Blog 30. november 2019

Povedzte deťom pravdu

Renáta Ocilková
Renáta Ocilková
Uplynulý mesiac, keď som zo zdravotných dôvodov musela viac ležať ako chodiť, dostala som sa aj k čítaniu kníh či pozretiu nejakých Ted-x videí. A ako to u videí chodí, veď sami dobre viete, po jednom videu sa Vám ponúkne ďalšie. Ba čo ďalšie, vyskočí na Vás celá plejáda videí. Mne sa tam v priebehu asi dvoch týždňov ponúkli aj dve videá z československej súťaže talentov. Podľa názvu som usúdila, že malo ísť o promovanie talentov.  ALE:
Uplynulý mesiac, keď som zo zdravotných dôvodov musela viac ležať ako chodiť, dostala som sa aj k čítaniu kníh či pozretiu nejakých Ted-x videí. A ako to u videí chodí, veď sami dobre viete, po jednom videu sa Vám ponúkne ďalšie. Ba čo ďalšie, vyskočí na Vás celá plejáda videí. Mne sa tam v priebehu asi dvoch týždňov ponúkli aj dve videá z československej súťaže talentov. Podľa názvu som usúdila, že malo ísť o promovanie talentov.  ALE:
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Renáta Ocilková

Povedzte deťom pravdu

V obidvoch prípadoch prišli na pódium ľudia neurčitého pohlavia bez nadpriemerného talentu. Jedno bolo asi dievča, ktoré o sebe tvrdilo, že sa ešte nerozhodlo, aké má pohlavie. Porota jej s obdivom a uznaním prikyvovala a ďakovala za odvahu. Umelecký prejav sa síce blížil pospevovaniu bežných mládežníkov pri ohni, ale túto osôbku porota s pompou posunula do finále. Druhé video z takejto šou ponúklo nechutne tancujúceho chlapa prezlečeného za ženu s dlhými blond vlasmi a jeho tanec mal nulovú kultúrnu i umeleckú úroveň. Porota však nad ním žasla, aký bol úžasný (nedopozerala som to, neviem, či ho posunuli. Ale pokyn z réžie bol jasný: žasnúť, obdivovať, vytvárať pozitívny dojem). Preto sa nečudujem, že stále viac rodičov či učiteľov rieši to, že ich deti si myslia, že sú homosexuáli, resp. nevedia, pre aké pohlavie sa majú rozhodnúť.

A tak chcem ponúknuť deťom, hľadajúcim mladým ľuďom a ich rodičom zopár odborných informácií v tejto oblasti, ktoré by im mohli pomôcť.

  1. Psychologické hľadanie pohlavnej identity je proces, ktorý sa rozvíja od narodenia, majú na ňom podiel rodičia i spoločnosť.[1]
  2. Žiadny vedecký výskum nepotvrdil, že homosexualita je nemenná alebo vrodená. Nebol dokázaný gén homosexuality.
  3. POHLAVIE SA NEDÁ ZMENIŤ. Môže sa hormonálnou liečbou niečo potlačiť alebo spustiť, chirurgicky sa môže niečo odstrániť alebo vymodelovať, avšak geneticky sa pohlavie NEDÁ zmeniť. Dá sa len niečo napodobniť.
  4. Dozrievanie človeka, po psychologickej aj fyziologickej stránke (vrátane vývoja mozgu) končí až okolo 26. roku.[2] Dovtedy sa neodporúčajú robiť žiadne vážne rozhodnutia ohľadom identity ani sexuálnej orientácie.
  5. Čím skôr urobili mladí ľudia tzv. coming out, tým častejšie dochádzalo k samovraždám.

 

Česká spoločnosť pre psychoanalytickú psychoterapiu vydala v júni 2019 vyhlásenie k liečbe genderovej dysforie v detstve a dospievaní. Uvádza sa v ňom o.i. toto:

1.ČSPAP sleduje prudký nárast počtu jedincov, zvlášť detí a dospievajúcich, so známkami diskomfortu týkajúceho sa pohlavnej identifikácie. ČSPAP spochybňuje doterajší trend v Českej republike k riešeniu problémov osôb s poruchou pohlavnej identity, hlavne pred dosiahnutím 18 rokov, považuje ho za nebezpečný a niekedy neetický.

2. ...

3. Nedostatočná pozornosť venovaná skúmaniu a spracovaniu psychických príčin vedúcich k uvažovaniu o zmene pohlavia môže viesť k predčasným a nezvratným zásahom do organizmu osôb s často neukončeným psychosociálnym vývojom.

4. ČSPAP zdôrazňuje nutnosť úplnej informovanosti žiadateľov o zmenu pohlavia o výsledkoch tejto realizovanej zmeny:

5. nezvratnosti fyzického poškodenia,

6. riziku nežiadúcich vedľajších účinkov hormonálnych a chirurgických zákrokov

7. možnom výraznom zhoršení psychického stavu

8. zvýšenom riziku samovražednosti a invalidity.

atď.

Povedzte teda svojim deťom a/alebo ich kamarátom, že:

  • ak má chalan pocit, že sa mu páčia chlapci, to neznamená, že je homosexuál. Rovnako, ak má dievča pocit, že sa mu páči nejaké dievča, neznamená to, že je lesba. Každý chlapec a každé dievča v období dospievania hľadá svoju identitu. Rozmýšľajú nad tým, či sa narodili do správnej rodiny, dokonca aj nad tým, či je správne, že sa narodili práve s takým pohlavím, aké majú zapísané v rodnom liste, aj to, či ich skutočne priťahuje opačné pohlavie. Toto však nemusí znamenať nič výnimočné ani zlé. Teraz len prechádzajú tzv. homoerotickou fázou, ktorá je prechodná, dočasná a súvisí s dospievaním a ktorá takmer u všetkých ľudí do obdobia dospelosti zanikne. V období puberty nastupuje sexuálna túžba, ktorá nemusí byť od začiatku zameraná na osobu opačného pohlavia, práve naopak, môžu sa mladým ľuďom páčiť osoby rovnakého pohlavia. Toto obdobie je dôkazom, že hľadajú ideál, pozitívny mužský či ženský vzor vo svojom vlastnom pohlaví, s ktorým by sa chceli stotožniť. Alebo jednoducho túžia byť milovaní. To však neznamená, že sú homosexuálne cítiaci ľudia.  

Nedajte sa teda zmiasť, že všetko je v pohode, že si môžete vyberať sexuálnu orientáciu či pohlavie. Nie je to v pohode a nie je to bežné.  Sú to veľmi veľmi výnimočné stavy, ktoré sa nevyskytujú len tak. Výskyt ľudí s homosexuálnou príťažlivosťou je podľa liberálnej literatúry (!) len 0,2 – 1,1 % [3] a výskyt transsexualizmu (podľa odbornej literatúry) 1:30 000 až 1:400 000.

Ľudia, ktorí skutočne trpia príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu, nejdú s tým na bubon, ani na žiadny dúhový pochod. Prežívajú to slušne a diskrétne. Máme ich mať v úcte ako každého človeka. Ale mladým ľuďom jasne ukážme cestu a povedzme pravdu. Len vtedy budú šťastní, keď nájdu svoju identitu v tom, k čomu boli stvorení.

 

 

 

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0