Summit o Grécku určí budúcnosť Európy (komentár)

Tento víkend sa rozhodne o budúcnosti a charaktere Európy. Niektoré ekonomické dogmy, ktoré platia u nás, však v Grécku neplatia.

Aj keď sa to zo slovenského pohľadu, kde verejnej debate o Grécku dominujú národné stereotypy a eschatologická viera v slovo reforma, nezdá, nech už bude vyústenie prebiehajúcej drámy akékoľvek, nevyhnutne to bude mať aj dôsledky na fungovanie menovej únie a na to, čo anglický ekonóm John Williamson pomenoval ako washingtonský alebo aj neoliberálny konsenzus.

Inak povedané, ide o tzv. politiku úsporných opatrení (austerity), ktorú MMF, Svetová banka a americké ministerstvo financií forsírovali pri manažmente štátnych dlhových kríz v krajinách tretieho sveta, ale aj počas transformácie postkomunistických krajín.

Vráťme sa k menovej únii. Existujú len dve riešenia: buď sa pretransformuje v pravú monetárnu úniu, ako je to v prípade Spojených štátov s možnosťou fiškálnych transferov, alebo dôjde k neriadenému odchodu Grécka z eurozóny a zrodu dvojrýchlostnej EÚ, kde na jednej strane budú stáť južné a na druhej severné štáty.

Druhá možnosť znamená, že je len otázkou času, kedy príde k jej postupnej dezintegrácii. Je však potrebné dodať, že prvé riešenie, ktoré je jediné trvalo udržateľné a prakticky predstavuje jedinú cestu, ako môže byť EÚ konkurencieschopná v porovnaní s USA a ázijskými krajinami, si bude v tom najlepšom prípade vyžadovať zrod európskeho politického národa alebo v tom minimálnom aspoň to, že súčasné európske špičky v sebe objavia štátnické momentum a povznesú sa nad počtársko-kupeckú mentalitu a úzko definované národné záujmy a budú súhlasiť s reštartom gréckych rokovaní s Troikou.

Zmenu by sme si mali uvedomiť aj na Slovensku. Hoci vo verejnej diskusii sa implicitne podsúva, že zástancovia „reštartu“ sú nevyhnutne socialisti, prípadne rovno neomarxisti alebo prinajmenšom morálni hazardéri, nie je to tak. Nikto z politicky príčetných zástancov reštartu totiž nechce dávať Grékom bianco šek na ďalšie rozhadzovanie, ale – vzhľadom na absolútne zlyhanie politiky úsporných opatrení počas uplynulých piatich rokov, ktoré už priznal aj samotný MMF a ktorého príčinou rozhodne nie sú len „leniví“ Gréci – navrhujú, aby sa napätá situácia deeskalovala a Troika a Atény sa opäť vrátili k rokovaciemu stolu a racionálne sa dohodli na ďalšom postupe.

"Ak si niekto myslí, že Atény sa po vylúčení z eurozóny a neriadenom bankrote zmenia na poctivého dlžníka, mal by sa urýchlene vrátiť z Alicinej krajiny zázrakov do reality."

Zdieľať

Prípad Grécka totiž veľmi jasne ukázal, že plošné sekanie výdavkov a reštriktívne reformy v pomerne vyspelých ekonomikách – na rozdiel od post-komunistických krajín – nie sú všeliekom. Ekonomiku skôr opätovne nakopne kombinácia vhodne zvolených selektívnych škrtov a ekonomických stimulov. Ukážkovým príkladom takéhoto postupu sú napríklad Spojené štáty, ktoré sa – na rozdiel od krajín EÚ – už z finančnej krízy prakticky zotavili.

Rovnako si treba uvedomiť, že nie lipnutie na neoliberálnych ekonomických dogmách a paranoji z inflácie, ale racionálny win-win prístup predstavuje jedinú možnú cestu zo slepej uličky, kde sa rokovania medzi Gréckom a Troikou momentálne nachádzajú. Ak si totiž niekto myslí, že Atény sa po prípadnom vylúčení z eurozóny a neriadenom bankrote mávnutím čarovného prútika zmenia na poctivého dlžníka, mal by sa urýchlene vrátiť z Alicinej krajiny zázrakov do reality. Ale nejde len o grécke dlhy, ktoré by skrátka a jednoducho v istej miere ručitelia eurovalu, vrátane Slovenska, museli „zatiahnuť“, keďže je otázne, či sa Grécko neprepadne do humanitárnej katastrofy, ktorú by ešte mohli znásobiť tisícky utečencov na jeho území. Ignorovať nemožno ani geopolitické súvislosti, najmä rolu Moskvy.

Historické prímery síce zvyknú pokrivkávať, ale nazdávam sa, že Nemecko by sa skutočne nemalo správať ako štáty Dohody po skončení prvej svetovej vojny. Už totiž vieme, kam striktná reštriktívna politika môže viesť.

Peter Švík
Autor je historik a politológ, pôsobí na University of Tartu v Estónsku a Historisches Kolleg v Mníchove.

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo