Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
11. december 2019

Dá sa veriť v Smer bez Fica?

Z čoho musí stratégov Smeru najviac bolieť hlava.
Dá sa veriť v Smer bez Fica?

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Robert Fico nemá byť hlavnou tvárou predvolebnej kampane, podľa premiéra Pellegrinniho nechce byť ani súčasťou vlády, ak sa ju Smeru podarí zložiť, a podľa chýrov zvnútra strany je otázna aj jeho povolebná budúcnosť. Dokonca sa vraj špekuluje o nejakej nadácii.

V tejto chvíli však nemá zmysel reči o Ficovom ústupe brať inak ako súčasť marketingovej hry na „nový Smer“.

Vo volebnej kampani predseda Smeru zrejme nejako prítomný bude. Medzi tvrdým jadrom voličov si stále drží vysokú popularitu a je schopný ho mobilizovať. Okrem Ľuboša Blahu je Fico jediným viditeľným politikom Smeru, ktorý dokáže osloviť radikálnejších voličov. Aj o tých Smer prichádza. V ostatných voľbách to bolo najmä na úkor SNS a kotlebovcov. Aj keď  schopnosť Smeru viazať na seba aj takýchto voličov prudko slabne, z Ficovho úplného vycúvania z kampane by sa najviac potešil Štefan Harabin.

Pokiaľ ide o Ficovu budúcnosť po voľbách, vplyvným hráčom môže zostať aj bez ministerského kresla. Stačí, keď bude mať pod kontrolou stranu. V Poľsku je suverénne najvplyvnejším politikom Jaroslaw Kaczynski, ktorý nesedí vo vláde a je len „obyčajným“ poslancom.

Nový Smer je odvážny predvolebný manéver a politici tejto strany sa netaja tým, že ním chcú zastaviť odliv voličov najmä vo väčších mestách. Lenže táto stratégia, ktorej súčasťou je aj vytesňovanie Fica z kampane, zároveň na jeden veľký problém Smeru upriamuje pozornosť.

Smer je naozaj úspešnou politickou stranou. Od roku 2006 vyhral každé voľby, pričom v roku 2012 ho volila takmer polovica ľudí, ktorí merali cestu do volebných miestností: Strana bola súčasťou troch vlád a v roku 2012 dokázala vytvoriť dokonca jednofarebnú vládu, čo je v slovenských pomeroch unikát.

Inzercia

Ficovi sa na dlhý čas podarilo zaujať pozíciu hovorcu „drobných“ ľudí. Zdieľať

Takýto úspech bol možný len preto, že Smer, ale najmä jeho líder Robert Fico v politike niečo stelesňovali. Ficovi sa na dlhý čas podarilo zaujať pozíciu hovorcu „drobných“ ľudí. Vedel identifikovať témy a problémy, ktorými žili, a politicky ich uchopiť. Keď bojoval so súkromnými dôchodkovými poisťovňami, bankami či za nižšie ceny plynu, veľa ľudí mu verilo, že sa bije za ich záujmy.

Môžeme si tom myslieť svoje, ale bolo to uveriteľné a politicky to fungovalo. Až tak, že výmenou za sociálne balíčky boli voliči ochotní Smeru tolerovať aj korupčné kauzy a nabaľovanie sa oligarchov z pozadia strany. Keď výskumné agentúry pred voľbami v roku 2016 skúmali, aké dôvody vedú voličov k podpore tej či onej strany, u voličov Smeru zohrával významnú úlohu istý osobný pragmatizmus. Svoju voľbu zdôvodňovali nejako takto: Všetci politici klamú a sľubujú, ale kým ostatní nám nedali nič, Robert Fico nám dal aspoň niečo. Napríklad vratky za plyn či vlaky zadarmo.

Lámať sa to začalo pri kauze Bašternák, keď Fico – na rozdiel od kauzy piešťanského CT prístroja, po ktorej musel odísť Pavol Paška – úporne bránil Roberta Kaliňáka a svoj nájom v Bonaparte. A pokračovalo pomerne veľkou zmenou atmosféry po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, na ktorú Robert Fico nielenže nedokázal adekvátne reagovať, ale po odchode z premiérskeho postu ešte vystupňoval svoju agresivitu.

Pod nánosmi dlhého vládnutia, korupcie a týchto chýb sa tak postupne začalo strácať aj Ficovo čaro.

Hlavným problémom všetkých stratégov, ktorí sa dnes motajú okolo Smeru, je však to, že Pellegrini, Raši, Žiga či Saková v politike nestelesňujú nič z toho, čo bolo pre voličov Smeru vždy dôležité. Možno sa niektorí z nich dajú využiť ako prívetivejšie tváre na krátkodobú kamufláž, ale dlhodobo to fungovať nemôže.

Čiže, áno, je zlé, keď sa strana ocitne v situácii, že sa rozhodne svojho predsedu radšej príliš nevystrkovať v kampani. Ale ešte horšie pre Smer je to, že nikoho iného podobného Ficovi vo svojich radoch nemá.

Odporúčame