Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. december 2019

Dlhá cesta Betlehemského svetla

Betlehemské svetlo sa stalo súčasťou vianočnej atmosféry v mnohých európskych krajinách a šíri sa stále ďalej. Akú má históriu a čo všetko každoročne prekonáva tento malý plamienok symbolizujúci radosť a pokoj Vianoc?
Dlhá cesta Betlehemského svetla

FOTO TASR – Jaroslav Novák

Hoci roznášanie Betlehemského svetla patrí dnes medzi tradičné skautské aktivity, pôvodná myšlienka pochádza z 11. storočia z čias križiackych výprav. Vtedy jeden mladý križiak priniesol do Florencie ako vďaku za to, že prežil náročné boje, plamienok svetla z betlehemskej baziliky. Zaprisahával sa, že ho nosil v čase i nečase, po púšti i mori. Z tohto plamienka si potom svetlo odnášali domov aj iní obyvatelia stredovekej Florencie.

Ako vznikla tradícia Betlehemského svetla

Novodobá história Betlehemského svetla má začiatky v susednom Rakúsku. V roku 1986 sa tvorcovia vianočnej televíznej relácie z Linzu rozhodli obohatiť svoj program tým, že vyslali jedno telesne postihnuté dieťa do Betlehema. V Bazilike Narodenia Pána je olejová lampa, ktorá horí už niekoľko storočí. Z tejto lampy odpálilo dieťa plamienok a prinieslo ho späť do Linzu. Potom sa plamienok šíril  po celej krajine. O tri roky neskôr, v roku 1989, sa do roznášania svetla zapojili rakúski skauti a krátko nato sa myšlienka uchytila aj v susedných štátoch.

Odvtedy sa každoročne vyberie tzv. Dieťa svetla, ktoré sa počas roka vyznamenalo výnimočne dobrým skutkom alebo správaním. Toto dieťa prepravia do Betlehema, kde svetielko odpáli, a letecky ho prenesie do Viedne. Odtiaľ potom oheň putuje do celého Rakúska a ďalších krajín. 

Skauti na Slovensku roznášajú Betlehemské svetlo už tridsiate Vianoce. Zdieľať

Do Československa sa Betlehemské svetlo dostalo prvýkrát v roku 1989, keď ho jeden český skaut svojpomocne doniesol z Viedne na pražské Václavské námestie a rozdával ho okoloidúcim. O rok nato prevzali myšlienku šírenia svetla aj skauti na Slovensku oficiálne s podporou svojho náčelníctva a tradícia funguje bez prerušenia až doteraz. Skauti teda na Slovensku roznášajú Betlehemské svetlo už tridsiate Vianoce.

Horí na mnohých miestach

Kým prvá distribúcia svetla od Rakúšanov medzi slovenských, poľských, českých a maďarských skautov prebehla celkom prozaicky na viedenskej železničnej stanici, o pár rokov začali vznikať slávnostné ceremónie a ekumenické pobožnosti, ktoré medzinárodný roznos odštartovali. Na Slovensku sa svetlo šírilo aj vďaka podpore železníc, ktoré začali vypravovať špeciálne služobné vozne. Aj dnes skautské hliadky cestujú vlakmi po Slovensku a odovzdávajú plamienok ďalším hliadkam, ktoré ho preberajú a prenášajú do obcí, kde železničné spojenia nie sú. Okrem toho slovenskí skauti dopravujú svetlo na Ukrajinu a do Poľska (odtiaľ pokračuje až na ruskú Sibír).

V súčasnosti prenáša svetlo cez rakúsku hranicu na Slovensko tzv. Družina roka, je to skautská družina, ktorá tým, že zvíťazila v celoslovenskej súťaži, je považovaná za najlepšiu v aktuálnom roku.

Betlehemské svetlo môžete každoročne nájsť v Prezidentskom paláci, na úradoch, v kanceláriách primátorov, starostov či riaditeľov VÚC, v biskupských úradoch, v kostoloch, detských domovoch, domovoch dôchodcov a v mnohých domácnostiach. Od roku 1993 patrí k slovenským tradíciám aj to, že svetlo sa vynáša až na Lomnický štít. Túto akciu organizujú členovia Podtatranskej skautskej oblasti.

Inzercia

Náročná logistika

Odhaduje sa, že do roznášania Betlehemského svetla sa zapája každoročne štyri- až päťtisíc slovenských skautov. Počas jedného dňa precestuje necelá stovka skautov a skautiek zhruba 2300 kilometrov vlakmi, kde ich na staniciach distribuujú ďalším stovkám skautov, a tí so svetlom pokračujú do svojich obcí. Dokopy ide o cca 330 slovenských miest a dedín. V Európe sa do akcie rozširovania betlehemského plamienka zapája vyše milión ľudí. V roku 2000 sa tradícia dostala aj do Severnej Ameriky.

Očami prijímateľa, bežného človeka, vyzerá všetko veľmi idylicky a jednoducho. Delegácia skautov vo vyžehlených rovnošatách s lampášikmi v rukách s úsmevom navštevuje kostoly, úrady a domácnosti a odovzdáva plamienok ako symbol vianočného pokoja.

Skutočnosť je však taká, že zorganizovať to veľké množstvo skautov, aby každý vedel, čo má robiť, kde a kedy ísť a prípadne aj čo povedať, si vyžaduje od koordinátorov skutočné manažérske zručnosti. A od tých, čo sú v teréne, zasa komunikačné. Popritom sa musí celá táto aktivita zvládnuť technicky, čiže – zvlášť vo väčších mestách – musia mať viaceré skautské domácnosti Betlehemské svetlo doma a udržiavať ho sedem až desať dní. My, čo sa tejto činnosti venujeme už desiatky rokov, to dôverne poznáme. Strach, že to zhasne v tej najnevhodnejšej chvíli, telefonáty s kňazmi a úradníkmi, zvolávanie detí a zisťovanie, kto kedy môže prísť, ospravedlnenky do školy, chvenie celého tela od zimy v chladnom kostole, keď tam musíme vydržať stáť iba v skautskej košeli, tragédia, keď svetlo náhodou zhasne a musíme si zaobstarať druhé...

Adventný čas nám prináša naozaj množstvo náročných situácií. Zdieľať

Pre organizátorov sú to nemalé stresy. Pretože, áno, to svetlo je naozaj pravé a betlehemské ani žiadne iné zápalky sa nepoužívajú. Keď sme v tretiu adventnú nedeľu odnášali svetlo do košického Dómu sv. Alžbety, duchovný otec v kázni povedal jednu zaujímavú vec: prvé Vianoce, keď sa narodil Ježiško v Betleheme, mali od pokoja veľmi ďaleko. Boli plné strachu, zmätkov a stresu, Svätá rodina bola na úteku a pomocnú ruku jej nemal kto podať. Ani naše dnešné Vianoce nie sú spravidla pokojné. Hoci si to rôznymi frázami prajeme.

V týchto slovách sme sa my skauti hneď našli. Adventný čas nám prináša naozaj množstvo náročných situácií, kde pre potešenie a sviatočnú atmosféru iných ľudí riešime telefonáty a funkčné petrolejky a sami prichádzame o vlastný pokoj. Za nás všetkých však verím, že nie o radosť. Pretože tento chaos nie je konzumný, ale zameraný na druhých. Aby sa svetlo dostalo všade, aj tam, kde doteraz bola tma.

Odporúčame

Foglarovi vyzvedači v košických uliciach

Foglarovi vyzvedači v košických uliciach

Tú hru opísal vo svojej knihe asi pred tridsiatimi rokmi Jaroslav Foglar. Je geniálne jednoduchá a netreba k nej ani mobil či počítač. Napriek tomu dokáže nadchnúť chlapcov aj dievčatá. Hra sa volá Vyzvedači. Košickí skauti ju hrávajú každý rok.