Fejtón: O nepovolenej látke v krvi

Raz sme sa s mojím v tej dobe ešte frajerom rozprávali o tom, čo koho zaujalo na tom druhom. Dozvedela som sa, že niekoľko dĺžok pred ostatné dievčatá a azda aj pohár víťazov mi získalo, keď som medzi rečou poznamenala, že rovnako ako Porsche 911 aj Tatra má vzduchom chladený motor. Po tomto už zjavne moja nič netušiaca konkurencia mohla len hltať prach, ktorý sa za mnou víril.

Náš vzťah bol s autami v mnohom previazaný. Hneď na začiatku mi okrem kvalít, na ktorých sa naozaj dá postaviť vzťah (ako manželove dlhé vlasy a nezameniteľný bežecký štýl) imponovalo aj to, že bol jedného vlastníkom. Nemusieť s batohom na chrbte preskakovať snehové záveje a odviezť sa v teple? To získalo moju pozornosť. Ostatne, pri špecifickej krikľavožltej farbe by som musela byť minimálne farboslepá, aby mojej pozornosti tento Favorit s rokom výroby nepríliš vzdialeným roku môjho narodenia unikol. V tej dobe sa už zopár koní spod jeho kapoty vybralo do dejiska večných dostihových zápasov, ale čo chýbalo výkonu motora, to vyvažovalo jeho hrdé meno – Žltý Pegas.

Na ďalšie auto – Škodu Felíciu – mám tiež pekné spomienky. Kým ostatné dievčatá frajeri žiadali o ruku minimálne na kolene pri západe slnka alebo aspoň dívajúc sa na seba vo svetle sviečok v nejakej štýlovej reštaurácii za sprievodu sláčikového kvarteta, ako nás to poctivo učí americká kinematografia, mne manžel položil túto zásadnú otázku v aute na parkovisku. Namiesto svetla sviečok na nás svietilo auto stojace na parkovacom mieste oproti. Nemôžem povedať, že by som bola prekvapená.

Jednou z prvých vecí, ktoré mi manžel povedal po svadbe, nebolo dojímavé vyznanie lásky až za hrob, ale veta: „Teraz sa už voláš Vanacká, preto oddnes budeš úplne ináč šoférovať.“

Odvtedy som si zvykla, že kosačka a píla musia byť jedine motorové, lebo ako dobré jedlo spravidla príjemne vonia, práce okolo domu na vyššiu úroveň pozdvihuje aróma spáleného benzínu. Keď sa nám mal narodiť syn, pri výbere kočíka boli dôležité dva faktory: veľkosť pneumatík a typ nápravy. „Aby sa ti kočík dobre tlačil,“ vraví manžel. Keby existoval detský kočík s benzínovým motorom, určite by sme boli jeho hrdými vlastníkmi.

Pred rokom sa manžel pokúsil darovať krv. O pár dní ho doma čakal list s pokynom, aby sa ihneď dostavil na transfúznu stanicu. Niečo mu našli pri krvnom rozbore, ale o čo ide, mu povie až lekár osobne. „Prišli mu na to,“ pomyslela som si, veď je známe, že pri darovaní krvi sa robia veľmi dôkladné testy. S napätím som čakala, kým sa manžel vráti domov. Krv ukázala len prekonanú hepatitídu. Tak nakoniec nie sú tie krvné testy také dôkladné, veď mne už bolo dávno jasné, aká nepovolená látka tvorí aditívum v manželových žilách – predsa benzín.

Gabriela Vanacká

Foto: Flickr

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo