Kto sa nebojí Číny

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kto sa nebojí Číny

Miestni obyvatelia dvíhajú ruky, ktoré reprezentujú ich päť požiadaviek v nákupnom centre IFC v Hongkongu 21. novembra 2019. Foto: TASR/AP

Tri pozitívne správy o tých, čo sa neboja postaviť aj trpieť.

Citát:

„Dnešní lidé, rozdvojení ideologií a nespokojeni uprostřed blahobytu, očekávají toužebně a v horečném vzrušení, že jim technické vymoženosti přinesou nějaké řešení. K tomu náleží, že se výhradně spoléhají na politickou moc a stát: ten se pak jeví stále zřetelněji jako velká centrála, která produkuje i skladuje sílu a všemi silami fyzickými i psychickými disponuje.“

Týmito slovami sa začína text Jana Patočku z januára 1977, v ktorom sa venuje vzniku Charty 77, napísal tam, že bez morálnej základne a presvedčenia nemôže fungovať ani sebeznamenitejšie technicky vybavená spoločnosť. Akoby písal o dnešnej Číne.

Americká agentúra Associated Press (AP) zverejnila analýzu, ktorá by za normálnych okolností mala patriť k headlinom všetkých televízií a médií po svete, nezaujala však takmer nikoho. AP sa dostala k uniknutým dokumentom čínskej vlády, kde sa opisuje, ako funguje čínska donucovacia moc, proti komu a ako sa využíva.

Zatýkanie a väznenie obvinených a často len podozrivých ľudí je na vzostupe. Údaje z júna 2017, na ktoré odkazuje AP, hovoria o jednom príklade z provincie Sin-ťiang. Systém identifikoval 24 612 podozrivých osôb, z nich bolo 15 683 poslaných do preškoľovacích táborov, 706 priamo do väzníc a 2 096 zostalo v domácej väzbe. To všetko za jediný týždeň (!).

Nikto netuší, či ide o priemerné čísla za daný týždeň spred dvoch rokov, nadpriemer alebo podpriemer. Miestne orgány tvrdia,  že v preškoľovacích zariadeniach je menej ako milión osôb, AP s odvolaním na výskumy odhaduje, že môže ísť okolo 1,8 milióna ľudí. Hovoríme o provincii na severozápade Číny, kde žije asi 20 miliónov ľudí na ploche milión 600-tisíc kilometrov štvorcových, hraničnej oblasti s Ruskom, Indiou a ďalšími šiestimi štátmi.

AP odviedla solženicynovskú prácu, jej redaktori alebo spolupracovníci našli niekoľko osôb, ktoré boli väznené v táboroch, opísali tieto praktiky, všetko pod podmienkou anonymity.

„Keď ste raz označený za nepriateľa, idú na to bez rukavičiek. Nesnažia sa to ani ospravedlniť zákonom, je to čistá svojvôľa moci,“ hovorí pre AP Margret Lewisová, ktorá prednáša čínske právo na Seton Hall university.  

Prevýchova sa zameriava na prevýchovu spôsobov a správania, zlepšenie používania mandarínskej čínštiny a ideologickej výchovy. Keď sa väzeň zlepšuje, má lepšie výsledky na testoch, má výhody (napr. opušťák za rodinou na víkend – v spoločnosti sprievodcu, samozrejme). Keď sa zhoršuje, môže sa dostať z izby, kde spia spolu desiati, na izolačku, do studenej cely bez kúrenia, čaká ho menej a horšieho jedla, týranie, mučenie, predĺženie pobytu. Režim mení hygienické a toaletné návyky, moslimovia sú donútení ostrihať si brady, veriaci sa nemôžu modliť (ak sa pomodlia, zvýšia si trest), cieľom je zničenie a nahradenie identity.

Texty sú raz za stanovené obdobie, dá sa nimi „prejsť“ a získať vyšší stupeň alebo prepadnúť a poškodiť si. Jeden starec sa raz v zlej mandarínčine „učiteľovi“ ospravedlnil, že mu nie dobre rozumie a že vzhľadom na svoj vysoký vek sa mu učí zle. Dostal obuškom, pred celou triedou.

Po prepustení sa režim postará o zamestnanie väzňa, často ide o fyzicky náročné džoby v továrňach, s predpísanými nadčasmi.

Hongkonské protesty sa začali v období, keď čínsky režim sebavedomo odignoroval 30. výročie potlačenia revolúcie na Tchien an men a stovke ďalších miest v roku 1989, foto: wikimedia

Charles Parton tento problém dopĺňa v článku, ktorý vyšiel v novom Standpointe: Všetci Ujguri musia mať v telefónoch povinne stiahnutú aplikáciu, ktorá zaznamenáva ich pohyb, stránky a obsah toho, čo čítajú na internete, systém zároveň prepája základné informácie o ľuďoch tak, aby obsahoval nielen rozpoznanie tváre (bez snímania tváre si vraj napr. nekúpite benzín do auta, systém nasníma vašu tvár a musíte dostať povolenie, ktoré vyhodnocuje počítač), informáciu o odtlačkoch, hlase, o DNA, ktoré tiež úrady systematicky zbierajú, ale napr. aj informáciu o vašej chôdzi – všetko preto, aby vás bolo možné detegovať podľa jedného kritéria a spojiť sa s infobankou o vašej osobe.  

Paton píše, že čínski komunisti vyhlásili budovanie projektu s názvom Zlatý štít ešte v roku 2002 so štyrmi cieľmi: (1) mať schopnosť zistiť všetky vyzbierané informácie o oddanej osobe v ráde sekúnd, (2) byť schopný predpokladať, kto môže spôsobiť režimu problémy, (3) anticipovať organizovanie činnosti proti strane a (4) podozrivých zaistiť. Vitajte v digitálnej diktatúre.

Toto všetko nie je systém tzv. Spoločenského kreditu, o ktorom som písal pred vyše rokom, toto je iný mechanizmus, Paton ho prirovnáva k Trójskemu koňovi, ktorého si Trójania rovnako ako Číňania dobrovoľne zobrali za múry svojho domu. Režim to nazýva budovaním „smart cities“, moderných miest.

Na preškoľovacích táboroch stojí za pozornosť ešte jedna vec: čínsky režim nepozná hranice. Zvlášť kontrolujú moslimov a ich kontakt na iné moslimské krajiny, dokážu donútiť vypovedať aj Číňanov žijúcich v Egypte či Turecku, hocikde po svete, dokážu ich vydierať poškodením ich obchodných záujmov alebo rodín, v analýze AP nájdete opísané príbehy.

Uniknuté dokumenty, ktoré priniesla AP, to všetko potvrdzujú a opisujú. Režim otvorene hovorí o zatýkaní a prevýchove tých, ktorí ešte nestihli ani nič spáchať, len čelia podozreniu, že by sa raz o niečo mohli pokúsiť, že čínsky štát to vie, pretože vie, ako myslia, s kým sa stýkajú a čo čítajú.

Keď budete najbližšie počuť o sporoch o sieť 5G, ktorú chce budovať čínsky Huawei, a Američania to nazývajú zásadným bezpečnostným rizikom, možno preto, že vedia, ako možno využiť sieť 4G, ale aj tak, spomeňte si. Pre budúcnosť je dôležité, kde všade a ako veľmi sa Číňania technologicky presadia. Čína sa ako bezpečnostná téma po prvýkrát dostala aj do záverov NATO, postoj k Číne určuje stále viac Amerika, v Európe sa k nej začína pridávať Británia, naopak, váhavý postoj zatiaľ ukazuje Nemecko, po Macronovom rozhovore v Economiste, kde hovoril aj o tejto téme, si však časť európskych politikov tému osvojuje nie ako priamy spor s Čínou, ale ako tému suverenity, resp. šancu na európsky protekcionizmus a podporu domácich produktov a technológií, napr. od fínskej Nokie. Čínu už opatrne kritizuje aj Európska komisia, v jednom svojom dokumente ju nazvala „systematickým rivalom“.   

Šesť mesiacov od začiatku protivládnych protestov v Hongkongu sa v tejto finančnej metropole začala v nedeľu 8. decembra 2019 najväčšia demonštrácia za uplynulé týždne.  Foto: TASR/AP

Najväčší úspech ale vidieť inde – na uliciach Hongkongu. Po zhruba pol roku demonštrácií sa uplynulú nedeľu konala opäť jedna z najmasovejších, stovky tisíc ľudí pochodovali mestom, to všetko po lokálnych voľbách, kde prudko posilnili politici, ktorí stoja na strane slobody a demokracie a sú kritickí k Číne. Hongkonská polícia si netrúfla demonštráciu nepovoliť, zdá sa, že nevyšli pokusy hnutie rozdeliť, napriek násilným incidentom je Hongkongu aj svetu zrejmé, kto je páchateľ a kto obeť.

Hongkong nemohol pripraviť veľkolepejšie oslavy 30. výročia pádu komunizmu v Európe a krvavých incidentov na námestí Tchien an men a v desiatkach ďalších čínskych miest.

Čína skúsila voči Hongkongu tvrdšiu ruku (zákon o vydávaní treste stíhaných obyvateľov do Číny, mimo jurisdikcie Hongkongu) a neuspela, skúsila mäkšie metódy (hrozbami aj radami, ako demonštranti obmedzujú obchod a biznis v Hongkongu), ani tu neuspela. A nejde len o mládež. Financial Times citujú 74-ročného starca z nedeľného pochodu, ktorý hovorí, že bojuje za slobodu a demokraciu.

A má to ohromný dosah, nikde ho nie je vidieť viac ako v Tchajwane.

V januári budú na tomto ostrove, ktorý má menšiu rozlohu ako Slovensko a žije tu 24 miliónov ľudí, voľby. Peking pred časom ponúkol 26 opatrení, ktorými chcel Tchajwan viac pripútať k čínskemu kontinentu, išlo o samé výhody a lákadlá, všetko kvôli „historickej úlohe“ (slová prezidenta Si Ťin-pchinga) spojiť Čínu a Tchajwan ako model dva systémy, jedna krajina, čiže podľa vzoru Hongkong.

Obchod a vzájomná ekonomická závislosť medzi Tchaiwanom a Čínou rastie, vzájomný obchod v roku 2017 prekročil 180 miliárd dolárov (v roku 1999 bol 35,5 miliardy), ale súčasne s tým rastie aj povedomie o tchajwanskej identite, ktorá sa politicky odlišuje od čínskej, za uplynulé roky toto povedomie vzrástlo zo 48 percent na 60 percent. Iba desatina podporuje zjednotenie s Čínou.

Čína si opäť vyskúšala aj inú taktiku. Čínske noviny Global Times napísali v redakčnom editoriáli: „Na vyriešenie tchajwanskej otázky nepotrebujeme ísť do skutočnej vojny. Čína môže prijať rôzne opatrenia, ktoré Tchajwan pod vládou Demokratickej progresívnej strany premenia na Libanon.“

Tchajwan preto pritvrdzuje obranný tón voči kontinentálnej Číne, varuje ju pred zasahovaním do volieb, pred spochybňovaním nezávislosti ostrova či ohrozovaním bezpečnosti. Tamojší parlament ešte do volieb schváli zákon, ktorým sa Tchajwan bude brániť pred zasahovaním z cudziny. Argumentom je práve Hongkong.

Tchajwan a najmä Hongkong ale posielajú odkaz aj do Európy: Sú dôležitejšie veci ako obchod. Ak to vidia oni, mohol by si to všimnúť aj Západ. Nám nikto neberie odtlačky, nesníma tvár ani chôdzu ani nenúti hovoriť mandarínskou čínštinou.

To, čo práve vidíme v Hongkongu, na Tchajwane, to, ako stále znovu zatýkajú Číňania tisíce Ujgurov a kresťanov, to všetko ukazuje, že je niečo silnejšie ako to, čomu veria čínski mocní. Dobrý dôvod na optimizmus, nemyslíte?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo