Vianočná úvaha

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vianočná úvaha

Antoine Pesne: Narodenie Krista (1745).

Hovoriť o Vianociach sa nedá bez ich hlavnej postavy, píše Štefan Bučko.

V mestečku Betleme,
v jasličkách na slame
leží to dieťatko, na ktoré čakáme.
Anjelik bez krídel,
Boží i človečí.
Nikto ho nevidel,
každý ho dosvedčí,
darček mu nesie tam.
A ja mu do diaľky
srdiečko posielam
namiesto hrkálky.

Milan Rúfus vo svojej koliedke odzbrojujúco detským spôsobom hovorí o mystériu Vianoc. Udalosť, ktorú si rok čo rok v zime už 2000 rokov pripomíname, vtedy výrazne menila svet a nástojčivo ovplyvňuje ľudí až dosiaľ. Hovoriť o Vianociach sa nedá bez ich hlavnej postavy – bez  Ježiša Krista. On bol ten, ktorý ľudom priniesol nový pohľad a nové myslenie pri dosahovaní konečného cieľa – spásy. Na mnohých miestach evanjelií jasnými formuláciami hovorí farizejom a zákonníkom, že duch zákona stojí veľa razy nad literou zákona, lebo tá sa dá zneužiť pre vlastný cieľ a vo vlastný prospech a aj na očiernenie svojich protivníkov (známe pasáže pri súdení cudzoložnej ženy, pri uzdravovaní v sobotu a pod.).

Jeho radikálna požiadavka lásky k blížnemu je pri dosahovaní dobra v spáse v priamej úmere k najvyššej forme lásky – lásky k Bohu. Táto požiadavka na  vlastnú premenu určite mohla vtedy a aj dnes môže odrádzať od jej osvojovania a prijímania svojou ohromujúcou náročnosťou, ale nerezignovať na tento ideál sa ukázalo v dvetisícročných dejinách nielen užitočné, najmä však múdre. Múdrosť totiž, ako hovorí Immanuel Kant, je súhlas vôle s konečným cieľom, s najvyšším dobrom.

A keďže toto dobro, pokiaľ je dosiahnuteľné, je aj povinnosťou, a naopak, keď je povinnosťou, musí byť aj dosiahnuteľné, a keďže takýto zákon konania sa nazýva morálnym, múdrosť nebude pre človeka ničím iným než vnútorným princípom vôle poslúchať morálne zákony. Ak morálny zákon prikazuje, že máme byť lepšími ľuďmi, nezvratne z toho plynie, že musíme byť schopní to aj dokázať. Vianoce sú časom, keď máme asi viac uvažovať nad tým, akým spôsobom žijeme svoj život a uvedomovať si, že nikdy nie je neskoro začať s premenou samého seba a tým aj svojho okolia. A nebáť sa, že na to nemáme.

Veď, ako hovorí starý múdry Chesterton, keď Kristus v onom symbolickom okamihu založil svoju veľkú spoločnosť, nerozhodol sa ani pre brilantného Pavla, ani pre mystika Jána, ale zvolil si vykrucovača, zbabelca a snoba. A ak teda v našej spoločnosti nechceme počítať  s vyšším princípom a odstraňujeme nadprirodzené, nezostane nám prirodzené, ale iba neprirodzené.

Uvažujem a v tom je podstata.
Nemyslím a cítim sa dobre.
Myšlienka skúsenosťou zoťatá
zúfalo o pozornosť žobre.

Zapieram sa a nenapredujem.
Napredujem a nezapieram.
Zaostávam, len môj duch vpredu je.  
Neviem nič a viem, čo je viera.

Nie preto, že hoviem si v slobode.
Nie preto, že držím ju v moci.
Nie preto, že viem byť len o vode.
Nie preto, že viem len byť, hoci.

Za tým je tajomstvo, v ňom istota
Aj keď sú v pochybnostiach mnohí.
Že raz sa nás Syn matky opýta,
či máme špinavé len nohy.

Požehnané a pokojné Vianoce, priatelia!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo