Susedia zo Sýrie (video)

Dnes, keď sa šíri strach a nenávisť pred príchodom utečencov, opäť myslím len na osud Violett a Issaa.

Boh nás učí, že máme mať radi všetkých... a to aj ISIS? Aj diabla?“ Začujem tieto zvláštne otázky, ktoré kladie naša šesťročná dcéra päťročnému susedovi Josephovi zo Sýrie a ešte viac pootvorím dvere.

Joseph nevie odpovedať, tak sa rozbehne domov. Vraj sa opýta svojej mamy.

Bez domova

Sýrska rodina, Violett a Issa so štyrmi deťmi, boli desať mesiacov našimi susedmi v talianskom Loppiane. Naše životy sa preťali na jeden školský rok, po tomto priateľstve je ťažké vrátiť sa do starých koľají. Chiara a Joseph sa stali najlepšími priateľmi našich detí. Odvtedy spolu doma hľadáme odpovede na otázky, prečo sú vo svete vojna, ISIS, smrť a chudoba. Hanka vie, že my sme sa mohli vrátiť z Talianska domov, na rozdiel Josepha a jeho rodiny. A tak cez oči našich detí vnímame bolestivý osud tejto rodiny a ich krajiny ešte hmatateľnejšie.

naše deti s malými Sýrčanmi

Stratení v Európe

Mama Violett žije v Toskánsku už takmer celý rok sama, pracuje v malej textilnej firme. Prežiť im tu pomáha kresťanská komunita v Loppiane. Jej muž Issa, povolaním gynekológ, je od minulého roka v Nemecku, kam chce presťahovať celú svoju rodinu. Vedia, že v Taliansku neostanú, Issa sa tu so svojou profesiou pre krízu a byrokraciu nevedel uplatniť. Pol roka pracoval zadarmo v istej nemocnici vo Florencii, nechcel vyjsť z cviku, no ďalšej perspektívy tam už pre neho nebolo.

Aj preto Issaovi občas napadlo, či nebude predsa len lepšie vrátiť sa späť do Sýrie, do ich kresťanského mestečka neďaleko Damasku, ktoré je teraz pod ochranou Assadovej armády. Vrátiť sa späť a pomáhať, keďže lekárov je málo a sú takí potrební. Najmä dve staršie dcéry v tínedžerskom veku by sa tešili, pamätajú si priateľov aj bezpečné detstvo, život pred vojnou. Ale ako pomýšľať vážne na návrat do mesta, z ktorého všetci utekajú a hrdlorezi z ISIS sú odtiaľ už len hodinu cesty?

Otec Issa teda od minulého roku skúša šťastie v Nemecku. Najprv musí dokončiť jazykový kurz, o pár mesiacov možno začne praxovať v jednej nemocnici. Najprv opäť len zadarmo, ale je šanca, že mu potom dajú platené miesto. Vďačný bude za všetko, len nech môže ponúknuť budúcnosť svojim deťom.

Violett na ceste za šťastím

Táto vojna plodí silné ženy

Naši susedia patrili v Sýrii k vyššej vrstve, opustili vynovený viacgeneračný dom, starnúcich rodičov, rozvetvenú rodinu a priateľov. Do Toskánska prišli pred troma rokmi na formačnú školu rodín, tak ako my minulý rok, pričom netušili, že svoj domov už neuvidia. Zatiaľ čo my sme si teraz v júni balili kufre a vraciame sa k svojej realite, oni ostávajú vo vákuu, v medzipriestore bez akýchkoľvek istôt.

"Až argumenty, že kresťanským lekárom stínajú hlavy ako prvým, ju utvrdili, že späť ísť nemôžu."

Zdieľať

Môj manžel vozil Violett a malého Josepha každé ráno do škôlky. Tieto cesty boli pre naše deti jedny z najsilnejších zážitkov. Táto nesmierne silná žena rozdávala napriek bolesti radosť, rozosmievala naše plačúce škôlkarky, keď mali problém sa zaradiť. Z toho minima, čo mali doma, dokázala vyčariť nezabudnuteľnú večeru a pozvať všetkých susedov z okolia. Vôňa jej arabského chleba pred jej domom bola signálom, že jej dom je opäť plný hostí.

Napriek únave z prebdených nocí nám viackrát vzala deti, aby sme si mohli oddýchnuť. Len keď sa občas zastavila na kávu a deti sa hrali na dvore, uvoľnila svoj nahromadený smútok do sĺz a priznala, koho doma stratili. S napätím sme sledovali útek jej brata cez Turecko (kde ho držali pár dní vo väzbe) do Holandska, jeho mladá manželka s dvoma malinkými deťmi čaká doma. „Táto vojna plodí silné ženy,“ hovorí mi Violett, „žijeme prítomnú chvíľu pre svoje deti“.

Aj ona mala chvíle, keď zvažovala návrat do Sýrie, za otcom, sestrami. Až argumenty, že kresťanským lekárom stínajú hlavy ako prvým, lebo pomáhajú zachraňovať zranených, ju utvrdili, že späť ísť nemôžu, kvôli deťom. Káva s Violett bola vždy krátka, jej chuť som však cítila až do večera.

Joseph sa už znova hrá s Hankou. Vysvetlenie na jej otázky nepriniesol, len jej opakuje, že ISIS stretnúť nechce. Hanka ho pozýva k nám na Slovensko na prázdniny. Aj Joseph ju volá do Sýrie. „Keď sa skončí vojna, ukážem ti svoje hračky.“

Zuzana Hanusová
Autorka je novinárka

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo