Ústavný súd vyšiel Babišovi v ústrety, ale o jeho víťazstve sa nedá hovoriť

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ústavný súd vyšiel Babišovi v ústrety, ale o jeho víťazstve sa nedá hovoriť

Český premiér Andrej Babiš. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Ústavný súd žiada rozhodnúť, kto nesie zodpovednosť za záznamy ŠtB, ale nález z roku 2017 zostal potvrdený.

Koncom novembra minulého roku Ústavný súd vyhovel sťažnosti Andreja Babiša a jeho spor vo veci spolupráce s ŠtB sa tak znovu otvoril, čím vzniklo mnoho otázok.

O čo išlo? Súčasný český premiér Andrej Babiš bol v registračných protokoloch komunistickej tajnej služby od roku 1982 niekoľko rokov evidovaný ako jej spolupracovník v kategórii agent s krycím menom Bureš.

Babiš spoluprácu dlhodobo popiera a v roku 2012 zažaloval Ústav pamäti národa za podľa neho neoprávnenú evidenciu svojej osoby v protokoloch. Okresný, krajský a nakoniec aj Najvyšší súd jeho žalobe v nasledujúcich rokoch vyhoveli, a to aj na základe svedectva bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí na súde vypovedali, že si spoluprácu s ním vymysleli.

Na druhej strane však historici profesionálne sa zaoberajúci činnosťou ŠtB na súde preukazovali, že jeho spolupráca bola reálna a vedomá. Doložili to aj rozsiahlym výskumom v 12 ďalších spisoch ŠtB preukazujúcimi jeho činnosť, takisto aj existenciou viacerých hĺbkových kontrol, aké ŠtB vykonávala, a teda nemožnosťou falšovania Babišovej spolupráce v takomto rozsahu.

Babiš stále verí vo víťazstvo

Keď Babišovi Ústavný súd vyhovel a vec opätovne vrátil krajskému súdu na prerokovanie, vzniklo mnoho otáznikov. Predovšetkým nad mierou, v akej mu vyšiel v ústrety a či nespochybnil rozhodnutie svojho druhého senátu z roku 2017. Zdieľať

V roku 2017 sa ÚPN nakoniec odvolal na Ústavný súd a jeho druhý senát (v zložení Ladislav Orosz, László Mészáros a Ľudmila Gajdošíková) v prelomovom rozhodnutí z októbra toho roku dal ÚPN za pravdu. Spochybnil dôveryhodnosť bývalých príslušníkov ŠtB v takýchto sporoch, keďže sa svojou činnosťou podieľali na presadzovaní komunistického režimu a z princípu veci sú nedôveryhodnými svedkami, s čím sa súdy pri pripustení ich výpovedí nevyrovnali.

Ústavný súd však vyriekol aj ďalšie univerzálne stanovisko, podľa ktorého ÚPN vôbec nemôže byť žalovanou stranou, pretože jednak nie je právnym nástupcom ŠtB a nemôže niesť právnu zodpovednosť za obsah jej záznamov, a nemôže byť postihovaný ani za zverejnenie týchto záznamov, keďže to nerobí svojvoľne, ale v rámci vyrovnávania sa s minulosťou mu to prikazuje zákon.

Vec sa tak vrátila na krajský súd a ten už v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Babišovu žalobu zamietol. Podobne sa skončilo aj jeho následné dovolanie na Najvyšší súd. Zdalo sa, že víťazstvo seriózneho výskumu a pravdy o Babišovi a ŠtB môže byť definitívne.

Babiš však v roku 2018 podal sťažnosť na Ústavný súd, v ktorej argumentoval nemožnosťou obhájiť svoje dobré meno, čím mu podľa neho bolo odopreté právo na spravodlivý proces.

Keď mu teda Ústavný súd (prvý senát v zložení Jana Baricová, Jana Laššáková a Mojmír Mamojka) 26. novembra 2019 vyhovel a vec opätovne vrátil krajskému súdu na prerokovanie, ľuďom sledujúcim tento proces vzniklo mnoho otáznikov. Predovšetkým nad mierou, v akej vyšiel súd Babišovi v ústrety a či nespochybnil rozhodnutie svojho druhého senátu z roku 2017.

Prípad pozorne sledovali aj české médiá. Babiš v nich opätovne zdôrazňoval, že s ŠtB nespolupracoval, a vyjadril presvedčenie, že sa bude súdiť celý život a že „nie je dôvod, aby nevyhral“.

Rozhodnutie z roku 2017 sa nespochybnilo

Podľa Jána Mazáka všeobecný súd podľa Civilného sporového poriadku nemôže určiť, kto má byť žalovanou stranou, ak je žalobca zastúpený advokátom. To Babiš vždy bol. Zdieľať

Zdôvodnenie rozhodnutia bolo napokon zverejnené v posledných decembrových dňoch. Ústavný súd v ňom nakoniec výrok z októbra 2017 iba potvrdil. Na viacerých miestach zdôraznil, že ÚPN nemôže byť žalovanou stranou. K spochybneniu svedectiev bývalých príslušníkov ŠtB sa nevyjadril, no ani túto časť rozhodnutia nepoprel.

Babišovi však vyšiel v ústrety v tom, že krajský, respektíve Najvyšší súd mali v roku 2018 určiť, koho mal žalovať namiesto ÚPN, teda v právnej terminológii, kto je v jeho prípade nositeľom „pasívnej vecnej legitimácie“. Iba z tohto dôvodu bolo Babišovi podľa súdu odopreté právo na spravodlivý proces.

V Českej republike je adresátom takýchto žalôb Ministerstvo vnútra ČR. Advokátska kancelária zastupujúca ÚPN na Ústavnom súde uviedla, že pasívnu vecnú legitimáciu priznáva česká judikatúra tomuto ministerstvu už viacero rokov, pričom české ministerstvo už v roku 2010 evidovalo 990 žalôb „za údajnú neoprávnenú evidenciu v materiáloch bývalej ŠtB“.

Advokáti ÚPN súčasne argumentovali, že podobný postup by sa mal zvoliť aj na Slovensku. ŠtB bola podľa zákona zložkou Zboru národnej bezpečnosti a ten podliehal ministrovi vnútra. Keďže Slovenská republika je nástupníckym štátom ČSSR, v prípade vymáhania škôd spôsobených činnosťou ŠtB by pasívna vecná legitimácia mala byť logicky daná Ministerstvu vnútra SR ako zástupcovi štátu.

Nejasnosti stále zostávajú

Hrozí riziko, že sa správne veci spochybnia. Stále však platí, že bývalí príslušníci ŠtB sú ako Babišovi svedkovia nedôveryhodní a že nemal žalovať ÚPN, ale zrejme Ministerstvo vnútra. Zdieľať

To, čo však stále nie je jasné, je procesný postup. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák totiž v Denníku N poukázal na to, že krajský ani najvyšší súd v Babišovom prípade ani nemohli určiť, kto mal byť žalovanou stranou. Podľa Civilného sporového poriadku (§ 160 ods. 1 a 3 písm. b), ktorým samotný Ústavný súd argumentoval, to totiž všeobecný súd nemôže stanoviť, ak je žalobca zastúpený advokátom (čo Babiš vždy bol). Inak by ho nespravodlivo zvýhodnil. A teda krajskí, prípadne najvyšší sudcovia sú teraz v nezávideniahodnej situácii, keď na nich z jednej strany tlačí Ústavný súd a z druhej Civilný sporový poriadok.

Babišovi advokáti sa obhajovali tým, že judikatúra sa v tejto veci radikálne zmenila, keď pasívnu vecnú legitimáciu až do roku 2017 prisudzovali všetky súdy vrátane Najvyššieho na stranu ÚPN a práve vplyvom rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2017 sa otočila. Ústavný súd pritom vtedy ponechal vyriešenie tejto otázky všeobecným súdom, pripadne zákonodarcovi. Takto budú jeho advokáti zrejme argumentovať aj naďalej.

Pri každom otvorení súdnych sporov je riziko, že sa v ďalšom konaní spochybnia aj správne veci, ktoré sa dovtedy považovali za vyriešené. Hrozí to aj v spore s Andrejom Babišom. Napriek tomu stále platí, že kľúčové časti rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2017 zostali nespochybnené a ústavní sudcovia prvého senátu teraz „iba“ chcú od všeobecných súdov, aby vyriekli, kto má byť vo veci spisov ŠtB žalovanou stranou. Nech už o tom rozhodne ktokoľvek, judikatúra z Českej republiky by mohla byť vodidlom.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo