Blog 01. december 2019

Dotĺklo srdce človeka (za pánom profesorom Karolom Holomáňom)

Anton Chromík
Anton Chromík
V ružinovskej pôrodnici sa narodili všetci moji synovia. Zažil som v nej najradostnejšie chvíle môjho života a aj tie najbolestnejšie, keď sa nám narodil Natanaelko pre nebo. Videl som ako sa klinika za tie roky zlepšuje a ako sa prístup k nám otcom mení a stávame sa súčasťou príbehu života našich detí aj pri narodení. Bolo to v časoch, kedy ružinovskú kliniku viedol pán profesor Karol Holomáň. V sobotu 30.11.2019 som dostal od jeho kolegu správu: „Pán profesor Holomáň dnes po dvanástej zomrel po náhlej cievnej príhode. Nech ho Boh pripočíta medzi spravodlivých.“
V ružinovskej pôrodnici sa narodili všetci moji synovia. Zažil som v nej najradostnejšie chvíle môjho života a aj tie najbolestnejšie, keď sa nám narodil Natanaelko pre nebo. Videl som ako sa klinika za tie roky zlepšuje a ako sa prístup k nám otcom mení a stávame sa súčasťou príbehu života našich detí aj pri narodení. Bolo to v časoch, kedy ružinovskú kliniku viedol pán profesor Karol Holomáň. V sobotu 30.11.2019 som dostal od jeho kolegu správu: „Pán profesor Holomáň dnes po dvanástej zomrel po náhlej cievnej príhode. Nech ho Boh pripočíta medzi spravodlivých.“
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Anton Chromík

Dotĺklo srdce človeka (za pánom profesorom Karolom Holomáňom)

Sú to dva týždne odvtedy, ako som sa s pánom profesorom stretol. Mali sme jeden z rozhovorov, na ktoré sa nezabúda. Pán profesor bol krátko predtým verejne v jednom masmédiu obvinený istým vedúcim pracovníkom z toho, že  v čase keď bol prednostom, donútil pod hrozbou prepustenia z práce všetkých lekárov svojej kliniky podpísať výhradu vo svedomí proti potratom. Bolo cítiť dusnú atmosféru. Veľmi ho to trápilo, snažil sa byť spravodlivý a  a chcel očistiť svoje meno. Vysvetlil mi, ako v minulosti fungovala klinika. Ako akademickí pracovníci nevideli dôvod, aby nemedicínske potraty vykonávalo prestížne medicínske pracovisko. Nebál sa to povedať verejne v rozhovore: Ja už kabát neprevrátim.  Jednému z bývalých ekonomických riaditeľov kedysi dávno vysvetlil, že potrat je problém nielen z etického, demografického, ale pre nemocnicu aj z ekonomického hľadiska, pretože podľa vzorca dlhého na dve strany stojí nemocnicu viac, ako na nej zarobí.

Pýtam sa: Nútili ste niektorého lekára podpísať výhradu vo svedomí? Trpko sa pousmial: „Nikdy, nikoho!“. Dokonca aj tlačivo, ktoré je určite založené v osobných spisoch lekárov bolo vyrobené na vedení nemocnice a nie na klinike, pretože vedenie to chcelo mať pokryté individuálnymi písomnými výhradami. Na sedení pred všetkými lekármi povedal, že je tu takáto možnosť a ak lekári chcú, môžu to odovzdať primárovi. Dokonca ani nevedel, kto to odovzdal a nikdy ani nezisťoval, kto z lekárov si výhradu vo svedomí uplatnil a kto nie.

Moja profesionálna deformácia „byť opatrný“ bola vyvedená z konceptu, keď som videl jeho nesmiernu dôveru vo svojich kolegov lekárov:  „Ak sa nájde jeden z  kolegov, ktorý bude tvrdiť, že som ho donútil podpísať výhradu vo svedomí, odídem z kliniky, ale ak sa nenájde, nech odíde ten, kto ma obvinil.“ hovorí.  Niektorí ľudia si myslia, že lekári sú taká „lekárska mafia“. Pán profesor mi ukázal svojich lekárov v inom svetle. Ukázal mi ich ako kolegov, ktorých boj za záchranu životov malých detí naučil  vzájomne si dôverovať. A veril v spravodlivosť. Nemohol ich viac pochváliť.

Prečo s potratmi bez dôvodu nesúhlasí, vysvetľuje aj lekárom v odbornom  časopise: „Veď kým na jednej strane zdôrazňujeme úctu k životu, na strane druhej sa ešte stále u nás uplatňuje a toleruje zákon o umelom prerušení tehotnosti, v ktorom už mnohé kultúrne národy sveta vidia stelesnenie nedôstojného prístupu k princípom humanity a úcty k životu. Veď tento zákon prakticky dovoľuje usmrcovať tých najnevinnejších – ešte nenarodené deti.“

A tak jeho klinika potraty bez zdravotného dôvodu nerobí a počet mamičiek, ktoré si ju vyberalo, stúpal. S tým prichádzala aj ľudská závisť.

Zaujímalo ma, prečo počas tých rokov neuhol. Prečo tak bránil život od počatia a vyhýbal sa potratom. „Ja sa už ničoho nebojím, iba svojho svedomia.“ hovorí pevným hlasom.   A tak sme si sadli a rozprávali sa o živote. Spomínal na svojho otca. Bol  mu príkladom a vzorom. Spomínal, ako jeho otec musel odísť z práce kvôli viere. A aj na bežný život, ako robil všetky fyzické práce na hospodárstve a roli. Tešilo ho to. Medzitým, ako sa rozprávame o kosení, sa pozerám na ruky človeka, ktorý priviedol na svet tisíce detí. Zvláštne staré ruky.

„Dali by ste vyjadrenie k použitiu Dopplerovského vyšetrenia v prvom trimestri?“ pýtam sa.  Počúvam odpoveď pokorného človeka. „Toto si pýtajte priamo od ultrazvukárov.“ Potom  sa pousmeje a posunie mi najnovšie číslo časopisu Slovenská gynekológia a pôrodníctvo č. 3: „Toto si vezmite. Sú v ňom dobré články, je to náhoda, ale nič sa nedeje náhodou.“  Otvorím ho a v troch odborných článkoch známych slovenských gynekológov vidím obrázky z použitia Dopplerovho vyšetrenia v 6. týždni tehotenstva, 9. týždni tehotenstva a v 10. až 13. týždni tehotenstva.

Pán profesor svojim kolegom - lekárom napísal: „Život tým, že je jedinečný, že je taký zložitý – na jednej strane silný, na druhej strane jemný a zraniteľný – sám o sebe dokazuje, že sa nemohol vyvinúť len tak náhodou, ale že je dielom Najvyššieho.“

Do milosrdných rúk Najvyššieho odovzdávame aj jeho život.

 

Anton Chromík

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0