Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
04. december 2019

Zlo a miliarda dolárov

Najúspešnejší film roka je spoločensko-politická karikatúra doby.
Zlo a miliarda dolárov

„Aký má zmysel pokrok, keď – ako tvrdí Rousseau – barbarstvo je blaženejšie?“

Irving Babbitt

 

Najskôr plusy: Film Joker (scenár a réžia Tod Phillips, 2019), to je skvelý výkon Joacquina Phoenixa, ktorý hrá postavu Arthura Flecka alias Jokera, jeho skazený pohľad objavil už Ridley Scott v Gladiátorovi, aj tu mu rola sedí na mieru. Film netrpí obsesiou trikov, komiksových scén, to všetko nahrádza psychológia postavy. Ale tá už volá po kritike.

Obsah: Arthur je lacný pouličný komik, ponižovaný, zosmiešňovaný, má smolu, že trpí, aj keď je v danom momente bez viny. Potom ako ho zbijú a ukradnú mu poster a on čelí kritike šéfa, dostane od kolegu zbraň, vďaka čomu sa mu postupne začína budovať sebavedomie. Zbraň, to je moc, komparatívna výhoda oproti iným, výnimočnosť, niečo, čo jemu – zakomplexovanému chudákovi – dáva prevahu.

Arthur žije s matkou, závisláčkou od televízie a telebavičov, prostredie bielej americkej chudoby, na stene odkaz na katolícky pôvod (Panna Mária), inak samá frustrácia, ktorú len posilní nezamestnanosť, vyhodia ho za to, že mu v detskej nemocnici vypadla pred deťmi zbraň. Navyše kvôli šetreniu na zdravotníctve príde o pravidelné konzultácie u psychiatra a lieky na svoje depresie. Po ceste metrom vidí obťažovanie ženy tromi mladými opitými zbohatlíkmi, dvoch zabije v sebaobrane, tretieho z princípu. Začína sa špirála zla.

Incident sa stane slávny, mestská lúza v ňom vidí akt spravodlivosti, televízna celebrita a elity ohrozenie poriadku, tých, ktorí páchajú alebo obdivujú zločin, nazvú klaunmi. Nič viac netreba, vzbúrenci si nálepku osvoja ako znak svojej identity a začnú nosiť masky klaunov.

Arthur sa usiluje o vzťah s čiernou susedkou, slobodnou mamičkou, čo je už druhá pozitívna črta v postave tohto psychopata a rodiaceho sa nihilistu voči ženám, zdá sa, že hollywoodske komisie dozerajúce pri tvorbe filmov na poučenie z MeToo robia na plné obrátky. Arthur zjavne nie je mizogýn ani rasista. Aj keď ten románik s peknou susedkou, ktorá má rada jeho humor, je vlastne len ilúzia.

To, že sa z neho stane vraždiace monštrum, že onedlho zabije matku, kolegu, ktorý mu dal zbraň, televízneho baviča, ktorý ho pozval do prime-time, že rozpúta vzburu v uliciach Gotham City (komiksový nick pre New York), za to nemôže tak celkom on sám.

Inzercia

Film totiž čerpá z múdrosti Jeana Jacquesa Rousseaua, človek je výsledkom vplyvu spoločnosti. Arthurova matka je psychicky labilná, celé roky píše boháčovi Thomasovi Waynovi, aktuálne kandidátovi na starostu mesta, u ktorého kedysi pracovala, že je otcom ich syna. Arthur ho s tým konfrontuje, Wayne ho vysmeje. Neskôr nájde úradné podklady, že si ho matka adoptovala a prizerala sa, keď bol týraný jej partnerom. Arthur vyrastal a žije bez otčima. Zlá rodina, zlá práca, zlé zdravotníctvo, zlé mesto, všetko zlé a voči chudákovi neprajné. A k tomu kúsok smoly, za čo si môže sám.

Možno takto vysvetliť zlo? Môže byť zo zakomplexovaného uzlíka neschopnosti (Arthur) neskorší despota, tyran a masový vrah Joker?

Film sa tvári, že áno, ale ťažko tomu uveriť.  Môže mať reálna postava z garsónky nulovú sebadôveru a muž s maskou Jokera absolútnu charizmu kombinovanú s führerprinzipom? Kde sa to celé vezme? Prečo trpí väčšími výčitkami svedomia po banalite ako po zabití vlastnej matky? Ako je možné, že po zničení všetkých väzieb k iným ľuďom (matka, kolega) nájde pokoj v samote? Nemali by ho vnútorní démoni najviac ničiť práve potom? Že by za to mohlo publikum, čiže zase tí iní?

Film Joker ide na to správne, keď vidí v postave človeka s dušou a trýzneniami, akurát jeho diagnóza je klasická pop-levičárna. V americkom prostredí navyše doplnená pár odkazmi za Trumpa a súčasnú Ameriku, ale aj filmovú klasiku (prepáčte použitie slova) žánru komiks a Batman.

Joker sa netvári ako komiks toho druhu, kde nesmrteľní superhrdinovia lietajú a všetko prežívajú, ale je to komiks v hlbšom zmysle slova – keď rieši otázku zla, osobnej zodpovednosti a roly spoločnosti, je to karikatúra reality. Jednotlivec je slabý, zraniteľný, nemohúci. Malou výnimkou, ktorá len potvrdzuje pointu, je detská postava Batmana v závere filmu. Za všetko môže zlá spoločnosť.

Ale krútiť hlavou môžem, koľko chcem, film Joker zarobil za pár týždňov po svete vyše miliardy dolárov. Žijeme v dobe komiksu.

Odporúčame