Politika 13. január 2020

Keď Hlina a Truban idú s bubnom na Kotlebu

Martin Hanus
Martin Hanus
Blížime sa k finále nečakanej opozičnej kampane, ktorej hlavným terčom nie je Robert Fico.
Blížime sa k finále nečakanej opozičnej kampane, ktorej hlavným terčom nie je Robert Fico.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Hanus

Keď Hlina a Truban idú s bubnom na Kotlebu
Alojz Hlina pred mítingovou sálou ĽSNS v Slovenskej Ľupči, screenshot z videa na facebooku A. Hlinu.

Predvolebná kampaň je sedem týždňov pred voľbami mdlá, až prekvapivo mdlá – akoby sa aktéri vyčerpali už minulý rok alebo akoby nikto poriadne nevedel, za čo vlastne v tých voľbách bojuje. Smer potrebuje najmä uhájiť prvenstvo, ale inak je mu jasné, že v doterajšej zostave už nebude schopný vládnuť, aj to, že vládna spolupráca s Kotlebom by stranu aj krajinu uvrhla do izolácie. Preto vo Ficovej strane veria, že časti rozdrobenej opozície neostane nič iné, než sa dohodnúť na povolebnom usporiadaní. Pre Smer je súčasťou kalkulu aj vízia, že ho plejáda opozičných strán síce prečísli, no v nasledujúcich mesiacoch sa im to rozpadne pod rukami (model Radičová 2011). V Smere tak vlastne dúfajú v čo najvýhodnejšiu ne-výhru.

Demokratickú opozíciu straší temný scenár, že nezíska viac mandátov než druhý blok, Fico, Kotleba, Danko (prípadne plus Drucker, Harabin, Bugár, ak by niekto z nich ešte prekĺzol). No vábne nevyzerá ani ten optimistický scenár, podľa ktorého Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, SaS, KDH a Sme rodina (prípadne bez jednej, dvoch či dokonca bez troch z týchto strán, ktoré by napokon neprekĺzli) zvíťazia a budú môcť poskladať mimoriadne komplikovanú vládu.

U Andreja Kisku, ktorý bol dosiaľ na čele opozičného pelotónu, preto dúfajú v zázrak, že to všetko bude akosi možné bez Igora Matoviča aj bez Borisa Kollára. Volebný zázrak tohto typu sa udial naposledy v roku 2002, keď Mikuláš Dzurinda vďaka prepadnutým hlasom zostavil vládu aj bez mladého a veľmi vládychtivého Roberta Fica.

PS/Spolu proti Kotlebovi: Z núdze cnosť

Aj to je dôvod, prečo je opozičná kampaň tesne pred svojím záverečným špurtom taká mdlá. I v samotnom Smere sa čudujú, že odkedy ohlásili svoju „zodpovednú zmenu“, pôsobia jedni súperi vyčerpane a ďalší si našli iný terč. PS/Spolu, ešte donedávna opozičný líder, ktorý mal byť hlavným vyzývateľom Smeru, kampaňuje viac proti Kotlebovi, na rovnakú emóciu to prekvapivo hrá aj KDH, ktoré má celkom iných voličov než progresívci.

Michal Truban navštevoval v decembri obce s problémovými rómskymi osadami, kde došlo k útokom na staršiu paniu (Richnava) či dvoch mužov v stredných rokoch (Važec), minulý týždeň zas obiehal obce, kde kotlebovci zažiarili v európskych voľbách, PS/Spolu tým chce „prečísliť fašistov v uliciach“ aj mobilizovať proti scenáru, „v ktorom vznikne hnedá vláda SMERu s Kotlebom“.

Samozrejme, táto progresívna kampaň má svoje rácio. Víťaz prezidentských a európskych volieb prišiel o status hlavného vyzývateľa Smeru, Michal Truban bol najpredčasnejšie narodený kandidát na premiéra v moderných slovenských dejinách. Niekdajšia premiérska koalícia bude možno onedlho nútená mobilizovať proti scenáru, aby neskončila pod siedmimi percentami, teda mimo parlamentu – podľa čerstvého januárového prieskumu AKO, v ktorom získala len 9,1 percenta, to už je minimálne teoreticky reálna možnosť, keďže podľa štatistickej odchýlky sa nachádza v intervale medzi 6,9 a 11,3 percentami. PS/Spolu podľa AKO od novembra stratila okolo 3,5 percenta, ale najhoršie pre ňu je, že nejde o jednorazový výkyv, ale o zostupný trend, ktorý odštartoval kedysi na začiatku jesene.

Progresívci navyše vedia, že im nebudú priať ani záverečné televízne debaty lídrov – môžu na ne pripraviť Michala Trubana tak, aby neprepadol, ale sotva môžu očakávať energetickú vzpruhu, ktorú tak potrebujú. Preto má pre nich v týchto týždňoch väčší zmysel, aby mobilizovali svoje liberálne jadro vo veľkých a stredných mestách na antikotlebovskej emócii, už nie sú hlavnými vyzývateľmi Fica a Pellegriniho ako skôr hlavnými protifašistickými bojovníkmi.

Hlinova riskantná intuícia

A čo je ďalšou zvláštnou stránkou tejto kampane, ani v uvedenej protikotlebovskej disciplíne to nie sú progresívci, ktorí pútajú najviac pozornosti. Predseda KDH Alojz Hlina stál minulý týždeň v Slovenskej Ľupči uprostred partie kotlebovských vyholencov, ktorým kričal do tváre, aké zločiny gardisti, ich ideoví predchodcovia, napáchali v neďalekej Nemeckej. Pred mesiacom sa stalo virálnym hitom video z diskusie RTVS, v ktorej Hlina neustále útočil na Kotlebu nevyberavým spôsobom, nastrihané krátke video videlo násobne viac ľudí než televíznu diskusiu.

Lídrovi KDH sa určite nedá vyčítať nedostatok odvahy ani to, že by o mimoparlamentnom KDH nebolo počuť. Ak sa pozrieme na štatistiky od prvého októbra, ľudia si cez Google častejšie vyhľadávali meno Alojza Hlinu než Michala Trubana vo všetkých krajoch okrem Nitrianskeho.

Problém s týmto hlinovským guerilla marketingom proti Kotlebovi je v tom, že cieli na iného voliča, než aký bol dosiaľ typický pre KDH. Aj z početných ohlasov na sociálnych sieťach cítiť, že Hlina týmto prístupom nadchýna mladších, liberálnych voličov, kým v domácom voličskom prostredí vzbudzuje v lepšom prípade kritickú sympatiu, v tom horšom rozčarovanie. Lenže mladí liberálni voliči, ktorým sa v poslednom čase azda aj zazdalo, že autentický Hlina je ich srdcu bližší než strojovo recitujúci Truban, nebudú voliť KDH, ale v deň volieb budú váhať medzi PS/Spolu a niekým z dvojice Kiska-Sulík. Ak sa chce KDH vrátiť do parlamentu, potrebuje presvedčiť mnohé tisíce svojich konzervatívnych exvoličov, ktorí dali naposledy prednosť kandidátke OĽaNO.

Hlinova predvolebná stratégia, ktorá sa začala podpisom paktu o neútočení s progresívcami a pokračovala vyhraňovaním sa proti Harabinovi a Kotlebovi, niesla so sebou veľký mediálny ohlas, no ešte väčšie riziko. Antikotlebovská línia je sama osebe správna a voličov KDH ani nevyrušuje. Ak ich niečo irituje, je to viac forma a intenzita tejto Hlinovej kampane. Hlina je typ politika, ktorý sa viac než diskusiami a radami vnútri hnutia riadi vlastnou intuíciou. No len máločo nasvedčuje tomu, že by potenciálni voliči KDH pociťovali takú existenčnú hrozbu z Kotlebu ako liberálne facebooky.

Títo voliči, ktorí o sedem týždňov rozhodnú, či sa KDH dostane do parlamentu, si vo väčšine želajú zásadnú zmenu vlády, a preto sa dokážu zmieriť s predstavou, že by KDH išlo do vlády s PS/Spolu. Ale pre týchto voličov je okrem Smeru a Kotlebu zdrojom rastúcich obáv aj agresívnejší sekularizmus či politický progresivizmus a ten na Slovensku stelesňujú práve tí, s ktorými Hlina uzavrel pakt o neútočení a s ktorými robí paralelnú kampaň proti ĽSNS.

Kým PS/Spolu mobilizuje proti fašizmu, pretože po spľasnutí lídrovskej bubliny už ani nemajú inú možnosť, tak budúcnosť KDH, o ktorej sa rozhodne 29. februára, stojí a padá na intuitívnom zápase Alojza Hlinu. 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0