Zatiaľ čo Spojené štáty čakajú na reakciu Iránu, Európa sťahuje svoje jednotky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zatiaľ čo Spojené štáty čakajú na reakciu Iránu, Európa sťahuje svoje jednotky

Tisíce ľudí zaplavili v utorok ráno ulice iránskeho mesta Kermán na juhovýchode Iránu, aby sa zúčastnili na pohrebe generála Kásema Solejmáního. FOTO TASR/AP

Čo sa udialo od útoku na vplyvného iránskeho generála Solejmáního a aká môže byť reakcia Iránu?

V Iráne dnes pochovali vojenského generála Kásema Solejmáního. Ten prišiel o život počas minulotýždňového amerického útoku dronom neďaleko letiska v Bagdade. Hoci útok vyvolal veľké emócie na oboch stranách, stále nie je celkom známe, akým spôsobom sa rozhodne pristúpiť Irán k avizovanej „tvrdej odplate“ voči Spojeným štátom.

Slovné vyhrážky striedajú politické rozhodnutia

Vražda generála Solejmáního odštartovala predovšetkým sled politických rozhodnutí. I keď sa ešte v nedeľu po páde rakety v blízkosti americkej ambasády v Bagdade a zásahu leteckej základne, na ktorej sú umiestnené americké jednotky, zdalo, že iránska vojenská odveta je za dverami, situácia sa následne sčasti upokojila a prešla najmä do sféry politických vyhrážok a odkazov.

Kým americký prezident Donald Trump Iránu pohrozil, že je pripravený udrieť na 52 iránskych cieľov (symbolicky predstavujúcich 52 amerických rukojemníkov, ktorých pred mnohými rokmi zajal Irán), nehľadiac na miesta zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, Irak sa rozhodol vyhostiť zahraničných vojakov zo svojho územia. V prípade, že americkí vojaci budú musieť odísť z krajiny, však Trump pohrozil Iraku sankciami.

Zaujímavým zistením v celom kontexte je tiež vyjadrenie irackého premiéra Ádila Abdala Mahdího, ktorý povedal, že generál Solejmání prišiel rokovať do Iraku s cieľom zmierniť regionálne napätie vo vzťahu k Saudskej Arábii. O sprostredkovanie rozhovorov mal Irak požiadať samotný Trump. Mahdí tak naznačuje, že Irak bol o útoku na iránskeho generála nielen neinformovaný, ale dokonca zámerne využitý. 

Iránsky parlament na oplátku prijal zákon, ktorý označuje za teroristov všetkých členov amerických ozbrojených síl, ako aj zamestnancov Pentagónu a s ním spojených organizácií, ktorí nariadili Solejmáního zabitie. Akákoľvek pomoc týmto silám má byť považovaná za podieľanie sa na terorizme.

Mnoho svetových lídrov či osobností sa tiež ohradilo voči činu Spojených štátov, a to z dôvodu, že podľa nich došlo k porušeniu medzinárodného práva. Nájdu sa však aj takí, ktorí chápu útok Spojených štátov (prípad holandskej ministerky obrany Ank Bijleveldovej) či ho odôvodňujú právom na sebaobranu (britský minister zahraničia Dominic Raab), no taktiež vyzývajú na deeskaláciu násilia. 

Generálny tajomník OSN António Guterres svetových lídrov požiadal, aby znížili geopolitické napätie, ktoré je podľa neho „v tomto storočí na najvyššej úrovni“.

Napriek tomu Irán dlho neotáľal a odstúpil od medzinárodnej jadrovej dohody z roku 2015. A hoci jej európskym signatárom tvrdí, že dohoda ešte nie je celkom mŕtva, prestal dodržiavať limity na obohacovanie uránu. Zakrátko prišlo aj rozhodnutie krajín NATO, ktoré dočasne zmrazili svoju výcvikovú misiu v Iraku, a podujalo sa stiahnuť časť personálu. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vyzval Irán na zdržanlivosť a dodal, že vojna nie je v záujme nikoho. Tiež pripomenul, že misia NATO v Iraku sa uskutočňuje práve na žiadosť irackej vlády.

Aj koalícia vedená Spojenými štátmi v nedeľu oznámila, že pozastavuje boj proti Islamskému štátu v Iraku, kde americkí vojaci poskytujúci výcvik irackým silám čelia raketovým útokom. Zmrazenie boja proti Islamskému štátu však nahráva práve teroristickej organizácii, ktorá by mohla využiť súčasný chaos v regióne na zlepšenie svojej pozície, a to minimálne v Iraku.

Medzinárodná udalosť však nadobudla vnútropolitický presah aj na Slovensku. Do centra pozornosti sa dostali siedmi slovenskí vojaci pôsobiaci v Iraku na výcvikovej misii NATO. Hoci boli dnes presunutí do susedného Kuvajtu, o ich stiahnutí začal hovoriť ešte v sobotu predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý vyzval ostatných ústavných činiteľov, aby sa k téme vyjadrili a zaujali stanovisko. 

Opoziční lídri mimoparlamentných a parlamentných strán Za ľudí, SaS, KDH a PS/Spolu sa zhodli na tom, že zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního je v rozpore s medzinárodným právom, a zdôraznili potrebu mieru na Blízkom východe. Rovnaký názor zastáva aj predseda strany Smer-SD Robert Fico, ale aj Ľudová strana Naše Slovensko.

Situácia na Blízkom východe sa tak pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami razom dostala do popredia záujmu a vďaka svojmu ďalšiemu vývoju zrejme bude mať miesto aj v predvolebných diskusiách.

Ako môže Irán zareagovať?

Najčastejšie kladenou otázkou v súčasnosti však je, ako Irán na americký útok odpovie. Historické sledovanie správania sa islamskej republiky ukazuje, že sa Irán pravdepodobne pokúsi vyhnúť úplnej vojne so Spojenými štátmi, pretože rovnako ako USA, aj Irán si uvedomuje svoje možnosti a deštrukčná vojna nie je v záujme ani jedného z aktérov.

Vysokopostavený predstaviteľ Iránu pre štátnu agentúru Fars v deň generálovho pohrebu, ktorý si pre tlačenicu vyžiadal najmenej päťdesiat mŕtvych a vyše dvesto zranených, povedal, že Irán zvažuje 13 scenárov.

Už po pár dňoch možno analyzovať, že útokom na iránskeho generála padli za obeť ako prvé vzťahy medzi Spojenými štátmi a Irakom, ktorý sa zrejme stane aj dejiskom odvetných útokov dvoch nepriateľov – Iránu a Spojených štátov.

USA musia tak prinajmenšom očakávať, že sa dostanú do konfliktu so šiitskými milíciami v Iraku, ktoré sa zrejme zamerajú na americké sily. Irán je totiž najvplyvnejším vonkajším aktérom v Iraku s úzkymi väzbami na irackých politikov a miestne milície.

Iránski lídri tiež považujú kontrolu Iraku za zásadnú pre svoje politické a ekonomické prežitie, zmierňujúc zdrvujúce sankcie, no Irak potrebuje aj ako cestu na pozemné logistické zásobovanie sýrskeho režimu či libanonského Hizballáhu. Irán sa však môže zamerať aj na americké jednotky v okolitých štátoch. Práve libanonský Hizballáh napojený na Irán môže byť využitý ako prostriedok realizácie odplaty voči Spojeným štátom, či už v samotnom Libanone, alebo v Izraeli – teda na území amerického spojenca.

Irán síce zodpovednosť za septembrové veľmi presné útoky na ropnú infraštruktúru v Saudskej Arábii oficiálne popiera, no ak sú predpoklady ich autorstva pravdivé, poukazujú na schopnosti tejto krajiny viesť raketové útoky aj proti základniam Spojených štátov v okolitých krajinách.

Rásť môžu rovnako aj konflikty so zadržiavaním ropných zariadení v Perzskom zálive a aj samotné odstúpenie Iránu od jadrovej dohody napovedá, že krajina bude aj v tejto téme brať omnoho menší ohľad na medzinárodné spoločenstvo.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo