Keď sme zhruba pred rokom písali o pôstnom projekte Exodus 90, bol v slovenských podmienkach relatívne novinkou. Stručne na pripomenutie, ide o 90-dňový program odriekania, modlitby a budovania spoločenstva pre mužov. Vymysleli ho v americkom kňazskom seminári, pričom autori ponúkajú sprievodné materiály v digitálnej podobe.
Za posledný rok sa ukázalo, že táto aktivita si našla u nás veľa priaznivcov. Autor stretol „absolventov“ alebo „aktívnych účastníkov“ Exodu v rozličných prostrediach a o ďalších počul. Záber je ozaj široký – Exodus oslovil mladých otcov rodín aj slobodných mužov. Zaujal kolegov na pracoviskách i študentov na internátoch, pustili sa do neho bohoslovci a tiež kňazi.
K téme:
Žiadny alkohol, studené sprchy. Drsný pôst chcú vydržať až do Veľkej noci
Rastúca popularita Exodu 90 poukazuje na viacero skutočností. Prvou je fakt, že o askézu a duchovný život je stále záujem. Hoci jedným dychom treba dodať, že v tomto prípade robí svoje aj veľmi príťažlivá forma, v ktorej je pôstny program ponúkaný. Tou je mužská výzva.
Muži potrebujú výzvy, za oceánom to pochopili a celú vec postavili na tejto skutočnosti. Ak by ste si body Exodu vypísali len tak pod seba alebo ich trebárs vyvesili na nástenku v kňazskom seminári či internáte, zrejme až tak neoslovia. Sú totiž pomerne brutálne. Avšak ako výzva urobiť niečo so svojím duchovným životom (a zároveň aj s telom a vzťahmi v spoločenstve) – to už vyznieva inak. A mužov láka podobne ako splaviť rieku alebo vyjsť na vysokohorský hrebeň.
Exodus 90 má aj svoje úskalia, tak ako každé predsavzatia. Keďže je to pôstny program, možno naň uplatniť rady českého kňaza Štěpána Smolena o tom, čo je dobré pôstne predsavzatie. Podľa Smolena je konkrétne, splniteľné a múdre. Prvé dve kritériá sú v prípade Exodu jasné. Či je múdre rozhodnúť sa pre pomerne radikálny Exodus, si musí zvážiť každý sám. Svoje môže zohrať aj životná situácia, okolnosti v práci a podobne.
Viacerí účastníci Exodu varujú pred prístupom, ktorý možno označiť ako športový. V Exode nejde o preteky, výkon, ale o aktivitu pre duchovný rast. Súčasťou môže byť aj vypadnutie „z hry“. Medzi odporúčaniami preto zaznieva aj rada nič si k programu nepridávať, ale ani nič z neho neuberať. Prijať ho pokorne v jeho celistvosti a snažiť sa vydržať. Takisto je dôležitý úmysel, ktorý si človek zvolí a za ktorý obetuje celú deväťdesiatdňovú námahu. Vidieť pred očami cieľ motivuje zvládať najmä krízové obdobia.
Napokon, je tu ešte jeden prístup. Kto si netrúfa na celý Exodus alebo nemá možnosť vytvorenia spoločenstva mužov (čo je podmienka), môže sa týmto projektom jednoducho inšpirovať. Napríklad vybrať si jeden či dva body programu na obdobie Veľkého pôstu, ktoré sa tento rok začne v stredu pred parlamentnými voľbami.
K úspechu Exodu 90 posledná poznámka. V neposlednom rade ukazuje aj to, že muži v cirkvi nezaspali. Chcú byť prítomní, silní a duchovní. Ak im v tom Exodus 90 aspoň trochu pomôže, môžu vo svojom okolí šíriť atmosféru zasľúbenej zeme.