Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
10. 12. 2019, 08:54

Lex Haščák a najväčšia výzva nášho zdravotníctva

Kde treba Pente naozaj klepnúť po prstoch, čo vravela strana Spolu pred rokom a čo je top vec, ktorú treba riešiť v zdravotníctve.
Lex Haščák a najväčšia výzva nášho zdravotníctva

Foto - Profimedia.sk

Keď sa objavil hlasový záznam gorily, opäť sa vo veľkom upriamila pozornosť na podnikanie Penty. Predovšetkým na podnikanie v zdravotníctve, keďže je to citlivý sektor a ide v ňom aj o verejné zdroje.

Strana Spolu predstavila návrh Lex Haščák, ktorý má zamedziť vlastneniu poisťovne, lekární a nemocníc (polikliník) jedným investorom. S cieľom, aby si „Penta nemohla prelievať peniaze v zdravotníctve podľa ľubovôle“. Lex Haščák sa stal jedným z nosných pilierov predvolebnej kampane strany. Zákon zatiaľ neprešiel, no strana Spolu sľubuje, že ho presadí.

Smer SD, prirodzene, sa postavil proti, keďže by tým uznal, že to, ako Penta vyrástla v zdravotníctve za posledné tri vlády Smeru, je jeho problém.

SaS či Za Ľudí by návrh podporili, chceli v ňom však urobiť úpravy, OĽaNO sa k nemu stavia rezervovanejšie. Pripomienky k nemu sú právne (takéto obmedzenie môže byť protiústavné), vecné (aj tak sa to bude dať obísť).

Keďže Postoj nikam nekandiduje ani ho Penta nepodporuje, vieme si v tejto téme dovoliť odstup.

Čo vravela strana Spolu

Najprv jedna malá bizarnosť. Strana Spolu sa zdravotníctvu venuje intenzívne a nedá sa povedať, že nekompetentne. Na starosti ho má Oskar Dvořák. Ten pred rokom, keď ešte kampaň nebola taká vyostrená a nahrávky gorily odhalené, urobil tento povšimnutiahodný prepočet toho, kde končia zisky zo zdravotníctva.

 

Podiel zdravotníckych firiem na celkovom zisku zo zdravotníctva. Prameň: Oskar Dvořák

 

Podľa týchto prepočtov majú obe súkromné zdravotné poisťovne spolu len 8,5 percentný podiel na ziskoch v zdravotníctve, ďaleko pred nimi sú farma firmy a dodávatelia liekov, ktorí inkasujú viac ako polovicu všetkých ziskov v zdravotníctve. Dospel tak k tomuto záveru: „Robert Fico zvykol obviňovať z odčerpávania zisku v našom zdravotníctve súkromné zdravotné poisťovne. Súkromné poisťovne si však ani zďaleka neodkrajujú najväčší kus koláča a skutočný zisk sa nachádza niekde úplne inde.“

Ako vyplýva aj z Dvořákových prepočtov, nadštandardné zdravotnícke zisky unikajú najmä v sektoroch, ktoré nekontroluje Penta. Preto kto čaká, že Lex Haščák bude znamenať aj viac zdrojov pre zdravotníctvo, tak sa mýli.

(Myslím, že v Spolu preto použili formuláciu, ktorá síce navádza k myšlienke, že z toho bude viac peňazí pre zdravotníctvo, ale priamo to nepovedia. Šmodrchajú to pojmom „prelievanie peňazí podľa ľubovôle“).

Ak Pente v zdravotníctve niečo dlhujeme, je to dôsledné „preklepnutie“ jej finančných tokov. Zdieľať

Je možné, že nepoznáme všetky finančné toky firiem Penty v zdravotníctve, keďže nie je dostatočne transparentné, ak by však existoval nejaký zásadný tunel (napr. Dôvera presúva peniaze do svojich nemocníc a odtiaľ idú k nejakým súkromným firmám), stačí pár trochu hlbších kontrol na jeho odhalenie. Ak Pente v zdravotníctve niečo dlhujeme, je to dôsledné „preklepnutie“ jej finančných tokov.

No zatiaľ nemáme žiadny ukazovateľ v správaní Dôvery, ktorý by hovoril, že Dôvera neplatí za poistencov porovnateľne ako napríklad štátna VšZP, resp. druhá súkromná Union, alebo že má výraznejšie reštriktívnu politiku limitov. A keďže lekárom za poistencov platí, superveľké utajené peniaze z Dôvery ulievať nemožno.

Pri sieti Dr. Max treba dbať hlavne na dostatočnú konkurenciu na trhu, čo by mali vymáhať existujúce inštitúcie, keď treba, nech pritvrdia.

Čo teda s Pentou?

V poslednom období ma viac vyrušilo v spojitosti s podnikaním Penty v zdravotníctve niečo iné, čo si zatiaľ väčší krik nevyslúžilo: súčasný vývoj okolo univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá koliduje s výstavbou v Boroch. Ak existuje prípad, keď Penta s nemocnicami prerástla štátu cez hlavu (alebo sa na jej rozmachu štát dokonca potichu podieľa), je to táto vec.

Že sa štát nechal predbehnúť Pentou pri výstavbe novej veľkej nemocnice, je jedna vec. Štát sa nemusí pretekať.

No rozhodne by mal mať víziu, kam chce súkromníka pustiť, a pustiť by ho mal dotiaľ, pokiaľ to nebude kolidovať s povinnosťou štátu zabezpečiť plnohodnotnú a dostatočne širokú starostlivosť v rámci siete. To je dnes úloha štátu, s týmto cieľom má regulovať sektor. Súkromník túto povinnosť nemá.

Súkromník si ale nemôže vyberať z rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti jednotlivé oblasti tak, že tým bude nabúravať schopnosť zabezpečiť širokú škálu potrieb pacientov zo strany štátu. Zdieľať

Živelný vývoj v Boroch vyzerá presne naopak. Ministerstvo nemá ujasnené, ako ďalej so svojou univerzitnou nemocnicou, ako má vyzerať nemocničný systém v kraji, pričom Penta si pokojne dizajnuje svoju koncovú nemocnicu a jej záber podľa vlastných predstáv. Kontrahuje si ľudí, resp. celé pracoviská zo štátnych zariadení. Tu musí štát jasne ukázať svoju rozhodnosť a zmysel pre koncepčnosť. Aj za cenu sily.

Súkromník si ale nemôže vyberať z rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti jednotlivé oblasti tak, že tým bude nabúravať schopnosť zabezpečiť širokú škálu potrieb pacientov zo strany štátu.

Myslím si, že táto situácia nastala vďaka príliš silnému celkovému postaveniu Penty v systéme, hoci nesúvisí priamo so vzťahom medzi poisťovňou a nemocnicami Penty.

Presadenie prísnejšej majetkovej regulácie v zdravotníctve, napríklad aj formou oddelenia poistenia od poskytovateľov, tak bude užitočné, ale inak. Nie tak, že do zdravotníctva prinesie viac peňazí, ale zníži vyjednávaciu a lobistickú silu Penty a jej sebavedomie, keď si robí zo zdravotníctva trhací kalendár.

Čo je reálna výzva pre zdravotníctvo a nie je sexi

Keď je reč o tom, čo sú systémové problémy v zdravotníctve, tak ešte jedna poznámka. Pretože sa dotýkame veci, ktorá sa neobjavila v žiadnom volebnom programe.

Pacienti, vrátane mňa, by radi mnoho vecí, ktoré by im u lekára uľahčili život: rýchlejší prístup k špecialistom, lepšie izby, viac vyšetrení, viac a lepších lekárov, menší počet pacientov v izbe, viac sestier na hospitalizovaného, lepšie lieky, krátka vzdialenosť dochádzky k všeobecnému či špecialistovi, kratšie čakania na pohotovosti či chodiť k lekárovi na presný termín bez sedenia v čakárni a možnosť objednať sa cez internet na konkrétny termín.

Zlepšovanie týchto vecí výrazne zlepší pocit kvality a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

No najväčšia výzva nášho zdravotníctva je úplne inde a je voličsky úplne nesexi.

Keď sa hovorí o starnutí populácie, takmer výhradne sa hovorí o tom, aký tlak to prinesie na dôchodky. No hlavné náklady, ktoré z toho vzniknú, budú náklady na zdravotnú starostlivosť. To sa navyše pretne s obdobím nedostatku sestier a do istej miery aj lekárov, keďže ich vek sa stále zvyšuje.

Celý problém bude umocnený tým, že naše zdravotníctvo patrí medzi najnáročnejšie na „behanie“ po lekároch.

Laicky povedané, pri jednej chorobe či zdravotnom probléme potrebujeme po lekároch behať viac ako vo väčšine vyspelých krajín. Presnejšie povedané, patríme v tom medzi totálnu špičku vyspelého sveta. Ročne navštívime lekára jedenásťkrát, je to dlhodobo ustálené číslo. Európske krajiny v strede rebríčka (Francúzsko, Lotyšsko, Rakúsko, Slovinsko) sa ale pohybujú na úrovni okolo 6,5 návštevy pacienta na lekára ročne. To je obrovský rozdiel v nápore.

Dôvodov je viacero. Napríklad že všeobecní lekári u nás riešia relatívne malý objem problémov, ktoré by mohli, a slúžia ako preposielači k špecialistom. Toto zmeniť je najväčšia výzva nášho zdravotníctva, no zatiaľ v tomto duchu vychovávame aj mladé generácie budúcich lekárov.

Druhý dôvod je kultúra chodenia k lekárovi, sčasti „vinou“ pacientov, sčasti vinou systému. Ešte stále máme relatívne malý počet obyvateľov, ktorí si nemôžu vyležať prechladnutie bez toho, aby sa nestretli s lekárom (v mnohých krajinách pre takéto príznaky stačí konzultácia u sestier, prípadne na vlastnú zodpovednosť s možnosťou kontroly zo strany zamestnávateľa či inštitúcií).

 

Počet návštev u lekára (2017). Zdroj: OECD

Z tohto súdka je napríklad aj naša kultúra vysokého počtu vyšetrení na pacienta, ktoré sú nielen drahé, ale aj zahlcujú zdravotnícke kapacity.

Stručne a jasne: Najväčšou výzvou zdravotníctva je, aby ľudia konzumovali menej toho zdravotníctva, kde to nie je nutné, a mali sme dosť kapacít na vážnejšie problémy. A musíme to dosiahnuť čo najskôr aj za cenu nekonvenčných opatrení.

Inak budeme na toto obdobie zdravotníctva spomínať ako na to najlepšie, čo sme zažili.

 

Tento článok vyšiel s podporou Konrad Adenauer Stiftung.

Odporúčame