Ruský prezident Vladimir Putin potvrdil v novoročnom posolstve Donaldovi Trumpovi pozvanie pre amerického prezidenta na návštevu Moskvy v máji 2020 pri príležitosti 75. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu vo Veľkej vlasteneckej vojne. Informovala o v pondelok agentúra TASS s odvolaním sa na tlačové oddelenie Kremľa.

Putin v posolstve Trumpovi uviedol, že "Rusko a USA sú historicky zodpovedné za garantovanie svetovej bezpečnosti a stability a Moskva je za normalizovanie bilaterálnych vzťahov a rovnoprávny dialóg založený na vzájomnom rešpektovaní záujmov". Rusko-americké vzťahy sú naďalej napäté, pričom predstavitelia Trumpovej vlády opakovane kritizujú Moskvu pre jej politiku predovšetkým na Ukrajine a v Sýrii.  

Ruský prezident tiež poslal novoročné posolstvá britskej kráľovnej Alžbete II. a premiérovi Borisovi Johnsonovi a vyjadril presvedčenie, že vzájomne prospešný rozvoj rusko-britských vzťahov prispeje k posilneniu medzinárodnej stability a bezpečnosti. Vzťahy medzi Moskvou a Londýnom poznačila aféra novičok, keď začiatkom marca 2018 našli v anglickom meste Salisbury v bezvedomí bývalého ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru. Neskôr sa ukázalo, že obaja boli vystavení pôsobeniu bojovej nervovoparalytickej látky novičok. Británia z incidentu obvinila Rusko, ktoré však svoju vinu vytrvalo odmieta.

Ruský prezident Vladimir Putin zdôraznil v novoročnom pozdrave adresovanom českému prezidentovi Milošovi Zemanovi, že jeho účasť na moskovských oslavách 75. výročia víťazstva nad fašizmom bude nepochybne symbolizovať priateľstvo a vzájomnú úctu medzi ruským a českým národom. Informovala o tom v pondelok webová stránka Kremľa. Český spravodajský server Novinky.cz v piatok uviedol, že Zeman zvažuje, že zruší návštevu Moskvy, kde sa má v máji 2020 zúčastniť na oslavách 75. výročia konca druhej svetovej vojny. Zemanovi prekáža ruská kritika nedávneho rozhodnutia českého Senátu zaviesť deň pamiatky obetí invázie z augusta 1968.      

Horná komora Parlamentu ČR 4. decembra rozhodla, že do zoznamu významných dní krajiny bude zaradený 21. august ako Deň pamiatky obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968 a následnej okupácie vtedajšieho Československa. Zeman príslušnú novelu zákona podpísal v polovici decembra.
Ruský rezort diplomacie sa voči tomuto kroku ostro ohradil, pričom obvinil Prahu z účelových a politicky motivovaných snáh o otváranie minulosti a z porušenia ustanovení česko-ruskej zmluvy o priateľstve a spolupráci. "Je to absolútna drzosť," komentoval výroky ruského ministerstva  Zeman v rozhovore pre server Parlamentní listy. Ďalej pokračoval: "Pred časom som prijal pozvanie (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina na oslavu 75. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne a teraz premýšľam o tom, že tam vôbec nepôjdem, alebo - čo asi urobím skôr - že tam pôjdem a poviem Rusom: 'Čo keby ste obrátili list?'," povedal český prezident.

Proti ruským výrokom týkajúcim sa dňa pamiatky obetí invázie sa už predtým ohradili aj český premiér Andrej Babiš a šéf diplomacie Tomáš Petříček, ktorí v tejto súvislosti hovorili o zasahovaní do vnútorných záležitostí Česka. Český Ústav pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) spočítal, že do konca roku 1968 si okupácia vtedajšej ČSSR vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy vyžiadala 197 mŕtvych a približne 500 ťažko zranených.