Smrť iránskeho generála mení situáciu na Blízkom východe

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Smrť iránskeho generála mení situáciu na Blízkom východe

Iránsky generálmajor Kásem Solejmání. FOTO – TASR/AP

Američania zabili jednu z najdôležitejších vojenských osobností Iránu. Ten sa plánuje pomstiť. Hrozí na Blízkom východe ďalšia eskalácia násilia?

Po útoku dronom na príkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa zahynul na ceste z bagdadského letiska 62-ročný veliteľ špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání. Okrem neho prišiel počas zásahu o život aj zástupca veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie podporovaných Iránom Abu Mahdí al-Muhandis.

Útok nasledoval po tom, čo podľa stanoviska Pentagónu dostala americká armáda rozkaz, aby podnikla krok na ochranu amerického personálu v zahraniční. Američania tak zabili muža, ktorého kedysi iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí označil za „žijúceho mučeníka revolúcie“.

Podľa slov amerického prezidenta mal byť však Solejmání zabitý už dávno. Trump na sociálnej sieti Twitter napísal, že iránsky generál „bol zodpovedný za smrť miliónov ľudí vrátane veľkého počtu demonštrantov zabitých v samotnom Iráne“, ako aj to, že „v rozsiahlom časovom období zabil alebo vážne zranil tisícky Američanov a plánoval zabiť mnohých ďalších“.

Na snímke je horiace vozidlo po leteckom útoku na medzinárodnom letisku v Bagdade. FOTO – TASR/AP

Aj americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo sa zmienil, že USA Solejmáního odstránili s cieľom narušiť „bezprostredný“ útok, ktorý generál plánoval. Zároveň však vyhlásil, že Spojené štáty sú „odhodlané na deeskaláciu“. O aký útok malo ísť však viac nepovedal.

Smrť Solejmáního prišla deň po útokoch iránskych milícií na americké veľvyslanectvo v Bagdade, pripomínajúce obliehanie americkej ambasády v časoch iránskej revolúcie, ako aj po sérii násilných protestov v jej okolí v predchádzajúcich dňoch. Teherán tieto demonštrácie považoval za odpoveď na predošlý letecký zákrok Spojených štátov, ktorý v nedeľu zabil 25 bojovníkov Hizballáhu. Ten však nasledoval po iránskom zásahu amerického dodávateľa na základni neďaleko Kirkúku.

Kto je generál Kásem Solejmání?

V prípade Solejmáního ide o jedného z najmocnejších a najvplyvnejších iránskych vojenských vodcov, ako aj o jednu z vojenských ikon krajiny.

Prežil hrôzy dlhej vojny Iránu s Irakom v 80. rokoch minulého storočia, po ktorej dostal funkciu veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd. Ide o jednotky, ktoré majú na starosti zahraničné vojenské operácie islamskej republiky. Zároveň stál na čele iránskej tajnej služby. Hoci odmietal výzvy na vstup do politiky, bol rovnako mocný, ak nie ešte mocnejší než civilné vedenie krajiny. Bol to tiež nadaný bojovník, ktorý vyvinul polovojenský vzorec miestnych milícií vyzbrojených raketami, na ktoré sunnitskí oponenti nevedeli dostatočne odpovedať.

Niektorý experti ho označovali za druhého najvplyvnejšieho muža v Iráne po najvyššom duchovnom vodcovi ajatolláhovi Alím Chameneím. Solejmání je rovnako považovaný za kľúčovú postavu iránskych operácií v Iraku či v Sýrii v čase občianskej vojny. Sám bol zodpovedný za bojovníkov podporujúcich sýrskeho prezidenta Bašára Assada proti povstalcom, ktorí však bojovali aj proti teroristickému zoskupeniu Islamský štát, no tiež proti Kurdom.

Generál Solejmání bol dlhodobo nepriateľom Spojených štátov. Niesol zodpovednosť za smrť amerických vojakov v Iraku. Po invázii v roku 2003 sa dostal na popredné miesto a bol pokladaný za jedného z najobávanejších poľných veliteľov v Iráne. Za posledné dve desaťročia prežil niekoľko pokusov o atentát zo strany západných, izraelských či arabských agentúr. Podľa bývalého predstaviteľa CIA a odborníka na Irán Reuela Marca Gerechta si Solejmání budoval tiež kult osobnosti a snažil sa pretvoriť Blízky východ v prospech Iránu.

Demonštranti pália americkú vlajku počas protestu proti zabitiu generála Solejmáního v uliciach Teheránu. FOTO – TASR/AP

Expert na Blízky východ z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Seth Jones povedal o Solejmáním pre Foreign Policy, že išlo o človeka, ktorý bol zodpovedný za expanziu a infiltráciu iránskeho vplyvu do okolitých štátov. Podľa jeho slov išlo o lídra iránskeho úsilia budujúceho armádu viac ako 280-tisíc bojovníkov v Jemene, Sýrii, Iraku, Libanone, Afganistane či Pakistane s cieľom rozšíriť moc Iránu na Blízkom východe. Jeho smrť tak pokladá za vážnu ranu pre iránsku vojenskú stratégiu.

Solejmání bol podľa niektorých odborníkov nebezpečnejší ako šéf medzinárodnej teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin (zabitý v máji 2011), pretože mal prístup k armáde, spravodajským agentúram a hospodárskej sile. 

Irán prisľúbil za smrť generála odplatu

Reakcia Iránu nenechala na seba dlho čakať. Okrem prísľubu „krutej odplaty“ pre Spojené štáty od najvyššieho duchovného vodcu Iránu Alího Chameneího pomstu avizoval aj iránsky prezident Hasan Rúhání či iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf, ktorý vraždu odsúdil a označil za „extrémne nebezpečnú a nerozumnú eskaláciu napätia“.

Krok Spojených štátov označil za „akt medzinárodného terorizmu“. USA tak podľa neho budú musieť niesť „plnú zodpovednosť za všetky dôsledky svojho nebezpečného a nezodpovedného politického konania“.

V mestách naprieč Iránom sa zišli desaťtisíce ľudí na protest proti americkému útoku. Ľudia nesúci transparenty s obrazom zabitého generála kričali: „Smrť Amerike!“ Naopak, irackí demonštranti už mesiace protestujúci proti vláde, ktorá je podľa nich príliš zviazaná s Iránom, reagovali na správy o smrti iránskeho veliteľa spevom a tancom. „Je to Božia odplata za krv tých, ktorí boli zabití,“ vyhlásil jeden z protestujúcich v súvislosti s takmer 460 obeťami násilia počas demonštrácií v Iraku, ktoré mnohí účastníci pripísali bezpečnostným silám podporovaným Iránom.

Dočasný iracký premiér Ádil Abdal Mahdí odsúdil americký útok ako agresiu, ktorá vyvolá „pustošivú vojnu“. Mahdí uviedol, že útok bol tiež porušením podmienok povoľujúcich prítomnosť amerických vojakov na irackej pôde, keďže terčom útoku bol aj veliteľ irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie podporovaných Iránom Abu Mahdí al-Muhandis. Práve zasiahnutie irackých predstaviteľov môže viesť Bagdad k snahe obmedziť prítomnosť Američanov v krajine.

Po správach oznamujúcich smrť generála Solejmáního vyzvala väčšina svetových mocností strany konfliktu na zdržanlivosť a deeskaláciu napätia. Podľa slov britského ministra zahraničných vecí Dominica Raaba totiž žiaden „ďalší konflikt (na Blízkom východe – pozn. red.) nie je v záujme nikoho“.

Čo útokom Spojené štáty sledujú?

Zatiaľ čo americkí demokrati pokladajú útok v Iraku za provokáciu, republikáni krok prezidenta Trumpa obhajujú.

Solejmáního smrť podľa republikánskeho senátora Jamesa Rischa predstavuje pre Irak príležitosť na to, aby si určil svoju budúcnosť bez kontroly Iránu. Aj demokrati sa zhodujú, že Solejmání znamenal pre Spojené štáty hrozbu. Podľa senátora Chrisa Murphyho však otázka znie, či tieto okolnosti nepredstavujú zbytočnú provokáciu, ktorá odštartuje potenciálnu masívnu regionálnu vojnu s Iránom. Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu demokratka Nancy Pelosiová útok odsúdila, označila ho za provokatívny a kritizovala, že sa udial bez vedomia Kongresu.

Rezolúcia o vojenských silách totiž nariaďuje prezidentovi USA, aby informoval Kongres 48 hodín pred zapojením ozbrojených síl do vojenskej operácie. Tento incident tak zrejme prispeje k ďalšej polarizácii politickej scény v USA pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami.

Je však dôležité pripomenúť, že americký prezident Donald Trump od začiatku svojho pôsobenia v úrade vyhrocoval vzťahy s Iránom, ktorý od americkej invázie v Iraku kontinuálne naberá na sile. Trump najskôr odstúpil od jadrovej dohody, neskôr na krajinu uvalil nové sankcie, ktoré výrazne poznačili hospodárstvo Iránu. Napriek tomu však aspoň naznačoval ochotu rokovať bez použitia vojenskej sily. Včerajšia udalosť je tak v tejto situácii zásadným zvratom.

Spojené štáty vyslali po zabití iránskeho generála na Blízky východ ďalších okolo 3500 príslušníkov svojich ozbrojených síl. Americké posily budú nasadené v Iraku, v Kuvajte a ďalších oblastiach Blízkeho východu. Ich úlohou bude reagovať na hrozby v celej oblasti. FOTO – TASR/AP

Z nepriameho konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi v rozmedzí hospodárskych sankcií sa razom stal otvorený problém. Pravdepodobne smrť vplyvného iránskeho generála Solejmáního skomplikuje už aj tak zložitú a krehkú situáciu v danom regióne. Nemusí však automaticky znamenať prichádzajúcu kataklizmu, ale skôr spätnú reakciu voči stále drzejšiemu Iránu so snahou schladiť jeho ambície stať sa ešte výraznejším regionálnym hráčom.

Vzhľadom na postavenie Solejmáního ide o pomerne razantnú odpoveď zo strany Spojených štátov, ktorá má potenciál vyrásť do veľkých rozmerov, no netreba zatiaľ predbiehať, keďže je v spore priveľa neznámych.

Je však potrebné pripomenúť, že Trump odmietol vojensky reagovať na sériu provokačných krokov zo strany Iránu. Nezasiahol po ničivom útoku Iránu na ropnú infraštruktúru Saudskej Arábie, amerického regionálneho spojenca, ktorý dočasne vyradil polovicu produkcie kráľovstva. Taktiež odstúpil od plánovaného zásahu po zostrelení amerického bezpilotného lietadla iránskymi jednotkami. Dramaticky nereagoval ani na stále pribúdajúce zadržiavania ropných tankerov svojich spojencov v Perzskom zálive. 

Americký zásah však určite znepokojuje aj Turecko a Rusko, ktorým vyhovuje súčasné rozloženie síl v danej oblasti nahrávajúce ich cieľom.

Súčasný konflikt môže rovnako naznačovať aj pripravenosť Američanov na prípadné ďalšie záujmy na Blízkom východe, i keď po nedávnom stiahnutí vojakov zo severnej Sýrie ide o pomerne veľký obrat. Prehliadnuť však netreba ani začiatok predvolebnej kampane pred blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami, i keď Trumpovo konanie by v takom prípade bolo v rozpore s predošlými krokmi, ako aj s víziou jeho administratívy, ktorá sa dlhodobo hlásila k stiahnutiu amerických jednotiek z Blízkeho východu.

Bez cyklu odvetných opatrení a protiútokov sa zrejme súčasná napätá situáciu nezaobíde. A hoci môžu vyústiť aj do priamej konfrontácie, neznamená to hneď riziko úplnej vojny. Obe mocnosti si totiž plne uvedomujú hranice svojich možností. Treba si tak počkať na ďalšie kroky.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo