Hodina angličtiny: Meaning of Democracy

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hodina angličtiny: Meaning of Democracy

Foto: Boris Johnson/FB

Britské voľby majú význam pre celú Európu, a pre niečo dôležitejšie ako brexit.

Boris Johnson famóznym spôsobom vyhral predčasné voľby, je to najväčší triumf od posledného víťazstva Margaret Thatcherovej v roku 1987, konzervatívci budú mať pohodlnú väčšinu 363 mandátov (stav o 9.00 piatok ráno).

Opozícia prehrala tromi spôsobmi: Masívnu porážku utŕžili socani z Labour, ich predseda Corbyn už oznámil, že skončí. Labour prehrala vo svojich regiónoch, padol tzv. červený múr (bašty strany), prišli dokonca aj o mandát z robotníckej štvrti, ktorý kedysi zastával Tony Blair. Je to teda prehra dvojitá: stranícka aj ideologická.

Do tretice, prehrali aj libDemokrati, ľavicovo-librálna alternatíva voči Labour a konzervatívcom. Aj oni prehrali na hlavu, mandát stratila aj ich predsedníčka Jo Swinson, v ktorej očiach sa videli progresívni liberáli typu T. G. Asha.

Johnsonovo víťazstvo prináša tri dôležité veci.

Po prvé, odysea s brexitom sa konečne skončí. Vítajú to všetci príčetní pozorovatelia, dokonca aj trhy, libra po voľbách posilnila najviac za uplynulú dekádu.

Johnson dokázal napraviť veľké chyby politických babrákov z jeho strany, ktorí pred ním sedeli v Čísle 10, najmä Camerona a Mayovej. Konzervatívci doviedli Britániu do EÚ aj ju z únie vyviedli. Keď Cameron prisľúbil referendum o zotrvaní, vďaka čomu získala jeho strana väčšinu vo voľbách, logiku malo, aby sa postavil do čela hnutia za odchod, najmä po tom, čo sa mu nepodarilo uspieť s reformami EÚ. Cameron však urobil opak a v kampani hrozil, že ak Británia odíde, môže sa do Európy vrátiť vojna. (Ale hoaxom to nikto nevolal, všakže.) Keď potom prišla Mayová, ktorá tiež v referende hlasovala za zotrvanie v únii, nedokázala zjednotiť stranu ani presadiť výsledky referenda, politicky vajatala a snažila sa ich viac alebo menej obísť. Iste, referendová koalícia za brexit bola stranícky rôznorodá, ale jej súčasťou boli aj 2/3 konzervatívnych voličov. Tí cítili dvojitý podvod od Camerona a Mayovej.

Johnson viedol v referende kampaň za odchod, brexiteri referendum vyhrali a odvtedy túto väčšinu reprezentoval. Včera za tento postoj získal najväčšie ocenenie, aké politik v slobodnej krajine môže dostať. Napísal som to pred vyše tromi mesiacmi, keď sa z neho ešte všetci smiali: Konečne schopný britský premiér, ktorý niečo povie a stojí si za tým.

Po druhé, voľby dali impulz, aby sa zmenil britský konzervativizmus a stal sa viac národným a sociálnym.

Čakám, ktorý liberál ako prvý napíše, že v britských voľbách prehral populizmus. Toto slovo sa stalo obuškom na pravičiarov a kritikov masovej imigrácie po celej Európe, ich postoje sa karikovali a argumenty nebrali vážne. Lenže v britských voľbách bol tým populistom, aspoň podľa tradičného významu slova, Corbyn. On chcel rozdávať štátne dotácie, on chcel znárodňovať a kupovať si väčšinu, a tento program prehral. Ak liberáli nezačnú používať nálepku populizmus férovo, nepochopili nielen Trumpa a Kaczynského, ale ani Johnsona.

Johnson reprezentoval tému suverenity (take back control) a záujmov strednej a pracujúcej triedy. Práve tieto voličské skupiny poškodzuje salónny liberalizmus, nadnárodný kapitalizmus a masová imigrácia najviac. Johnson bude týmto voličom skladať účty.

To je aj miesto, kde ho bude treba sledovať najpozornejšie. Johnson je dosť veľký obhajca voľného trhu a neregulovaného kapitalizmu, ak nedokáže vidieť obavy a záujmy pracujúcej triedy reálne, môže skončiť ako Thatcherová, len rýchlejšie.

Po tretie, to najpodstatnejšie.

Niekoľko rokov už počúvame, kto všetko ohrozuje liberálnu demokraciu a kto ju bráni. Do veľkej miery je to celé falošný naratív, liberáli vidia ohrozenie deľby moci v Poľsku, ale nechcú vidieť hrozbu súdneho aktivizmu po celom Západe, netreba hovoriť, čo je väčším porušením deľby moci.

A najmä, ak väčšina zastáva stanoviská, ktoré sa liberálnej elite nepáčia, sú označkovaní za populistov a ohrozenie demokracie.

Práve v tom je najväčší odkaz brexitu a včerajšieho víťazstva Borisa Johnsona pre Európu, pre vymäknutých liberálnych konzervatívcov zvlášť. To, čo sa stalo za uplynulé roky v Británii, je ako lekcia z demokracie: väčšina voličov nesúhlasila s vývojom EÚ, prejavila sa v referende a včera konečne získala kontrolu aj nad vlastným parlamentom, kde bude väčšina poslancov reprezentovať záujmy väčšiny voličov.

It's democracy.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo