Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
25. december 2019

Vianočná úvaha

Hovoriť o Vianociach sa nedá bez ich hlavnej postavy, píše Štefan Bučko.
Vianočná úvaha

Antoine Pesne: Narodenie Krista (1745).

V mestečku Betleme,
v jasličkách na slame
leží to dieťatko, na ktoré čakáme.
Anjelik bez krídel,
Boží i človečí.
Nikto ho nevidel,
každý ho dosvedčí,
darček mu nesie tam.
A ja mu do diaľky
srdiečko posielam
namiesto hrkálky.

Milan Rúfus vo svojej koliedke odzbrojujúco detským spôsobom hovorí o mystériu Vianoc. Udalosť, ktorú si rok čo rok v zime už 2000 rokov pripomíname, vtedy výrazne menila svet a nástojčivo ovplyvňuje ľudí až dosiaľ. Hovoriť o Vianociach sa nedá bez ich hlavnej postavy – bez  Ježiša Krista. On bol ten, ktorý ľudom priniesol nový pohľad a nové myslenie pri dosahovaní konečného cieľa – spásy. Na mnohých miestach evanjelií jasnými formuláciami hovorí farizejom a zákonníkom, že duch zákona stojí veľa razy nad literou zákona, lebo tá sa dá zneužiť pre vlastný cieľ a vo vlastný prospech a aj na očiernenie svojich protivníkov (známe pasáže pri súdení cudzoložnej ženy, pri uzdravovaní v sobotu a pod.).

Jeho radikálna požiadavka lásky k blížnemu je pri dosahovaní dobra v spáse v priamej úmere k najvyššej forme lásky – lásky k Bohu. Táto požiadavka na  vlastnú premenu určite mohla vtedy a aj dnes môže odrádzať od jej osvojovania a prijímania svojou ohromujúcou náročnosťou, ale nerezignovať na tento ideál sa ukázalo v dvetisícročných dejinách nielen užitočné, najmä však múdre. Múdrosť totiž, ako hovorí Immanuel Kant, je súhlas vôle s konečným cieľom, s najvyšším dobrom.

A keďže toto dobro, pokiaľ je dosiahnuteľné, je aj povinnosťou, a naopak, keď je povinnosťou, musí byť aj dosiahnuteľné, a keďže takýto zákon konania sa nazýva morálnym, múdrosť nebude pre človeka ničím iným než vnútorným princípom vôle poslúchať morálne zákony. Ak morálny zákon prikazuje, že máme byť lepšími ľuďmi, nezvratne z toho plynie, že musíme byť schopní to aj dokázať. Vianoce sú časom, keď máme asi viac uvažovať nad tým, akým spôsobom žijeme svoj život a uvedomovať si, že nikdy nie je neskoro začať s premenou samého seba a tým aj svojho okolia. A nebáť sa, že na to nemáme.

Veď, ako hovorí starý múdry Chesterton, keď Kristus v onom symbolickom okamihu založil svoju veľkú spoločnosť, nerozhodol sa ani pre brilantného Pavla, ani pre mystika Jána, ale zvolil si vykrucovača, zbabelca a snoba. A ak teda v našej spoločnosti nechceme počítať  s vyšším princípom a odstraňujeme nadprirodzené, nezostane nám prirodzené, ale iba neprirodzené.

Uvažujem a v tom je podstata.
Nemyslím a cítim sa dobre.
Myšlienka skúsenosťou zoťatá
zúfalo o pozornosť žobre.

Inzercia

Zapieram sa a nenapredujem.
Napredujem a nezapieram.
Zaostávam, len môj duch vpredu je.  
Neviem nič a viem, čo je viera.

Nie preto, že hoviem si v slobode.
Nie preto, že držím ju v moci.
Nie preto, že viem byť len o vode.
Nie preto, že viem len byť, hoci.

Za tým je tajomstvo, v ňom istota
Aj keď sú v pochybnostiach mnohí.
Že raz sa nás Syn matky opýta,
či máme špinavé len nohy.

Požehnané a pokojné Vianoce, priatelia!

Odporúčame