Pevné body Vladimíra Palka

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pevné body Vladimíra Palka

Foto: Andrej Lojan

O knihe, ktorú niektoré kníhkupectvá odmietajú predávať.

Nedávno, potom ako Postoj vydal dnes už neprehliadnuteľnú knihu Levy prichádzajú, ktorá bola preložená do štyroch jazykov, vyšla v edícii Denníka N ďalšia kniha, ktorá ukazuje myslenie Vladimíra Palka, tentokrát knižný rozhovor Karola Sudora s Vladimírom Palkom: Šiel som až na hranu. Liberál spovedá konzervatívca. Kniha vyvolala vlnu odporu i vyhrážok, pokúsim sa aj ja k nej napísať niekoľko riadkov.

„Páči“ sa mi, ako sa slušní, rozhľadení liberálni intelektuáli musia vyviňovať voči niektorým svojim liberálnym súkmeňovcom, že vydať takúto knihu je legitímne. Pripomína mi to, ako som sa ja nedávno musel niektorým slovenským liberálom vyviňovať z toho, že som v kostole pri katolíckej liturgii podal ruku Marianovi Kotlebovi. Pripomína mi to tiež, ako sa musím celé roky vyviňovať voči slovenským nacionalistom, že som 13. júla 1992 hlasoval proti Deklarácii o zvrchovanosti a 1. septembra 1992 proti Ústave SR. A tiež mi to pripomína, ako sa musím ostatné roky stále brániť voči „jediným správnym katolíkom“, že som liberálny kresťan, že idem proti pápežovi a podobne. A tak sa nám v slovenskej spoločnosti začína vytvárať zaujímavé spojenectvo „jediných správnych liberálov, Slovákov a katolíkov“ oproti tým, ktorí si len nárokujú vysloviť slobodne svoj názor, bez toho, aby ich zaujímalo, či sa to tým „jediným“ páči alebo nie.

Kniha rozhovorov s Vladimírom Palkom sa pohybuje vo viacerých rovinách. V prvom rade je to rodina, detstvo, mladosť. Kto chce Vladimíra Palka lepšie poznať, nech si prečíta tieto prvé kapitoly. Objaví sa pred ním nesmierne citlivý a dobrý chlapec, ktorý v mladosti a potom v živote neprehliadol žiadnu „maličkosť“, lebo svet už od detstva vnímal srdcom. Takto to v jeho živote pokračuje ďalej. Takto, spolu s manželkou Vierkou postavili základ, ktorým sú dvaja synovia a dcéra, ktorí majú už svoje rodiny, držia pohromade a pýšia sa novými pokračovateľmi rodu. Takto sa spolu s manželkou nakoniec postarali o doopatrovanie svojich rodičov. Rodina je pre Vladimíra Palka pevným bodom.

Potom je to jeho politicko-stranícka línia, resp. línia vernosti jedného zo zakladateľov KDH Vladimíra Palka v zápase o tvár tejto strany. Často som si myslel, že Vladimír to preháňa so svojou zaťaženosťou voči tejto strane. Ja sa osobne už 50 rokov angažujem vo verejnom živote, ale nie som tak bytostne viazaný v žiadnom ľudskom spoločenstve. Kritériom, ktoré určovalo, ako dlho som sa niekde angažoval, bolo viac ľudské prostredie, ktoré ma obklopovalo a ktorého som bol súčasťou. Jedna vec sa v mojom živote nemení a to je príslušnosť ku katolíckej cirkvi, v ktorej som vyrástol, ktorá je mojím domovom a sprievodcom na ceste životom. Dvadsať rokov som sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Zažil som tam nádherné a kľúčové chvíle svojho života, ale už ku koncu 80. rokov som cítil, že môj čas v tomto spoločenstve sa končí.

Potom, akoby mi to padlo z neba, ocitol som sa v ľudsky nádhernom a neopakovateľnom prostredí revolučného VPN, ktoré ma poslalo do najvyššej politiky, v ktorej som potom zostal 20 rokov. Ale už na začiatku roku 1992 som cítil, že toto prostredie sa mení a môj čas v ňom sa končí. Potom prišlo najdlhšie obdobie môjho politického života, pôsobenie v KDH. Prostredie okolo Jána Čarnogurského mi prinavrátilo atmosféru rokov v tajnej cirkvi i krásne chvíle vo VPN. Ale v roku 2008 sa aj tento príbeh pre mňa skončil, ja, spolu ďalšími sme odišli z KDH a vôbec to neľutujem. Čo sme za tie roky spoločnej práce spolu vykonali, už zostane.

Vladimír Palko je iný. Nepripúšťa stranícke odbočky, tvrdohlavo drží stále líniu, ktorú na začiatku načrtol zakladateľ Ján Čarnogurský. Členská základňa strany i vedúci politici KDH ho prevalcovali, on tiež odišiel z KDH,  ale čas mu dáva za pravdu, KDH bolo percentami najúspešnejšie v časoch svojej ideovej jasnosti. Všetky stranícke mutácie KDH priniesli síce krátkodobé úspechy pre spoločnosť, ale nakoniec sa rozpadli a ani KDH nemá dnes už nič spoločné s tou jasnosťou, ktorú jedni chválili, iní hanili, ale všetci ju rešpektovali. Takto trpezlivo sa po 40 rokoch komunizmu mala budovať ideovo vyhranená politická strana, ale dnes z toho – okrem Palkovho svedectva v jeho knihách – už nezostalo nič.

Potom prichádza téma, ktorá robí túto knihu najvýbušnejšou – jeho postoj k morálno-etickým problémom spoločnosti, ktoré majú, samozrejme, svoje vyústenie do politických rozhodnutí. V prvom rade treba povedať, že iba v takejto vyhranenej podobe medzi liberálne založeným Karolom Sudorom a konzervatívcom Vladimírom Palkom bolo možné ich postoje s matematickou presnosťou popísať.

Palko sa vo svojich názoroch drží učenia katolíckej cirkvi. Práve tá matematická presnosť, ktorá vychádza z Palkovho matematického založenia, privádza ľudí na druhej strane barikády k prudkým reakciám. Vynára sa totiž prirodzená otázka, či možno ľudský život, jeho drámy, slabé chvíle i poblúdenia popísať a posudzovať matematicky? Iste, posledným posudzovateľom každého ľudského života bude podľa veriacich nakoniec iba Boh. Ale predstavme si, že by už samotná cirkev vo svojej línii a ideáloch mala byť nejasná. Veď celé dejiny západnej civilizácie sú zápasom medzi humanistickým, kresťanským, potom osvietenským a neskôr i ideologickým ideálom a ľudskou odpoveďou naň. Čo by zostalo zo západnej civilizácie bez tejto ideovej konfrontácie? Na základe čoho by sa mala dnes cirkev vzdať svojho videnia sveta? Že sa v dejinách aj mýlila? Áno, musí si to priznať, ale popri všetkých zlyhaniach Cirkvi jedno sa ukazuje isté, že židovsko-kresťanské Desatoro dané ľudstvu na začiatku dejín zostáva nemenné. A Vladimír Palko vychádza vo svojich názoroch so „židovskou“ zatvrdilosťou práve z Desatora. Človek je slobodný tvor a sám sa v rôznych životných situáciách rozhoduje. Vladimír Palko svojimi odpoveďami a názormi stavia pred neho isté zrkadlo. Samozrejme, ako politik by ich presadzoval aj v praxi. Ale v slovenskom parlamente by mal len jeden zo stopäťdesiatich hlasov. O tých zostávajúcich stoštyridsaťdeväť by rozhodovali ľudia v slobodných voľbách. V otázkach ochrany života bezbranných stojím na pozícii cirkvi, a teda aj na Palkovej pozícii. Možno moja životná skúsenosť, keď som bol svedkom mnohých príbehov, ma robí zdržanlivejším, keď sa mám k týmto otázkam verejne vyjadriť.

Vladimír Palko je dnes jeden z najvýznamnejších a najrozhľadenejších kresťanských intelektuálov, akých na Slovensku máme. Vladimír Palko je slobodný človek, ktorého jediným kritériom je pravda, ku ktorej dospieva. Mýlil by sa ten, kto by ho chcel zaradiť do nejakého prúdu, ktorý by mala viazať nejaká ideologická jednota názoru. Vladimír Palko chodil spolu s kňazom Mariánom Kuffom na stretnutia, kde spolu burcovali proti prijatiu Istanbulského dohovoru, ale nič mu nemohlo brániť v tom, aby v jednej chvíli vyjadril svoj jasný odstup od tohto kňaza, ktorý začal presahovať hranice svojho kňazského a sociálneho pôsobenia. V knihe rozhovorov s Karolom Sudorom sa Palko dotýka tém, ktoré sú osobné a dôverné, ako viera, modlitba, ale i spoločensky citlivé ako pozícia prezidenta Jozefa Tisa alebo niektoré názory a postoje jeho priateľa Jána Čarnogurského.

Slovensko dnes nezachránia ideologické tábory, ktoré stoja proti sebe, Slovensko dnes zachráni len poctivé hľadanie a hlásanie pravdy. Karol Sudor, tento významný slovenský žurnalista a intelektuál, sa na takúto cestu nebál vydať. Patrí mu náš obdiv a rešpekt. A rovnako vydavateľstvu Denníka N, ktoré napriek tomu, že niektoré kníhkupectvá túto knihu odmietajú, urobilo tento zaujímavý edičný počin. Nech sa páči, kniha je už niekde na pultoch, prečítajte si ju a zaujmite svoj postoj!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo