Boris Johnson famóznym spôsobom vyhral predčasné voľby, je to najväčší triumf od posledného víťazstva Margaret Thatcherovej v roku 1987, konzervatívci budú mať pohodlnú väčšinu 363 mandátov (stav o 9.00 piatok ráno).
Opozícia prehrala tromi spôsobmi: Masívnu porážku utŕžili socani z Labour, ich predseda Corbyn už oznámil, že skončí. Labour prehrala vo svojich regiónoch, padol tzv. červený múr (bašty strany), prišli dokonca aj o mandát z robotníckej štvrti, ktorý kedysi zastával Tony Blair. Je to teda prehra dvojitá: stranícka aj ideologická.
Do tretice, prehrali aj libDemokrati, ľavicovo-librálna alternatíva voči Labour a konzervatívcom. Aj oni prehrali na hlavu, mandát stratila aj ich predsedníčka Jo Swinson, v ktorej očiach sa videli progresívni liberáli typu T. G. Asha.
Johnsonovo víťazstvo prináša tri dôležité veci.
Po prvé, odysea s brexitom sa konečne skončí. Vítajú to všetci príčetní pozorovatelia, dokonca aj trhy, libra po voľbách posilnila najviac za uplynulú dekádu.
Johnson dokázal napraviť veľké chyby politických babrákov z jeho strany, ktorí pred ním sedeli v Čísle 10, najmä Camerona a Mayovej. Konzervatívci doviedli Britániu do EÚ aj ju z únie vyviedli. Keď Cameron prisľúbil referendum o zotrvaní, vďaka čomu získala jeho strana väčšinu vo voľbách, logiku malo, aby sa postavil do čela hnutia za odchod, najmä po tom, čo sa mu nepodarilo uspieť s reformami EÚ. Cameron však urobil opak a v kampani hrozil, že ak Británia odíde, môže sa do Európy vrátiť vojna. (Ale hoaxom to nikto nevolal, všakže.) Keď potom prišla Mayová, ktorá tiež v referende hlasovala za zotrvanie v únii, nedokázala zjednotiť stranu ani presadiť výsledky referenda, politicky vajatala a snažila sa ich viac alebo menej obísť. Iste, referendová koalícia za brexit bola stranícky rôznorodá, ale jej súčasťou boli aj 2/3 konzervatívnych voličov. Tí cítili dvojitý podvod od Camerona a Mayovej.
Johnson viedol v referende kampaň za odchod, brexiteri referendum vyhrali a odvtedy túto väčšinu reprezentoval. Včera za tento postoj získal najväčšie ocenenie, aké politik v slobodnej krajine môže dostať. Napísal som to pred vyše tromi mesiacmi, keď sa z neho ešte všetci smiali: Konečne schopný britský premiér, ktorý niečo povie a stojí si za tým.
Po druhé, voľby dali impulz, aby sa zmenil britský konzervativizmus a stal sa viac národným a sociálnym.
Čakám, ktorý liberál ako prvý napíše, že v britských voľbách prehral populizmus. Toto slovo sa stalo obuškom na pravičiarov a kritikov masovej imigrácie po celej Európe, ich postoje sa karikovali a argumenty nebrali vážne. Lenže v britských voľbách bol tým populistom, aspoň podľa tradičného významu slova, Corbyn. On chcel rozdávať štátne dotácie, on chcel znárodňovať a kupovať si väčšinu, a tento program prehral. Ak liberáli nezačnú používať nálepku populizmus férovo, nepochopili nielen Trumpa a Kaczynského, ale ani Johnsona.
Johnson reprezentoval tému suverenity (take back control) a záujmov strednej a pracujúcej triedy. Práve tieto voličské skupiny poškodzuje salónny liberalizmus, nadnárodný kapitalizmus a masová imigrácia najviac. Johnson bude týmto voličom skladať účty.
To je aj miesto, kde ho bude treba sledovať najpozornejšie. Johnson je dosť veľký obhajca voľného trhu a neregulovaného kapitalizmu, ak nedokáže vidieť obavy a záujmy pracujúcej triedy reálne, môže skončiť ako Thatcherová, len rýchlejšie.
Po tretie, to najpodstatnejšie.
Niekoľko rokov už počúvame, kto všetko ohrozuje liberálnu demokraciu a kto ju bráni. Do veľkej miery je to celé falošný naratív, liberáli vidia ohrozenie deľby moci v Poľsku, ale nechcú vidieť hrozbu súdneho aktivizmu po celom Západe, netreba hovoriť, čo je väčším porušením deľby moci.
A najmä, ak väčšina zastáva stanoviská, ktoré sa liberálnej elite nepáčia, sú označkovaní za populistov a ohrozenie demokracie.
Práve v tom je najväčší odkaz brexitu a včerajšieho víťazstva Borisa Johnsona pre Európu, pre vymäknutých liberálnych konzervatívcov zvlášť. To, čo sa stalo za uplynulé roky v Británii, je ako lekcia z demokracie: väčšina voličov nesúhlasila s vývojom EÚ, prejavila sa v referende a včera konečne získala kontrolu aj nad vlastným parlamentom, kde bude väčšina poslancov reprezentovať záujmy väčšiny voličov.
It's democracy.