opozičnými lídrami, dnes je legitímnou debatou otázka, či sa nebojíte o vstup do parlamentu.

Samozrejme, to sa odvíja od situácie. Pamätám sa na prieskumy, v ktorých sme mali vyše 17 percent, takže bolo logické klásť si cieľ 20 percent.

Stačí si pozrieť, aké čísla nám v prieskumoch vychádzali pred štyrmi rokmi a ako sa to napokon skončilo.Zdieľať

Keď prišli dve strany a my sme poklesli, dali sme si cieľ zopakovať výsledok z roku 2016 (SaS získala 12,1 percenta – pozn. red.) a keď následne prišiel vnútorný konflikt, opäť to trochu pokleslo. Jednoducho prispôsobujeme ambície aktuálnej situácii.

Je nám jasné, že krátko pred voľbami nebudete hovoriť aj o miere osobného zlyhania. Keď sa pozrieme na vašu kandidátku, tak v strane, ktorá je tu vyše 10 rokov, sú trojka, štvorka, päťka pre širšiu verejnosť vlastne neznámi politici. Okrem vás a Lucie Nicholsonovej tie známejšie tváre postupne odišli...

... myslím si, že Braňo Gröhling je dostatočne známy...

... akú má mieru známosti vo vašich interných prieskumoch?

Nejde o to, aby sme mali na kandidátke rockové hviezdy, pretože ak budeme súčasťou vlády, potrebujem ľudí, ktorí budú makať a urobia zo Slovenska lepšiu krajinu. Myslím, že toto naši voliči pochopia.

Kampaň je však postavená na vás.

Áno, tentokrát je kampaň postavená na predsedovi strany.

Lucia Nicholsonová, spolu s vami druhá polovica verejne známej tváre SaS, bola naposledy siedma na kandidátke, súčasne sa brala ako hlavná predstaviteľka progresívnejšieho krídla strany. Vy ste boli proti migrácii, ona to videla celom inak, teraz však už nie je sedmička, ale dvojka strany, ktorá vás v tom vnútornom konflikte veľmi podržala. No a faktom je, že v posledných mesiacoch o rozdeľujúcich témach ako migrácia radšej vôbec nehovoríte, lebo viete, že novinári by sa obratom pýtali na reakciu Nicholsonovej. Otázka teda znie, či tá vlna odchodov nezmenila aj identitu SaS.

Nie, dôvod, prečo nehovorím o migrácii, je v tom, že migrácia teraz naozaj nie je horúcou témou.

Inak by ste hovorili to isté, čo pred štyrmi rokmi?

Na milión percent.

A dvojka strany by sa s vami verejne hádala?

Dohodli by sme sa, kto čo a ako bude komunikovať. Na druhej strane, nikdy som nemal problém s polemikou v strane. Keby Lucia povedala, že by to riešila inak, bolo by to v poriadku.

Ale z hľadiska voličov by to nebolo jedno, či so šéfom nesúhlasí v zásadnej téme dvojka strany alebo sedmička.

Celých desať rokov, čo vediem SaS, som si potrpel na toleranciu názorov aj vnútri strany. Mám skôr problém s tým, že moje názory nie sú tolerované povedzme zo strany niektorých médií. Ja s toleranciou nemám problém, ale to, čo je záväzné, je program.

No vo svojom programe ste sa téme migrácie vyhli.

Ale to, čo sme napísali, je návod na lepšie Slovensko, podľa ktorého by naši ministri vo svojich rezortoch postupovali, čo už len by mali robiť v oblasti migrácie?

V Rakúsku mali nedávno voľby, pre Sebastiana Kurza to bola hlavná téma.

Ale Rakúsko prijalo v jednom roku okolo 90-tisíc migrantov. Keby takúto hlúposť spravilo Slovensko, určite by to bola hlavná téma aj u nás a v našom programe by sme mali 20 opatrení, aby sa to neopakovalo.

To by už asi Nicholsonová nebola vašou dvojkou.

Vaše hypotézy ma prekvapujú.

Ešte k identite SaS. Vy osobne máte liberálny postoj k slobode prejavu, na svojej kandidátke máte politikov ako Ondrej Dostál, ktorí v poslednom čase podávajú trestné oznámenia kvôli verbálnym prejavom. Ani to nie je téma, ktorá by vás vystihovala.

Ale to nie je SaS, ale OKS, oni majú svoje štruktúry a svojich ľudí, my sme si zobrali niektorých kandidátov OKS na svoju kandidátku.

Rakúsko prijalo v jednom roku okolo 90-tisíc migrantov. Keby takúto hlúposť spravilo Slovensko, určite by to bola hlavná téma aj u nás a v našom programe by sme mali 20 opatrení, aby sa to neopakovalo.Zdieľať

Osobne mám tých ľudí rád, či ide o Dostála, Juraja Petroviča, starostku Zuzanu Aufrichtovú, Radovan Kazda mi veľmi imponuje svojím postojom k téme odpadov a životného prostredia. Máme dlhodobú spoluprácu, ktorá sa osvedčila, nebol dôvod to ukončiť.

Niektorým vašim voličom, ktorí vždy oceňovali politickú nekorektnosť SaS, to nevadí?

Myslím, že chápu, čo je línia SaS a čo je OKS.

Po minulých voľbách vás už niektorí pasovali za budúceho premiéra, to teraz nie je aktuálne, skôr predpokladáme, že po ôsmich rokoch v opozícii by ste považovali za veľké politické zadosťučinenie, keby ste sa stali ministrom financií.

Do volieb nemienim viesť žiadne personálne debaty.

Zato v opozícii sa takéto debaty v posledných dňoch živo pretriasajú, kto bude minister vnútra a podobne.

Asi ste si všimli, že SaS sa na tejto debate nezúčastňuje. Považujem to za chybu a prejav neskúsenosti niektorých opozičných aktérov, keď teraz diskutujú o ministroch.


 

Keď váš čerstvo zverejnený program porovnáme s programami konkurencie, tak je po letmom prečítaní naozaj najprepracovanejší...

... to je muzička v mojich ušiach...

... ešte to nezakríknite. Najskôr ľahká otázka: keď sa porovnáte s programami PS/Spolu a Za ľudí, čo sú strany, ktoré najviac cielia na liberálneho voliča, v čom sú medzi vami a nimi najväčšie ideologické rozdiely?

My máme v programe riešenia, oni majú ciele. Poviem to na príklade: Andrej Kiska má v programe, že postaví 20-tisíc nájomných bytov, no nie je tam uvedené, za aké obdobie, za aké peniaze, kto to postaví. My presne píšeme, že ak chceme viac bytov, musíme konkrétnymi opatreniami riešiť problémy s neplatičmi, skrátiť odpisy na byty a tak ďalej. Netuším, či sa po zrealizovaní našich opatrení postaví dodatočných dvetisíc alebo 20-tisíc bytov, lenže my pod opatreniami nerozumieme ciele, ale riešenia.

Pýtali sme sa skôr na iné rozdiely, tie ideologické.

Tých je minimum.

Hovoríte, že medzi vami a takým PS/Spolu je minimum rozdielov?

Myslel som to tak, že v našom programe máme minimum ideologických opatrení, preto tam takéto rozdiely nenájdete, väčšinou predstavujeme technické riešenia.

Takže ste všetci v akomsi veľkom liberálno-technokratickom strede a vlastne nemáte odlišné ciele?

Určite sme iní v pohľade na ekonomiku. Chceme menej štátu, ktorý bude riešiť základnú mieru solidarity, vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť a verejné statky.

My máme v programe riešenia, oni majú ciele. Andrej Kiska má v programe, že postaví 20-tisíc nájomných bytov, no nie je tam uvedené, za aké obdobie, za aké peniaze, kto to postaví.Zdieľať

Nič viac, nechceme, aby štát organizoval prácu, staval len tak 20-tisíc nájomných bytov alebo riešil nákladnú železničnú prepravu. Iní tvrdia, čo všetko štát zabezpečí, vyškolí a podobne, to u nás nenájdete.

Vyberme si tri oblasti. Už len autorstvom Radovana Kazdu, ktorý je v oblasti životného prostredia červeným súknom pre progresívcov, dávate jasne najavo, že práve v tejto oblasti chcete byť celkom iný.

Aj my chceme žiť v čistej a peknej krajine. Len si poďme povedať, čo je cenou za tie riešenia. Môžeme si síce povedať, že vymažeme do nejakého roku uhlíkovú stopu alebo znížime počet emisií nie o 30, ale o 50 percent – takéto absurdné pretekanie som zažil v Európskom parlamente –, ale potom treba občanom povedať aj to, že treba obmedziť dopravu, lebo kvôli uhlíkovej dani bude stáť benzín povedzme tri eurá za liter, alebo sa zakáže lietanie.

Potom sa opýtajme ľudí, či sú za takéto ciele, o ktorých pritom ani nevieme s istotou, či zabránia zvýšeniu teploty o dva stupne. Preto sme za rozumné riešenia, prestať platiť 100 miliónov eur na ťažbu uhlia, dokončiť Mochovce, čo bude mať vhodnú uhlíkovú bilanciu, alebo rýchlejšie stavať diaľnice, lebo jazda po diaľnici je určite úspornejšia.

Ten tlak na zelenú revolúciu bude silnieť, aj nová Kurzova vláda so Zelenými tlačí na ešte veľkolepejšie ciele než EÚ. Tento radikálny prístup vyviera z predpokladu, že žijeme v posledných rokoch, keď má ľudstvo šancu zvrátiť prichádzajúcu environmentálnu apokalypsu. Vy sa so zelenými radikálmi nezhodujete v opatreniach, ale zdieľate ich obavy?

Nie, takéto obavy nemám. Som jednoducho za to, aby sme bojovali proti znečisteniu, aby sme sa poctivo pozreli, čo sú jeho najväčšie zdroje, a hľadali v rozumnej a triezvej diskusii opatrenia, ako to zlepšiť.

Viackrát ste v minulosti súhlasne citovali Václava Klausa, český exprezident napísal o globálnom otepľovaní veľa textov aj knižku, spochybňuje nielen politiku EÚ, ale aj tézu, že k otepľovaniu výrazne prispieva ľudská činnosť. Je vám aj v tomto Klaus blízky?

Nesúhlasím s ním; v miere, v akej to tvrdí, zastáva extrémnu pozíciu. Mali by sme konať, ale na základe overených dát.

Takže ste viac lomborgovec než klausovec.

Aj tak sa to dá povedať.

Ak sa ešte v niečom podstatnom líšite od svojej liberálnej konkurencie, je to vaša vlajková loď, odvodový bonus, váš špeciálny variant základného príjmu pre každého. Aj v čerstvom programe ste mu venovali slušný priestor, hoci v posledných rokoch čelil bonus zásadnému spochybneniu. Marian Jánoš aj niektorí iní ekonómovia ho odmietli pre obrovské deficity...

... ktorí okrem Jánoša?

No možno aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorú ste ešte v roku 2018 požiadali o vypracovanie analýzy k dosahom vášho odvodového bonusu. RRZ ju vtedy vypracovala, čakala na vaše pripomienky, tie ste však nedodali, naposledy pred dvomi mesiacmi pohrozila, že ak sa k tomu nevyjadríte, oni sami svoju analýzu zverejnia. Prečo ste to dosiaľ nezverejnili?

Oni si vyžiadali ďalšie podklady listom.

Tie si vyžiadali už dávno, no vy ste nereagovali.

Ono sa to tiahne. Pointou odvodového bonusu (OB) je, že náš odvodový a sociálny systém musíme od základov prekopať, lebo pri našej demografickej krivke ho v súčasnej podobe neudržíme. Áno, má to nejaké negatívne dosahy na štátny rozpočet.

Keď OB vznikal, boli tie dosahy rozpočtovo neutrálne, lenže odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Bol napríklad zrušený strop pre zdravotné odvody, zrazu tak vláda vyberie povedzme o pol miliardy eur viac. Ak OB nezmeníme, tak logicky z pohľadu rozpočtu robí veľkú dieru.

Tomu rozumieme, ale vy už dlhé roky vo svojom návrhu OB nerátate so stropom na zdravotné odvody.

Áno, prestali sme to rátať, ale to bol skôr ilustračný príklad, lebo takýchto zmien sa uskutočnilo množstvo vrátane nesystémového predbiehania sa v rôznych dávkach, aj zvýšenie nezdaniteľného minima skresľuje výsledky. Pri tej rýchlosti by sme museli robiť prepočty každé tri mesiace.

Môžete teda zverejniť, k akému deficitu vášho bonusu dospela Rada rozpočtovej zodpovednosti v roku 2018? Lebo teraz to pôsobí tak, že jej analýza pre vás nedopadla príliš lichotivo, preto ju nezverejňujete.

Nie je to ukončené, oni si od nás ešte vyžiadali veci, ktoré musím dodať, to si žiada aj nejakú časovú kapacitu, čo počas vrcholiacej kampane nestíhame.

Náš odvodový a sociálny systém musíme od základov prekopať, lebo pri našej demografickej krivke ho v súčasnej podobe neudržíme. Zdieľať

Lenže my tvrdíme, že aj keby OB vytvoril nejaký mierny deficit, je to stále lepšie, ako vytvárať deficity vlakmi zadarmo, tým, že sa nesprivatizovalo CARGO, či sto miliónov sa dáva do uhlia. Štát platí predsa toľko hlúpostí...

... na hlúposti sa budú míňať peniaze aj v budúcnosti, povedzte teda, aká je miera ročného deficitu odvodového bonusu, ktorú by ste považovali za rozumnú.

Do jedného percenta HDP je to v poriadku.

To je presne koľko peňazí?

Miliarda eur.

Miliardu eur považujete za rozumnú mieru deficitu?

Len si musíte uvedomiť, že to všetko sú statické prepočty. Chýba dynamická zložka, teda všetko, čo nastane po zavedení bonusu a čo sa teraz nedá presne vyčísliť. Ak výrazne znížime zaťaženie práce, radikálne znížime marginálne zdanenie či maximálne zjednodušíme systém, to tiež povedie k rôznym efektom, pretože viac ľudí sa prestane vyhýbať zdanenej práci a podobne.

Aj pri rovnej dani sa zdalo, že povedie k deficitu, ale napokon sa dosiahli silné prebytky oproti plánovaným výnosom z daní. Ak bude vôľa zaviesť odvodový bonus, som presvedčený, že ten deficit by sa zmazal.

Je nejaká krajina, ktorá prijala aspoň vzdialene niečo podobné ako odvodový bonus, takže si to vieme aspoň trocha otestovať?

Sú to všetko len experimenty, ktoré nemôžu z logiky veci fungovať, pretože to robia len ako dodatočný pokus k niečomu, čo už existuje. Takto to fungovať nebude.

Skúšali to v USA, naposledy aj vo Fínsku, kde už bol nejaký systém a ešte k tomu začali dávať ľuďom peniaze navyše. Nie, tento systém to nahradí. Preto to nie je parametrická, ale paradigmatická zmena.

Ste presvedčený, že váš experiment bude fungovať?

Na milión percent. Venujem sa tomu pätnásť rokov. No nemusíme ho v prvej fáze zaviesť celý, môžeme zaviesť iba superhrubú mzdu. Na to by sa možno aj v koalícii našla zhoda, aby aspoň bolo vidieť, koľkonásobne viac platí z rovnakého príjmu zamestnanec oproti nezamestnancovi či živnostníkovi, slobodnému povolaniu, alebo majiteľovi eseročky.

Nech je vidieť, ako zaťažujeme prácu a ako zaťažujeme kapitál.

K odvodovému bonusu je veľa ľudí veľmi skeptických, od Ivana Mikloša až po ekonomických expertov dnešných strán. Nemáte to v programe už len z nejakej nostalgickej zotrvačnosti?

Ivan Mikloš nepochopil pointu odvodového bonusu. Je niekoľko ľudí, ktorí do tejto problematiky naozaj vnikli, bezpochyby k nim patrí aj pán Jánoš, len nesúhlasím s jeho výhradami. To sú ľudia, s ktorými má o tom zmysel na top úrovni diskutovať.

Pán Jánoš napríklad tvrdí, že po zavedení odvodového bonusu by na tom bolo 96 percent ľudí lepšie, ale potom si vytiahne nejaké konkrétne skupiny, ktoré na tom prerobia desať eur mesačne, a povie, že to je apriori neprijateľné. Ja hovorím, že kvôli niekoľkým tisícom ľudí by sme nemali zavrhnúť systém, ktorý je dobrý pre milióny ľudí. Radšej zaveďme odvodový bonus a potom individuálnymi opatreniami riešme tieto maličké skupiny.

Veľa ekonómov je však lenivých na to, aby si to poctivo naštudovali, čo aj chápem, je to moje dieťa, nie ich.

Vo volebnom programe máte aj bod, podľa ktorého by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bola povinná vyčísliť dosah volebných sľubov na rozpočet. Prečo by mali štátni analytici hodnotiť politické sľuby, keď politici navzájom a médiá majú dosť priestoru na to, aby ich korigovali? Po druhé, keby to aj robili, čo tým vlastne povedia? Veď niektoré opatrenia môžu byť potrebné, aj keď majú veľký dosah na rozpočet. To je nakoniec podľa vás aj prípad vášho odvodového bonusu.

Majme tú informáciu. Lebo tu sa bavíme o odvodovom bonuse, ale to, čo prináša, keď teraz dáme bokom rozpočtovú stránku, sú výrazné zlepšenia pre našu krajinu.

Veľa ekonómov je však lenivých na to, aby si odvodový bonus poctivo naštudovali, čo aj chápem, je to moje dieťa, nie ich dieťa.Zdieľať

Ale potom tu vidím niektorých svojich kolegov, ktorí sľubujú dvojizbový byt za stodvadsať eur mesačne, auto za osemdesiat či to, že tu z neba spadne dvadsaťtisíc nájomných bytov. Považujem za nekorektné nedať k tomu žiadne čísla. Pozrite sa, koľko sme sa my natrápili s prepočtami, s koľkými odborníkmi sme to konzultovali.

Veď vy s týmito politikmi, ktorí dávajú populistické sľuby, budete v diskusiách, kde môžete ich návrhom priamo oponovať.

Budem to robiť v nejakej obmedzenej miere. Keby som to začal robiť naozaj, tak schytám toľko „hejtu“, že ešte spolu ani nevládneme a už sa hádame. Mám v tom do určitej miery zviazané ruky. Keď to urobí renomovaná inštitúcia, tak to je iné.

V kapitole programu o osobných slobodách ste progresívnejší ako samotní progresívci...

... ale no tak...

Veď tam riešite uľahčenie rozvodov, predmanželské zmluvy, Istanbulský dohovor, odstúpenie od Vatikánskych zmlúv, dekriminalizáciu marihuany, registrované partnerstvá. V takejto koncentrácii to v programe nemajú ani progresívci.

Keď hovorím o progresívcoch, že sú ľavicovou stranou, myslím najmä na to, že chcú vyššie dane a silný štát. Pri osobných slobodách sme dali do programu to, čo sme tam mali vždy, plus to nové, čo sa objavilo.

Istanbulský dohovor pred desiatimi rokmi nebol témou. Všetky tieto body zvyšujú slobodu jednotlivca. Môžeme prebrať jeden bod za druhým.

Zostaňme pri rozvodoch. Ich ďalšia liberalizácia je spoľahlivým spôsobom, ako oslabiť už aj tak oslabenú inštitúciu manželstva, ktorá zabezpečuje istú spoločenskú stabilitu, čo asi uznávate aj ako liberál.

S tým súhlasím, preto sme ani nikdy nenavrhli, aby homosexuálne páry mohli uzatvárať manželstvá. Vaša obava, že uľahčenie rozvodov povedie k oslabeniu manželstva, je bezdôvodná.

Keď o hovorím o progresívcoch, že sú ľavicovou stranou, myslím najmä na to, že chcú vyššie dane a silný štát. Zdieľať

Keď sa pozriete na prax, existuje veľmi silná analógia, že keď umožníte niekoho prepustiť z práce, zamestnávatelia budú mať menšiu obavu niekoho zamestnať.

Vy si myslíte, že keď sa bude dať ľahšie vystúpiť z manželstva, tak viac ľudí bude doň vstupovať?

Áno.

To sa možno týka len nejakých milionárov, ktorí majú strach z rozvodu kvôli deleniu majetku.

Zastavte. Po prvé, dnes nevedia uzavrieť predmanželskú zmluvu, iba vedia potom uzavrieť bezpodielové vlastníctvo. Preto navrhujeme predmanželskú zmluvu. Nie pre milionárov, ale pre všetkých ľudí, ktorí ju chcú uzavrieť.

Po druhé, ani dnes sa nedelí majetok, ktorý mal jeden z partnerov nadobudnutý pred manželstvom. Vy nemáte právo vstupovať ľuďom do života a zisťovať, prečo to chcú. Nechajte to na nich.

To sa nedá celkom nechať iba na nich, manželstvo, ktoré sa verejne uzatvára, je aj spoločenskou inštitúciou, nielen súkromnou záležitosťou dvoch ľudí.

Môj individuálny prípad je taký, že som bol sedem rokov v manželstve a teraz už trinásť rokov žijem so svojou družkou. Tým, ako je dnes manželstvo nastavené, ja ho nechcem uzavrieť, ale nemal by som problém uzavrieť s ňou registrované partnerstvo, ktoré by aj jej dalo nejaké práva a mne napríklad právo odrátať si na ňu nezdaniteľné minimum.

Teda ak by sme chceli Richarda Sulíka druhýkrát oženiť, treba prijať predmanželské zmluvy a liberalizovať rozvody?

Ja si doteraz pamätám, ako som sa rozvádzal. Mal som tridsaťpäť rokov, s mojou manželkou sme boli na všetkom korektne dohodnutí a máme spolu stále výborný vzťah.

Bola tam však sudkyňa, ktorá sa mi s pasiou rýpala v osobnom živote. Pýtala sa, kedy som mal prvýkrát sex a kedy naposledy. Nechápem, čo je nejakú sudkyňu do toho, že už spolu nechceme žiť.

Povedal som si, že to už druhýkrát nechcem absolvovať. Nemá to nič spoločné s tým, či som bohatý alebo chudobný. Aj preto som sa už druhýkrát neoženil.

Dnes to však funguje tak, že ak manželia nemajú maloleté deti, väčšinou sú rozvedení už na prvom pojednávaní, čo je teda pokročilé štádium liberalizácie. Prečo z toho robíte takú veľkú tému, s ktorou začínate kapitolu o osobných slobodách?

Je to jeden z 1144 bodov. My tam zároveň píšeme, že chceme uľahčiť rozvody len v prípade, keď nie sú v hre deti. Ja chápem, že štát ako ochranca práv detí vstupuje do hry, keď tam deti sú.

Bola tam však sudkyňa, ktorá sa mi s pasiou rýpala v osobnom živote. Pýtala sa, kedy som mal prvýkrát sex a kedy naposledy. Zdieľať

Keď tam deti nie sú, nech sa dvaja manželia dohodnú a rozvod prebehne u notára. Alebo nech to ide cez súd, ale v zjednodušenej forme. Keď sa dvaja dohodnú, že nechcú spolu žiť, prečo sa im má do toho štátna moc cez nejakého sudcu montovať.

Ako posilňuje osobné slobody Istanbulský dohovor?

To je deklaratórna rovina, reálne nenásobí ani nedelí. Tak ako sú neoprávnené všetky obavy jeho odporcov, relatívne slabé sú aj argumenty jeho zástancov.

Pre mňa je to dobrá vec v tom, že chráni ženy alebo pomerne jasne hovorí, že ženy je zakázané biť. Považujem to za veľmi dôležité napríklad aj vo vzťahu k islamu.

S tým súhlasia všetci, aj kritici Istanbulského dohovoru, tí však poukazujú na to, že tento dokument definuje rod nie ako biologickú kategóriu, ale ako sociálny konštrukt a obávajú sa, že takáto definícia sa môže dostať aj do legislatívy či vzdelávacieho systému.

Tieto sociálne konštrukcie rodu či kategórie rodič jeden, rodič dva považujem za gebuzinu a úlety, s ktorými sa ja neviem stotožniť.

Ale v Istanbulskom dohovore vám to nevadí.

Vadí mi to. Keby som mal na výber Istanbulský dohovor bez týchto konštruktov, tak by mi to bolo milšie. Ale za oveľa závažnejšie považujem to, že sa naša krajina jasne a na vysokej úrovni prihlási k tomu, že ženy sú rovnako hodnotné ako muži a je ich zakázané tĺcť.

Veď k tomu sa hlási celá krajina, aj najväčší kritici Istanbulského dohovoru.

Pekne sa k tomu prihlásme, z môjho pohľadu to určite neuškodí. Len keď sa na tejto téme navzájom hecujú takí velikáni ako Danko s Kotlebom, tak sa debata zvrhne do úplne pomýlenej roviny. My hovoríme, že Istanbulský dohovor našej kultúre skôr pomôže, ako uškodí. Sú tam však veci, ktoré sa ani mne nepáčia.

Opozičné strany môžu spolu vládnuť len vo veľmi širokej zostave. Vy ste už v jednej takej komplikovanej vláde, ktorá dlho nevydržala, boli. Čo budete musieť v takejto vláde robiť inak, aby prežila štyri roky?

Držať sa dohôd.

V reálnom živote to nie vždy stačí.

Prečo nie?

Stačí úplne nová situácia, ktorá sa nedá predvídať.

Tento prípad sme mali ošetrený. Koaličná zmluva v bode jeden hovorila, že všetky štyri strany budú súhlasiť s tým, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády. V bode číslo dva sa hovorilo, že ak príde nejaká nová situácia, musia sa dohodnúť všetky štyri strany. Prišiel euroval, Dzurinda hovoril „musíme ho podporiť“, ja som na to nevidel dôvod.

Čo robiť, aby komplikovaná vláda vydržala? Držať sa dohôd.Zdieľať

V programovom vyhlásení vlády sme mali doslova napísané, že nebudeme podporovať nezodpovedne hospodáriace krajiny. Dzurinda s Miklošom však na to tlačili ako zmyslov zbavení. Tak som im ponúkol kompromis, nech to presadia so Smerom. To však Dzurindovi nestačilo a stále tlačil a vydieral.

To celé bolo zložitejšie, bol tam ešte ďalší problém, že predsedníčka vlády nebola predsedníčkou strany.

A čo teraz? Dohody platia iba vtedy, ak predsedníčka vlády dokáže urobiť stojku?

Teraz však tých možných destabilizačných faktorov vidieť ešte viac. Vo vláde by bolo viac strán, je tu Igor Matovič, ktorý má aj v rámci opozície množstvo konfliktov.

Ešte raz, čím viac je destabilizačných faktorov, o to viac musíme dodržiavať dohody, ktoré sme urobili.

Veríte tomu, že takáto široká koalícia dokáže prežiť celé volebné obdobie?

Keď budú partneri dostatočne osvietení a budú chápať, že dohody treba dodržiavať, bude to výborne fungovať. Keď sa začnú robiť opičky a vymýšľať, tak bude problém.

Foto: Andrej Lojan

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0