Stručnosť je dcérou múdrosti

Presne pred sto dvadsiatimi rokmi mala v moskovskom divadle A.F. Korša premiéru prvá divadelná hra Antona Pavloviča Čechova s názvom Ivanov. Dielo tohto klasika svetovej literatúry si aj dnes udržuje popularitu a súčasnému čitateľovi ponúka nielen obraz ruských pomerov na prelome 19. a 20. storočia, ale svojou nadčasovosťou taktiež verne odhaľuje charakter dnešnej spoločnosti.

Čechov bol v ranom veku nútený spievať v chrámovom spevokole a za každý falošný tón ho jeho otec bil. To na Čechova pôsobilo až tak negatívne, že znenávidel umenie a spochybňoval jeho význam pre spoločnosť. To však neubralo na kvalite jeho umeleckého diela, s ktorého tvorbou začal už vo veľmi mladom veku - otec nebol schopný splácať dlžobu a tak mladý Čechov musel obetovať všetky zarobené peniaze publikovaním svojich poviedok na chod chudobnej domácnosti.

Sám pätnásť rokov bojoval so smrteľnou chorobou - tuberkulózou a ako lekár s bohatou praxou si to veľmi dobre uvedomoval. Dopredu vedel, aký osud ho čaká a môžeme sa domnievať, že postavy z jeho poviedok a divadelných hier preto nesú aj autobiografické prvky. To koniec koncov môžeme vidieť aj v úryvku z jeho poviedky Čierny mních:

„Kovrin volal Táňu, volal veľkú záhradu s nádhernými kvetmi skropenými rosou, volal park, borovice s rozvetvenými koreňmi, ražné pole, svoju obdivuhodnú vedu, svoju mladosť, odvahu, radosť, privolával život, ktorý bol taký prekrásny. Na dlážke pri tvári videl veľkú kaluž krvi a od slabosti už nemohol vydať zo seba ani slovo, ale celú jeho bytosť napĺňal pocit neopísateľného, nekončiaceho šťastia. Pod balkónom hrali serenádu a čierny mních mu šepkal, že je génius a umiera iba preto, že jeho slabé ľudské telo stratilo rovnováhu a nemôže viac slúžiť za schránku pre génia. Keď sa Varvara Nikolajevna prebudila a vyšla spoza španielskej steny, Kovrin bol už mŕtvy, no tvár mu zmeravela v blaženom úsmeve.“

Pokiaľ ide o Čechovovu divadelnú tvorbu, nebola obsiahla počtom divadelných hier, ale ich veľkosťou a umeleckým významom - napísal ich šesť. Je však potrebné povedať, že Čechov sa prejavil predovšetkým ako majster poviedkovej tvorby.

Vo svojej silne humanistickej tvorbe sa pokúša analyzovať konflikt vo vnútornom prežívaní postavy, čo koniec koncov vyplývalo aj z jeho povolania lekára. Venoval sa najmä analýze existencioniálnych problémov obyčajného vidieckeho človeka, kde využíval najmä majstrovskú hru s detailmi. Ako námet pre svoje poviedky a divadelné hry používal vlastné zážitky -čitateľovi sa približuje verným zobrazením ľudských osudov, ich citovým prežívaním a konaním. Jasne si však pritom uvedomoval význam slova a veľmi úsporne s ním pracoval. Ako sa sám vyjadril: „Stručnosť je dcérou múdrosti.“

Nech sa pri čítaní týchto riadkov akokoľvek domnievame, že by sám Čechov označoval svoje dielo za spásonostné a príkladné pre široké vrstvy ľudskej spoločnosti, veľmi by sme sa mýlili. Sám sa totiž považoval za stratenca doby a zlého autora - a s obľubou ho tak označovala aj vtedajšia literárna kritika.

Čechov priniesol do divadelnej tvorby mnohé inovatívne prvky, ktoré dovtedy v divadelných kruhoch neboli známe, preto má jeho tvorba pre súčasnosť taký obrovský umelecký význam. Veď aj teraz, stotri rokov po smrti je Čechov stále živý a naďalej živí svetovú literatúru i divadlo nadčasovým dielom.

Michal Badín

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo