Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
08. január 2020

Ďalšie americké dobrodružstvo a slovenská opozičná provinčnosť

Na americké základne v Iraku dopadli iránske rakety, čaká sa na Trumpovu odpoveď.
Ďalšie americké dobrodružstvo a slovenská opozičná provinčnosť

Ilustračná foto, TASR/AP

Kým celý svet sa pýta, aký strategický cieľ sledoval americký prezident Donald Trump likvidáciou Kásema Solejmáního, z USA neprichádza žiadna presvedčivá odpoveď. Minister zahraničia Mike Pompeo len v rôznych variáciách opakuje, že druhý najdôležitejší muž Iránu, veliteľ špeciálnych jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd, bol jednoducho „zlý chlapík“, po ktorého smrti „sa stal svet bezpečnejším miestom“. Pompeo spolu s Trumpom hovoria, že Solejmáního plány predstavovali „bezprostrednú hrozbu“ útokov na amerických vojakov a diplomatov v regióne. Viceprezident Mike Pence vo svojom tweete dal Solejmáního zabitie dokonca do súvislosti s 11. septembrom 2001, pretože iránsky generálmajor mal vraj desiatim z 19 teroristov pomáhať pri tajnej preprave do Afganistanu.

Tak ako to bolo pri zdôvodnení vojny s Irakom, aj tentoraz vyznievajú americké oficiálne argumenty ako zveličené či rovno klamlivé. O tom, že by mal Solejmání čokoľvek spoločné s teroristickým útokom na dvojičky v New Yorku, nebolo dosiaľ nič známe a niečo také je krajne nepravdepodobné. Špeciálna komisia (takzvaná 9/11 Commission) vo svojej záverečnej správe Solejmáního meno ako možného komplica bin Ládinovej al-Káidy nespomenula ani jedným slovom, mimochodom to ani nedáva zmysel, keďže šítsky Irán a sunitská al-Káida boli na nože.

Trump a Pompeo dosiaľ nijako nekonkretizovali, čo Američanom na Blízkom východe bezprostredne hrozilo od Solejmáního a či to bolo niečo horšie, než čo prichádza teraz ako dôsledok atentátu – Irán odpaľuje rakety na americké základne, NATO už predtým zmrazuje výcvikovú misiu v Iraku a pobúrený iracký parlament žiada USA o odchod z krajiny, čo bol mimochodom jeden zo Solejmáního životných snov.

Bezprecedentnému konfliktu USA s Iránom, ktorý sa môže v priebehu ďalších dní vyhrotiť, venujeme ešte tri poznámky.

Prečo Trump otočil?

Zatiaľ najzasvätenejší pohľad do zákulisia novej Trumpovej politiky poskytol denník The Washington Post, ktorý na základe neautorizovaných rozhovorov ponúka prvú odpoveď na otázku, prečo Američania zabili Solejmáního. Podľa The Washington Post je za tým dlhodobejší tlak Mikea Pompea, Trumpovho ministra zahraničia a predtým riaditeľa CIA. Ako denník zdôrazňuje, Pompeo tradične zastával tvrdú líniu voči Iránu, vďaka čomu bol populárny medzi dvomi proizraelskými voličskými skupinami, a to medzi konzervatívnymi židovskými donormi a kresťanskými evanjelikálmi.

Pompeo mal už pred mesiacmi Trumpa presviedčať, aby USA tvrdo zasiahli voči Iránu, vrátane opcie zabitia Solejmáního. Preto bol vraj Pompeo „mrzutý“, keď Trump odmietol protiiránsku akciu aj minulé leto po zostrelení amerického dronu.

 Až na sklonku uplynulého roka prišiel zlom, keď 27. decembra zasiahlo spoločnú americko-irackú základňu 30 rakiet, pri útoku bol zabitý aj jeden americký kontraktor, Američania z provokácie obvinili Irán.

29. decembra navštívili minister zahraničia Pompeo, minister obrany Mark Esper a predseda zboru náčelníkov štábov Mark Milley Trumpa na Floride, tu mali dvaja úradníci ministerstva obrany prezentovať ako možnú odpoveď na iránsku agresiu aj likvidáciu Solejmáního. Prítomných podľa The Washington Post šokovalo, že Trump s tým zrazu súhlasil, keďže prezident sa predtým obával eskalácie napätia s Iránom. Podstatným faktorom bolo, že za pritvrdenie línie voči Iránu boli Pompeo aj Esper, obaja absolventi rovnakého ročníka vojenskej akadémie. 

The Washington Post tiež uvádza, že viacerí úradníci ministerstva obrany v zákulisí označili Pompeovo zdôvodnenie, že Solejmání bol bezprostrednou a priamou hrozbou, za zveličené, takže ak ho už Trump s Pompeom chceli zlikvidovať, ako príčinu mali uviesť odplatu za smrť amerického kontraktora a predošlé provokácie Iránu.

 Aj tento obrázok zo zákulisia naznačuje, že za Trumpovým rozhodnutím zabiť Solejmáního boli viac pudové než strategické úvahy.  

2. Donald verzus Trump

Donald Trump chcel byť prezidentom, ktorý vymotá USA z klbka vojen na Blízkom východe, aspoň tak to sľuboval v predvolebnej kampani. Trump tento svoj inštinkt nasledoval v Sýrii, v Afganistane dal zelenú rokovaniam s Talibanom, opačnú taktiku eskalácie však zvolil pri odstúpení od iránskej jadrovej dohody, ktorú pritom Irán dodržiaval. No pre Trumpa to bola Obamova zmluva, „najhoršia zmluva, akú svet kedy videl“.

Trump chcel postupne vycúvať zo Sýrie, Iraku a Afganistanu, konflikt s Iránom však teraz vystupňoval tak, že americké cúvanie z Iraku a Blízkeho východu by sa vnímalo ako triumf Iránu, nie ako Trumpova voľba.

Irán dnes v noci v rámci „aktu sebaobrany“ odpálil na americké základne v Iraku 22 rakiet (údaj podľa irackej armády) a vyhráža sa, že ak Američania podniknú odvetu, zasiahne Izrael. Iránsky útok, pri ktorom nemal byť nikto zabitý (hoci iránska štátna agentúra očividne pre účely propagandy tvrdí, že padlo 80 Američanov), možno čítať aj ako ten typ iránskej odplaty, ktorej cieľom je uspokojiť iránsku verejnú mienku a súčasne negradovať napätie až na okraj vojny. Tú si v skutočnosti neželá iránsky režim ani Trump.

V ďalších hodinách sa čaká na Trumpovu reakciu, potom budeme o čosi múdrejší, hoci nie omnoho, pretože Blízky východ je ako sud s pušným prachom.

3. Opozičná nemohúcnosť v Bratislave
 

Do tretice len stručná poznámka k slovenskej politike. Robert Fico svoju včerajšiu polhodinovú tlačovku venoval najhorúcejšej svetovej téme, rečnil s formátom bývalého premiéra, ale aj lídra strany v predvolebnej kampani, ktorý pred svojím publikom ukazuje kompetentnosť, zároveň brnká na latentne protiamerickú emóciu a vysmieva sa tomu, čo označuje za „opozičnú materskú školu“ a „impotentnú diskusiu na Slovensku“.

Len krátko pred Ficom mali tlačovku aj lídri piatich opozičných strán (Za ľudí, PS/Spolu, SaS, KDH), ktorí spolu obedovali na pozvanie Andreja Kisku. Michal Truban, líder PS/Spolu, sa pred novinármi chválil, že o konflikte USA s Iránom sa na stretnutí vôbec nerozprávali, lebo všetci sú proti eskalácii napätia. Truban okrem toho ešte dodal vetu, že Danko k tejto téme hovorí sprostosti, tým bola pre kandidáta na premiéra téma vybavená, najviac ho v týchto dňoch zaujímal štrajk autodopravcov. No nič zapamätateľnejšie nepridali ani Andrej Kiska či Alojz Hlina, jasnejší postoj formuloval len Richard Sulík.

Samozrejme, slovenské voľby rozhodnú domáce témy aj frustrácie. No skúsme si ešte spomenúť, aké debaty viedla o americkej zahraničnej politike stará pravica (SDKÚ a KDH), noví lídri sa svojou provinčnosťou ešte aj chvália.

Inzercia

Odporúčame