Prečo sa Česi boja eura?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo sa Česi boja eura?

Foto: TASR/AP: Michael Probst

Debata okolo prijatia či neprijatia eura sa v susednej Českej republike stala politickým folklórom. Na konci uplynulého roku do debaty prispela svojou trochou aj Česká národná banka.

 

Krátko pred Vianocami Česká národná banka (ČNB) zverejnila dokument s názvom Analýzy stupňa ekonomickej zladenosti Českej republiky s eurozónou. Už v úvode autori zdôraznili, a dokonca to pre istotu napísali zvýrazneným fontom, že dokument „v žiadnom prípade nie je možné považovať za odporučenie ČNB na prijatie eura Českou republikou“.

Tento „disclaimer“ má logické opodstatnenie vzhľadom na prevládajúci euroskepticizmus českej politickej scény a človek sa pri čítaní dokumentu nemôže ubrániť dojmu, že autori sa úporne snažili dať dohromady argumentáciu, prečo sa s prijatím eura neponáhľať napriek tomu, že 74,8 % zahraničného obchodného obratu ČR sa uskutočňuje s krajinami EÚ a česká koruna (aj vďaka tomu) vo vzťahu k tretím menám pri kurzových zmenách zvyčajne poslušne nasleduje euro.

Krajina euroskeptikov

Česká politická scéna nasledovaná vo svojom euroskepticizme nemalou časťou obyvateľstva je v drvivej väčšine rozhodne proti prijatiu eura Českou republikou. Dokonca aj politici, ktorí nie sú a priori proti, sa na túto tému vyjadrujú veľmi opatrne z obavy, aby neriskovali obvinenie z nedostatočnej obhajoby národných záujmov voči Bruselu a jeho eurobyrokratom.

ČNB sa, samozrejme, vo svojej analýze nemohla vyhnúť pomenovaniu argumentov podporujúcich prijatie eura ani vynechať skúsenosť Slovenska. Dokument priznáva vysokú mieru otvorenosti českej ekonomiky, ako aj jej vysokú obchodnú a vlastnícku previazanosť s eurozónou. Dokument rovnako uznáva, že miera používania eura v českej ekonomike, najmä vo firemnej a podnikateľskej sfére, stále rastie.

Simulácia skutočne potvrdila stimulujúce účinky eura na rast HDP. Zdieľať

Na margo slovenských skúseností s eurom autori čerpajú zo spätnej simulácie hypotetického vývoja českej ekonomiky projektovaného na roky 2009 až 2017. Simulácia bola uskutočnená práve na základe skúseností s prijatím eura na Slovensku. Simulácia skutočne potvrdila stimulujúce účinky eura na rast HDP. Podľa výsledkov priemerná hodnota simulovaného HDP za testované obdobie dosiahla hodnotu 2,3 % proti skutočnému rastu 1,7  %.

Ak by prišli nižšie úroky

Naopak, hlavným argumentom proti prijatiu eura je uvádzaná nedokončená ekonomická konvergencia Českej republiky k eurozóne a obzvlášť akcentovaná je nezladenosť finančných cyklov. Experti ČNB tu vidia riziká spočívajúce v hrozbe nárastu inflácie nad ČNB stanovenou cieľovou hodnotou 2 %. Tlak na zvyšovanie inflácie potvrdila aj spomínaná simulácia, kde dosiahnutá hodnota inflácie bola 3 %.

Argument o nezladenosti finančných cyklov sa opiera hlavne o existujúci rozdiel medzi sprísnenou menovou politikou ČNB a, naopak, stále uvoľnenou politikou ECB a z toho vyplývajúce možné problémy českej ekonomiky v dôsledku nárastu diferenciálu krátkodobých sadzieb.

Na konci toho istého odseku ale autori priznávajú, že dlhodobo sa korunové a eurové sadzby pohybujú blízko seba a riziko šoku z ich zjednotenia pri hypotetickom prijatí eura zostáva malé.

Keby v roku 2005 podobne uvažovala druhá Dzurindova vláda, tak euro na Slovensku dodnes nemáme. Zdieľať

Rozhodne nie je namieste zľahčovať obavy českých bankárov, ale keby v roku 2005 podobne uvažovala druhá Dzurindova vláda, tak euro na Slovensku dodnes nemáme, pretože vtedajšia miera ekonomickej konvergencie Slovenska a miera zladenosti finančných cyklov s eurozónou sa tej dnešnej českej ani nepribližovala.

Trochu bizarne vyznieva tiež argument týkajúci sa otáznej dlhodobej udržateľnosti verejných financií z dôvodu starnutia českej populácie a s tým spojeným rastom mandatórnych fiškálnych výdajov. Podobne je to s argumentom o nízkej štrukturálnej podobnosti (väčší podiel priemyslu) českej ekonomiky s eurozónou. Na štrukturálnom zložení ekonomík nášho regiónu je ešte čo robiť, ale asi nebude tou správnou cestou mať identické ekonomiky vo všetkých 28 štátoch EÚ.

Paradoxne, už o pár odsekov ďalej text hovorí o vysokých hodnotách korelácií ekonomickej aktivity ČR s eurozónou, hoci autori si neodpustili poznámku, že v poslednom období sa mierne znižuje (rozdielny vývoj rastu HDP, ktorý je paradosne v ČR vyšší ako v „starých“ krajinách EÚ).

Materiál sa pomerne obšírne venuje výpočtu problémov eurozóny počnúc spomaľovaním ekonomického rastu cez slabý pokrok v oblasti integrácie fiškálnych politík až po obligátne hrozby vyplývajúce zo zdá sa už definitívne blížiaceho sa brexitu.

Česká hra s kurzom koruny

Českí bankári vidia hrozbu rizík tiež v relatívne čerstvej požiadavke, aby pristúpenie do systému fixácie výmenných kurzov ERM II, bolo sprevádzané tiež vstupom do tzv. bankovej únie. Táto požiadavka je jedným z dôsledkov finančnej krízy po roku 2008 a vyžaduje od členských štátov okrem iného tiež koordinovaný prístup k riešeniu krízových situácií.

Možnosť samostatnej kurzovej politiky je ostatne uvádzaná ako hlavný argument ponechania si českej koruny. Faktom je, že už samotný proces predchádzajúci prijatiu eura by znemožnil experimenty s kurzom českej koruny, ktorým sa s obľubou venovalo predchádzajúce vedenie ČNB. Umelé oslabenie kurzu českej koruny medzi novembrom 2013 a aprílom 2017 (z cca 25,5 na 27 Kč/1EUR) malo svojich hlasných zástancov, ale aj kritikov a je hodnotené pomerne kontroverzne.

Pre stav českej diskusie o eure je charakteristický priebeh jednej z konferencií, ktorá sa uskutočnila v septembri minulého roku v rámci Brnianskeho strojárenského veľtrhu pri príležitosti stého výročia vzniku Československa. Predmetom jedného z diskusných panelov bol vývoj ekonomík SR a ČR po rozdelení a, samozrejme, prednášky sa točili okolo problematiky prijatia či neprijatia eura a s tým spojených pozitív a negatív.

Bolo zaujímavé sledovať, ako viacerí vystupujúci za český bankový sektor sa dosť úporne snažili dostať k tomu, že výrazný hospodársky rast Slovenska zaznamenaný v rokoch po prijatí eura podľa nich s eurom v skutočnosti nesúvisel, ba naopak, oni tam stále vidia veľké riziká a hrozby.

Viacerí vystupujúci pomerne otvorene tlačili na prítomného zástupcu slovenského ministerstva zahraničných vecí, aby sa vyjadril k tomu, či to bolo alebo nebolo dobre, že Slovensko v roku 2009 euro prijalo. Po nejakom čase si zástupca nášho zamini majúci na starosti zahraničnú obchodnú politiku vzal slovo, zapol mikrofón a auditóriu oznámil, že na Slovensku sme sa pre euro rozhodli pred desiatimi rokmi a dnes toto už naozaj neriešime. A s dôvetkom „my už sme skrátka niekde inde“ si mikrofón zase vypol. Na tom debata o eure skončila.

Tu stojí za zmienku pripomenúť názor bývalého viceguvernéra NBS pre menovú politiku Jána Tótha, ktorý vo svojom článku uverejnenom na Postoji presne pred rokom veľmi triezvo skonštatoval, že na finálne zhodnotenie dosahov zavedenia eura na slovenskú ekonomiku z dlhodobého hľadiska je jednoducho ešte priskoro. Oddeliť vplyv eura od iných rozhodujúcich udalostí, ktoré so zavedením eura u nás časovo kolidovali (najmä vstup do EÚ a finančná kríza), bude možné až po vyhodnotení dlhodobých údajov, ktoré dnes ešte nemáme.

Na tému prijatia eura Českou republikou toho už skutočne bolo popísané a povedané dosť veľa. Jednoznačne možno konštatovať, že v prípade Českej republiky to nie je otázka ekonomických možností (Maastrichtské kritéria ČR plní s prehľadom), ale „len“ politického chcenia či ochoty.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo