Netreba ich vždy tlačiť hneď do práce, ale zistiť, čo naozaj potrebujú

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Netreba ich vždy tlačiť hneď do práce, ale zistiť, čo naozaj potrebujú

Jozef Kákoš. Foto – Andrej Lojan

Rozhovor s Jozefom Kákošom, riaditeľom organizácie Depaul Slovensko, ktorá sa venuje pomoci ľuďom bez domova v Bratislave.

Je za nami prvá polovica decembra. Aká je zatiaľ táto zima pre ľudí bez domova v hlavnom meste?

Bolo už zopár mrazivých nocí, počas ktorých sa už naša Nocľaháreň sv. Vincenta de Paul naplnila takmer úplne. Mali sme už niektoré noci okolo stodeväťdesiat ľudí. Kapacita je dvesto osôb.

Niekedy je však pre ľudí bez domova lepšie, ak je cez deň aj mínus päť, ale svieti slnko a nesneží alebo neprší. Dážď a sneh im spôsobujú väčšie starosti už len kvôli topánkam, ktoré ak im namoknú, môžu im spôsobiť vážne zdravotné problémy. Sychravá jeseň tak môže byť nepríjemnejšia ako mierny mráz v zime.

Keď som si hľadal údaje o počte ľudí bez domova v Bratislave, našiel som rôzne čísla. Niekde sa uvádza, že ich je okolo dvetisíc, inde bolo číslo dvojnásobne vyššie. Koľko ich teda je?

Úplne presne to nikto nevie povedať, pretože kvalifikovaný prieskum o tom nemáme. Pred štyrmi rokmi sa robilo sčítanie v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny, počas ktorého sa podarilo v hlavnom meste skontaktovať niečo vyše dvetisíc ľudí.

Ťažko však uveriť, že je to konečné číslo, pretože len v našej nocľahárni prespí ročne okolo tisícštyristo ľudí. To by znamenalo, že viac ako dve tretiny ľudí bez domova z Bratislavy by u nás strávilo noc. No som si istý, že to tak nie je. Dlhodobé odhady vychádzajúce zo štatistík organizácií, ktoré sa im venujú, hovoria o štyroch až piatich tisícoch. Tento údaj je bližší k realite.

Je to ťažké zmerať aj preto, že situácia týchto ľudí sa mení, pohybujú sa medzi ulicou a rôznymi privátmi či ubytovňami.

Vieme, koľko ich je na celom Slovensku?

Pri poslednom sčítaní ich bolo 23-tisíc. Ale pokiaľ viem, ani tam sa nesčítavali všetci, pretože nezahrnuli tých, ktorí prebývajú v rôznych chatkách či nocľahárňach.

Pribúda ich počet?

Mierne áno. Ukázalo sa tiež, že asi dve tretiny sú na ulici viac ako šesť rokov a viac ako štyridsať percent je bez domova vyše desať rokov. To je alarmujúce číslo, minimálne v porovnaní s inými európskymi krajinami.

Prečo je to číslo také veľké?

Keď u nás človek stratí bývanie, je veľmi náročné až často nereálne získať ho späť.

Prečo?

Je v tom viacero systémových nedostatkov. Jeden z nich je zdravotná starostlivosť. Veľa ľudí má dlhy v zdravotnej poisťovni, pretože väčšinou nie sú prihlásení na úrade práce. Jednou z príčin toho je, že nemajú prihlásený trvalý pobyt v meste, kde sa dlhodobo zdržujú. Práve ten spôsobuje veľké komplikácie, pretože je naň naviazaných mnoho ďalších vecí.

Skúste to vysvetliť na nejakom príklade.

„Neprihlásený trvalý pobyt v meste, kde sa dlhodobo zdržujú, spôsobuje veľké komplikácie, pretože je naň naviazaných mnoho ďalších vecí.“ Zdieľať

Bežným prípadom je, že muž sa rozvedie s manželkou, opustí domov, no trvalý pobyt mu ostáva. Odíde napríklad do Bratislavy za prácou. Tú však z rôznych dôvodov stratí a býva po ubytovniach či u kamarátov a známych. Postupne mu dochádzajú peniaze a kamaráti ho už u seba nechcú. Jedného dňa skončí na ulici. Je to pozvoľný pád, počas ktorého sa nabaľujú problémy. Narastajú mu dlhy, no z rôznych dôvodov si nevie odhlásiť trvalý pobyt, čo mu bráni vybaviť mnohé iné veci. Nevlastní nehnuteľnosť, kam by si pobyt prihlásil, a zároveň, keďže nie je majiteľom pôvodnej nehnuteľnosti, nevie si z nej svoj pobyt odhlásiť. Mali sme aj prípad, keď sme chceli pomôcť človeku odhlásiť pobyt z nehnuteľnosti, ktorá už bola zbúraná, no napriek tomu to bol niekoľkomesačný kolotoč, kým sa nám všetko podarilo vybaviť.

Celé je to zbytočná komplikácia, ktorá nikomu nepomáha. Štát zaťažuje týchto ľudí administratívnymi úlohami, ktoré neraz nedokážu splniť. Nevyznajú sa v tom alebo sa boja, či hanbia ísť na úrady a vyhýbajú sa riešeniu. Ak by sa túto vec podarilo zmeniť, uľahčilo by to život v konečnom dôsledku všetkým.

Pred minuloročnými komunálnymi voľbami sa vo vašej nocľahárni uskutočnila diskusia s kandidátmi na primátora Bratislavy. Hovorilo sa o zlepšení situácie ľudí bez domova. Zopár z nich sa na nej aj zúčastnilo. Vo svojich otázkach pre kandidátov spomínali komplikovaný prístup do nocľahárne bez chodníka a osvetlenia, možnosť lacnej ubytovne pre tých, ktorí pracujú, no nemôžu si dovoliť platiť vysoké ceny za ubytovanie a takisto skrinky, kde by si mohli odložiť veci a nemuseli ich počas celého dňa vláčiť so sebou. Podarilo sa niečo z toho po roku zrealizovať?

Z toho, čo ste vymenovali, zatiaľ nie. Ale vnímame snahu mesta pokryť túto tému. Idú cestou programu Housing first, ktorý sa osvedčil v zahraničí. Podporujú tiež terénnu prácu a služby, ktoré pomáhajú priamo na ulici, čo je dôležité. Očakávali sme však väčšie zapojenie organizácií aj samotných ľudí bez domova do tvorenia strategických plánov. To sa však veľmi nedeje. Vhodné by bolo zamerať pozornosť a podporu pre budovanie 24-hodinových služieb, kde by mohli ľudia ostať nielen v noci, ale aj počas dňa, alebo menších projektov, ktoré by sa k nim priblížili.

V jednej diskusii ste povedali, že na Slovensku sa zanedbáva prevencia bezdomovectva. Čo tým myslíte?

Ide o relatívne jednoduchú vec. Ak napríklad nájomník „mestského“ bytu v niektorej bratislavskej mestskej časti nezaplatí nájom alebo energie, mestská časť to vie hneď zistiť. Vďaka tomu by mohol existovať mechanizmus, vďaka ktorému by sa dalo týchto ľudí kontaktovať, zistiť, v čom je problém, a v prípade potreby by sa im ponúklo sociálne poradenstvo. Dalo by sa tak ešte zvrátiť nepriaznivý vývoj a situáciu by sme vedeli riešiť omnoho ľahšie, ako keď už človek úplne stratí bývanie.


Pracovníci organizácie Depaul Slovensko chodia za ľuďmi bez domova pravidelne aj do terénu, kde im poskytujú základnú pomoc. Foto – Andrej Lojan

Zmenila sa v niečom komunita ľudí bez domova oproti minulosti?

Skôr mám pocit, že sa zmenil prístup spoločnosti voči nim. Sme citlivejší. Predtým tu bola tendencia vytláčať služby pre nich von z mesta, dnes tu máme na úrovni mesta a mestských častí konštruktívnu diskusiu o ich problémoch a možnostiach pomoci. Služby pre ľudí bez domova sa tiež zlepšili, sú rozvinutejšie a efektívnejšie.

Zaužívaná predstava o nich bola kedysi taká, že to sú zanedbaní ľudia popíjajúci lacný alkohol na lavičkách. Dnes to už neplatí a mnohí sa týmto stereotypným predstavám vymykajú. Hovoríme im „neviditeľní“ ľudia bez domova. Vyzerajú úplne rovnako ako my, na prvý pohľad by ste ich nerozoznali od bežných ľudí. Majú rôzne dočasné práce, čierne brigády a putujú medzi ubytovňami, nocľahárňami a podobne.

Verejnosť si ich často spája so závislosťami od alkoholu.

Niekedy to tak bolo, ale v súčasnosti si čoraz viac všímame, že najmä u mladých už prevláda závislosť od drog.

Keď sme ale spomínali, že veľká časť ľudí bez domova je na ulici dlhé roky, prichádza s tým ďalší problém.

Aký?

Čoraz vážnejšie zdravotné stavy. Pred desiatimi rokmi sme mávali v našom útulku pre chorých zväčša dva-tri ťažké prípady, ostatné boli ľahšie poranenia alebo choroby ako chrípka. Teraz je to naopak. Väčšina sú náročné stavy, pacienti na vozíkoch alebo v terminálnych štádiách rakoviny.

Zaužívaným názorom tiež je, že mnohí ľudia na ulici už na svoju situáciu rezignovali a ani ju nechcú meniť, lebo im to už koniec koncov vyhovuje.

Nie je to také jednoznačné. Zo svojej skúsenosti viem, že veľa z nich sa o to aj snažilo, ale po dvoch-troch pokusoch to vzdali a boja sa to skúsiť znova, pretože opätovné zlyhanie je demotivujúce. Chce to veľkú mentálnu silu.

Takisto je dôležité, aby sa im ponúkala správna forma pomoci. Niekedy sa totiž ponuka míňa ich skutočným potrebám.

Ako to myslíte?

„Predtým tu bola tendencia vytláčať služby pre nich von z mesta, dnes tu máme na úrovni mesta a mestských častí konštruktívnu diskusiu o ich problémoch a možnostiach pomoci.“  Zdieľať

Ľudia si myslia, že im pomôžu hneď tým, keď im ponúknu prácu. Ale situácia daného človeka môže byť taká komplikovaná, že v tej chvíli nie je pripravený ísť do nejakého nového zamestnania. Býva napríklad v nocľahárni s ďalšími desiatimi na izbe, odkiaľ si vždy ráno musí vziať veci a nedokáže sa nastaviť na každodenné dochádzanie do práce. Nemá totiž absolútne žiadne zázemie a istotu, vďaka ktorej by sa dokázal sústrediť na prácu.

My sme síce presvedčení, že sme spravili to najlepšie, a potom nechápeme, prečo našu ponuku neprijal. No v skutočnosti v tej situácii potreboval niečo iné.

Nám pri práci v Depaul pomáha najmä vybudovanie si vzťahu, vďaka čomu vieme vyhodnotiť, ako a kde im hľadať pomoc, ktorá bude reflektovať potrebu daného človeka. Dôležité je, že naša ponuka pre nich nie je jednorazová, ale môžu ju využiť vtedy, keď budú pripravení.

Platí, že väčšina ľudí bez domova sú muži?

Áno, vidíme to aj u nás v nocľahárni, kde chodieva osemdesiat percent mužov. Najväčšia časť sú muži v strednom veku od tridsaťpäť do päťdesiatpäť rokov.

Pri práci v teréne však stretávame o niečo viac ženy. Tie sú na ulici omnoho viac ohrozené. Preto tie, ktoré bývajú v nejakých chatkách alebo provizórnych domčekoch, vyhľadávajú partnerstvo s mužmi. Je to pre nich totiž bezpečnejšie, aj keď pri pohľade zvonku by sa často len ťažko dalo povedať, že je ich vzťah v poriadku.

Čo sú najčastejšie príčiny, pre ktoré sa ľudia ocitnú na ulici?

Veľmi časté sú rozvody. Väčšinou je to ale kombinácia viacerých negatívnych faktorov. Vzťahy, finančné alebo zdravotné problémy.

Mnohí si tiež myslia, že spúšťačom je často alkoholizmus niektorého z manželov. Samozrejme, že alkohol je nezriedka príčinou zla a násilia v rodine. Ale vo veľkej miere sa alkohol pridáva k životu až neskôr na ulici, keď už človek chce utlmiť zúfalstvo.

Máte z vlastných skúseností pocit, že existuje zaručená vec, ktorá ľuďom bez domova môže pomôcť k návratu do normálneho života?

Keď som začal pred rokmi pracovať v nocľahárni, kládol som si otázku, prečo sa to týmto ľuďom deje a čo by im pomohlo. Moje presvedčenie je, že kľúčom ku všetkému sú vzťahy. Tak ako zväčša bývajú problémovým bodom, pre ktorý sa ocitnú na ulici, sú zároveň tým, čo ich z nej dokáže vrátiť do zabezpečeného života. Zo skúsenosti viem, že ak sa to niekomu podarilo, často to tak bolo vďaka tomu, že nadviazali opätovný kontakt s blízkymi alebo si vybudovali priateľstvá okolo seba. Bývanie, práca či sociálna starostlivosť sú len prostriedky k tomu, aby títo ľudia mohli plnohodnotne žiť. V krajinách ako Holandsko, Veľká Británia či Fínsko už dlhšie funguje program Housing first. Integrácia do bývania je úspešná, no niektorí trpia osamelosťou. Bez vzťahov totiž nie je život naplnený.

Koľko z ľudí bez domova je schopných návratu?

Zväčša platí, že čím kratšie ostanú na ulici, tým skôr sa im podarí zaradiť naspäť do normálu. Hovorí sa, že dva roky sú zlomovým obdobím. Po ňom sa už strácajú dlhodobé plány a ľudia zväčša prijmú svoj osud. Žijú v 24-hodinových rytmoch, riešia, čo budú jesť a kde budú spať.

Organizáciu Depaul Slovensko väčšina pozná najmä vďaka spomínanej nízkoprahovej nocľahárni, čo znamená, že do nej môžu prísť aj ľudia pod vplyvom alkoholu či drog. Dochádza tam počas nocí ku konfliktom?

Občas áno, no nie je to náš každodenný problém. Dokonca keď sme pred trinástimi rokmi nocľaháreň prvý raz otvárali, mesto malo podmienku, aby tam bola sbs-ka. Po roku sme ju zrušili a paradoxne bolo konfliktov výrazne menej. Väčšinu z nich dokážeme vyriešiť správnou komunikáciou. Kolegyne sú dokonca v riešení konfliktov lepšie ako my muži.

V noci tam máme štyroch až piatich našich ľudí. Kapacita nocľahárne je pre dvesto klientov. Okrem možnosti nocľahu im poskytujeme každý večer polievku. Je to pre nich neraz jediné teplé jedlo, ktoré počas dňa majú, a dôležitá výživa, aby zvládli náročné podmienky vonku.

Prichádzajú do nocľahárne stále tí istí ľudia alebo sa obmieňajú?

Prečítajte si tiež:
Nebola chladná noc, asi -8. Ako žijú ľudia bez domova v Bratislave (reportáž) Zdieľať

Za rok máme, ako som spomínal, zhruba 1400 jednotlivcov. Je medzi nimi jadro ľudí, ktorí k nám chodia prespať už dlhodobo a pravidelne. U niektorých je to však iba dočasná epizóda v ich živote, po ktorej si nájdu stabilnejšie bývanie.

Ako to vyzerá v nocľahárni cez Vianoce?

Vianoce v našich projektoch majú slávnostnejšiu atmosféru ako bežné dni. Na Štedrý večer nám zvykne klesnúť počet ľudí, ktorí prichádzajú, pretože väčšine sa podarí ísť k známym alebo rodine. Máme slávnostnejšiu večeru, kapustnicu aj rybu. Samozrejme, nechýba stromček a menšie darčeky. Večer prichádzajú vincentíni, aby odslúžili polnočnú omšu. V Prvý aj Druhý sviatok vianočný nechávame otvorenú nocľaháreň aj cez deň, aby sa ľudia nemuseli potulovať po meste.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo