Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
09. december 2019

S Britmi, ktorí stále veria, že brexit možno zvrátiť

Britskí voliči už dávno nezažili také voličské dilemy, akým čelia pred štvrtkovými voľbami.
S Britmi, ktorí stále veria, že brexit možno zvrátiť

Jedna z londýnskych demonštrácií proti brexitu, november 2018, foto TASR/AP

Keď som v novembri s manželkou kvôli rodinným stretnutiam a oddychu navštívil Veľkú Britániu, bolo temer nemožné utiecť z predvolebného virvaru. Cestou Anglickom som sa dal do reči s niekoľkými ľuďmi. Zhodou okolností si nikto z nich neželal brexit, teda sa nedá hovoriť o nejakej reprezentatívnej vzorke.

Ak by všetci voliči, ktorí majú obavy z odchodu Británie z Európskej únie alebo mu chcú dokonca ešte zamedziť, volili o pár dní Corbynových Labouristov, Boris Johnson by mohol mať ešte vážny problém. Prieskumy však dávajú Johnsonovi naďalej slušný náskok, navyše, pre konzervatívcov je tou najlepšou správou, že mnohí ľavicovejší, no najmä liberálnejší odporcovia brexitu majú problém aj s Jeremym Corbynom.

Vo svojej malej sonde som sa preto ľudí pýtal, či bude hlavným motívom ich volebných rozhodnutí brexit alebo ich zaujímajú aj iné témy.

Je Corbyn až príliš radikálny?

Sociálny pracovník Frank vysvetľuje, ako veľmi si cení, že Británia je ešte stále členom EÚ. Nadchádzajúce voľby vidí ako výbornú šancu na zvrátenie brexitu. Neskôr trochu zosmutnie, grófstvo Devon, kde bude voliť, je totiž tradične naklonené konzervatívcom a jediný, kto má akú-takú šancu poraziť ich kandidáta, sú liberálni demokrati. Frank je však aj napriek istým výhradám podporovateľom Jeremyho Corbyna.

Nesúhlasí s výčitkou, že Corbyn je naivný komunista, tak ho vraj neférovo zobrazuje pravicová tlač. Vášnivo vysvetľuje, že ľavicovými printovými médiami v Británii sú len The Guardian a Daily Mirror, všetky ostatné noviny kopú za pravicu a konzervatívcov a systematicky očierňujú lídra labouristov ako socialistické monštrum.

Frank hovorí, že sa často stretáva s ľuďmi doplácajúcimi na fiškálnu politiku konzervatívcov, ktorí sú pri moci od roku 2010. Na tieto slová si spomeniem už o pár dní, keď sa Boris Johnson v predvolebnej debate snaží dištancovať od vlád svojich predchodcov. Aj on vie, že finančné škrty, hoci boli aj potrebné na prekonanie krízy, stále ostávajú v čerstvej pamäti voličov. S Frankom sa pustíme do debaty, či je znárodňovanie správnou odpoveďou na vyrovnávanie hospodárskych nerovností.

Frank neskôr zvedie reč na tému železníc, ktoré boli svojho času sprivatizované. Je faktom, že privatizáciu železníc vníma väčšina Britov s odporom. Keď sme s manželkou zvažovali, ako sa dostať z Birminghamu do Devonu, vlak sme museli ako možnosť vylúčiť. Minimálna cena jednosmerného lístka na cestu, ktorá by trvala ani nie tri hodiny, sa začína na 50 librách. Spiatočná cesta pre dvoch vychádza na minimálne 200 libier. Kto niekedy dochádzal do Londýna z okolitých miest ako napríklad Reading, vie, že celoročný predplatný lístok na vlakovú dopravu presahuje päťtisíc libier. My sme svoju dilemu vyriešili zapožičaním malého auta, ktoré sme získali za oveľa výhodnejšiu cenu. Mnoho Britov je však odkázaných na dochádzanie do práce vlakom. Vysoké ceny a pritom zhoršujúca sa úroveň verejnej prepravy, ktorú poskytujú súkromní dopravcovia, ich tak, samozrejme, hnevá.

Našej debate pozorne načúva aj Frankova manželka Paula. Je zdravotnou sestrou v nemocnici v južnom Anglicku. Rovnako ako jej manžel by bola najradšej, ak by sa brexit nikdy neuskutočnil. Jej názor na Corbyna je však odlišný. Nie je nadšená, že už počas brexitovej kampane bol Corbyn len vlažným podporovateľom zotrvania v Únii. Celkovo má pocit, že Corbyn je často až radikálne ľavicový. Zvažuje, že svoj hlas dá liberálnym demokratom. Keďže tunajší volebný systém je väčšinový, jej hlas je zlou správou pre Corbyna a dobrou pre Johnsona.

Paula však vyčíta liberálom, že chcú zrušiť brexit bez akéhokoľvek referenda. Uznáva, že druhé referendum už krajina nepotrebuje, ale aj keď je proti brexitu, jeho zrušenie bez hlasovania nepovažuje za dobrý nápad. Prieskumy verejnej mienky jej obavy potvrdzujú. Návrh sa stretáva s odmietnutím u väčšiny Britov, aj preto liberáli prestali túto tému v kampani komunikovať. Celkovo však prieskumy verejnej mienky nie sú pre Liberálnych demokratov veľmi priaznivé. Nová, protibrexitová vlna, ktorá im prinesie zisk desiatok poslaneckých kresiel, ostáva skôr márnou nádejou ako realitou.

Keď sa s Paulou rozprávame o televíznej diskusii Johnsona s Corbynom, hovorí, že ju veľmi rozčúlilo premiérovo tvrdenie o tom, koľko miliónov libier naleje nová vláda konzervatívcov do zdravotníctva. To má zabezpečiť nielen nové pracovné miesta, ale aj otvorenie desiatok nových nemocníc. Paula hovorí, ako konzervatívna vláda zatvorila mnohé nemocnice a ako im chýba čoraz viac kvalifikovaného personálu, čo vedie k potrebe extra hodín nadčasov od lekárov, ako aj zdravotných sestier.

Johnsonove sľuby jej pripadajú veľmi patetické. Ďalej vraví, ako sa z dôvodu šetrenia presúva čoraz viac povinností z lekárov na sestry a tie dnes robia mnoho činností, ktoré donedávna mohli vykonávať len doktori. Brexit podľa nej situácii nepomáha vôbec. Z nemocnice, v ktorej pracuje, už odišli desiatky sestier z kontinentálnej Európy a je viac ako možné, že po brexite ich odíde ešte viac.

Keď sa Pauly pýtam, čo hovorí na Corbynov návrh štvordňového pracovného týždňa, ktorý by platil celoplošne, teda aj pre zdravotníckych pracovníkov, hovorí, že s tým súhlasí. Vraví, že nový pracovný režim by mal zmeniť aj otváracie hodiny nemocníc a pri terajšom počte zamestnancov by možno aj bolo lepšie, ak by sa naplno robilo len štyri dni.

Neskôr však hovorím s mladým lekárom Jamesom, ktorý uvádza, že už teraz musí pracovať osem dní po sebe, aby mal následne 2 dni voľna a potom opäť pracoval sedem dní bez prerušenia. Potvrdzuje slová o nedostatku lekárov a priznáva, že lekári z Európy, ktorých teraz prichádza menej, majú vzdelanie a vedomostné štandardy bližšie britskému zdravotníctvu.

Prizná aj to, že lekári prichádzajúci z Afriky či Ázie potrebujú dlhší čas a zaúčanie na adaptáciu v britských nemocniciach. Johnson o týchto problémoch dobre vie, preto prichádza so sľubmi o investíciách. Zdravotnícky personál si už síce na svoju stranu zrejme nezíska, na verejnosť to však zabrať môže. Najmä v spojení so sľubom, že po brexite budú musieť všetci novopríchodzí cudzinci, vrátane občanov EÚ, uhradiť ročne 625 libier za zdravotné poistenie, ktoré bolo doteraz pre Európanov zadarmo.

Volebné dilemy

Pred naším odchodom z Devonu sa ešte zhováram s dôchodkyňou Margaret. Tá v roku 2016 hlasovala za odchod z EÚ. Urobila tak najmä na základe debát s inými dôchodcami. Nepáči sa jej ani prílišná dominancia Nemecka v Únii a hovorí, že tento pocit je špecifický najmä pre jej generáciu, ktorá zažila vojnu s kontinentálnou veľmocou.

Margaret pôsobí ako tradičná volička konzervatívcov, dosiaľ ňou aj bola, teraz má však už dosť všetkého brexitového cirkusu. Držala palce Therese Mayovej a nepáčilo sa jej, ako sa k nej zachovala vlastná strana. Margaret dokonca zmenila názor na brexit, a to aj kvôli rodine žijúcej v EÚ. Dodáva, že v roku 2016 si plne neuvedomila, aký vplyv bude mať jej hlasovanie na ich životy. O pár dní tak plánuje prvýkrát hlasovať za liberálnych demokratov. Ale na otázku, či by uprednostnila Corbyna pred Johnsonom, ticho prizná, že v takejto dileme by si vybrala úradujúceho predsedu vlády.

Našťastie pre Johnsona a jeho stranu však takáto zmena voličských nálad nie je až taká častá. Konzervatívci stále vedú vo väčšine prieskumov, Johnsonovi sa zatiaľ veľmi dobre darí zjednotiť voličov podporujúcich brexit a vyzerá to, že sa mu podarilo vytlačiť Nigela Faragea a jeho Brexit party na okraj. To je niečo, o čom snívalo mnoho konzervatívnych stratégov, vychádza to však až súčasnému tímu. A aj keď je Johnson mimo priaznivcov svojej strany podobne nepopulárny ako Corbyn, darí sa mu dobre oslovovať voličov v rámci svojej cieľovej skupiny. V situácii, keď sa hlasy jeho oponentov rozdeľujú medzi minimálne dve ďalšie strany, to hrá v jeho prospech.

Z juhu sa presúvame do stredu, ďalšiu zástavku robíme v Birminghame. Je to rušné, priemyselné a mimoriadne multikultúrne mesto. Zastavujú sa tu aj labouristi, ktorí tu práve prezentujú svoj volebný program. Na uliciach vidíme mladých ľudí s labouristickými odznakmi, ako oslovujú potencionálnych voličov. Birmingham už nie je len centrum priemyslu, ale aj služieb, o čom svedčia rozostavané biznis objekty. Aj v tejto bašte labouristov sa strana zrazu musí činiť, aby si udržala svoje poslanecké kreslá. Biznis sa síce bojí neriadeného brexitu, ale ešte viac strachu mu naháňajú socialistické plány labouristov.

Pred ruchom veľkomesta sa schováme v novootvorenom múzeu, venovanému svätému Johnovi Henrymu Newmanovi. Kurátor múzea je z Devonu, ktorý sme len nedávno opustili. Namiesto debát o voľbách a brexite sa tu radšej utiahneme do blízkej kaplnky v oratóriu sv. Filipa Neriho. Pri pohľade na Newmanov portrét sa zamýšľam, čo by tento svätec povedal na dnešný stav krajiny, v ktorej žil. Asi by sa čudoval obrovským zmenám, ktorými Británia prešla za 130 rokov od jeho smrti. Na jeho príbehu fascinuje najmä smäd po pravde, kvôli ktorému bol nútený ísť do nielen intelektuálneho exilu po tom, čo konvertoval na katolicizmus.

Trvalo takmer 20 rokov, kým sa aspoň sčasti vrátil na svoje pozície, aby napokon po jeho smrti za ním smútila takmer celá krajina. Ak v Británii ostalo niečo z tejto vôle, ktorá je ochotná podstúpiť odriekanie na ceste k pravde, tak možno nájde cestu z hlbokej krízy, ktorú odštartovalo referendum o brexite.

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame