U čiernohorských katolíkov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
U čiernohorských katolíkov

Rímskokatolícky kostol Gospa od Skrpjela v Kotorskom zálive, foto Flickr.

Ako sa žije katolíkom v pravoslávnych baštách.

V malom jadranskom štáte Čierna Hora dominuje pravoslávne kresťanstvo, keďže historickú Čiernu Horu dve a pol storočia spravovali kniežací biskupi. Moderná Čierna Hora je však tiež Juhosláviou v malom: 72 percent Čiernohorcov sa hlási k pravosláviu – Čiernohorskému arcibiskupstvu Srbského patriarchátu tu konkuruje Čiernohorská pravoslávna cirkev, ktorá sa v roku 1993 odštiepila od Belehradu –, 19 percent – slovanskí moslimovia, Bosniaci, Albánci – vyznáva islam.

A potom sú tu ešte katolíci, ktorých vôbec nie je tak málo – tri a pol percenta. Väčšina z nich žije v archaických dedinách pri albánskej hranici, ďalej v Kotorskom zálive pri hranici s Chorvátskom a Hercegovinou. Zatiaľ čo jedni patria väčšinou k albánskej menšine a Barskému arcibiskupstvu, tí druhí podliehajú Kotorskému biskupstvu a deklarujú sa väčšinovo ako Chorváti.

„Boka kotorska“, Kotorský záliv, sa považuje za jediný fjord v Stredomorí. Spravujú ho veľkoobce Kotor, Tivat a Herceg Novi. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 4519 obyvateľov Boky predstavujú Chorváti, katolíkov je 6795, čo je približne 12 percent.

V Boke trávime niekoľko týždňov v roku. Boka je takmer vždy teplou a takmer vždy zelenou práčovňou. Pretože sa rozvetvený záliv otvára smerom na juh, horúci suchý vietor z Afriky fúka vlhké masy teplého vzduchu, ktoré sa kĺžu v zápche okolitých hôr. Výsledkom je vysoko špecifická mikroklíma: teplota medzi dňom a nocou kolíše len štyri stupne, slnečné jesenné dni sú občas chladnejšie než tie zamračené. V jeseni dochádza k obrovským lejakom, voda sa valí v potokoch po kamenných schodoch historických častí miest. Ročný úhrn zrážok je 2000 milimetrov. Je to trikrát viac ako v Banskej Bystrici.

Z tmavomodrých brehov Boky vystupujú buď husto zelené alebo kamenno sivé svahy. Lesnaté svahy – napríklad na polostrove Vrmac – sú osídlené katolíkmi a krasové vysočiny – napríklad pri masíve Orjen – pravoslávnymi. Pravoslávna je aj horská osada Crkvice, s 4926 milimetrami zrážok najvlhkejšie miesto v Európe. Pravoslávne je Njeguši, prístupné cez úchvatnú cisársko-kráľovskú serpentínovú cestu, kde ešte žije potomok dynastie njegošských kniežacích biskupov, ktorý produkuje prosciutto. A pravoslávny je Lovćen s mauzóleom básnika a kniežaceho biskupa Petara II. Petrović-Njegoša, zďaleka viditeľný národný vrch Čiernej Hory. Mraky vytvárajú pri Boke celkom nepravdepodobné formácie. Raz je Lovćen preč, inokedy vidno len Lovćen alebo biely mrak v tvare spony dvíha jeho vrchol, jeho spodný okraj je ako narysovaný pomocou pravítka.

Katolícke dedičstvo Boky súvisí s tým, že dlhú chvíľu patrila k Benátkam a v storočí pred rokom 1918 k habsburskej monarchii. Aj keď sa to zdá neuveriteľné – aj táto svieža palmová záhrada tu dole bola ešte naša! Preto tu niet talianskych alebo nemeckých menšín, ale veľké množstvo katolíckych kostolov. Prekrásna obrazová publikácia, v ktorej často listujem, „Hrvatski vjerski objekti u Boki Kotorskoj“ od Frana Ercegoviča, obsahuje 134 objektov. Len niektoré sú ruinami, sotva tu existujú podstavce s obrazmi a kríže pri cestách, takmer všetko sú to malé kostoly.

Občas zavítame na omšu v jednej z týchto malých osád. Tunajší katolíci vôbec nemajú núdzu o omše, je tu niekoľko mladých kňazov. Náš farár je Chorvát zo severnej Bosny a zatiaľ čo od roku 2006 opäť nezávislá Čierna Hora bude ešte sto rokov diskutovať o tom, či jej národný jazyk sa teraz volá srbčina alebo čiernohorčina, on nazýva tento jazyk celkom samozrejme chorvátčinou.

Títo kňazi takmer nikdy nemajú miništrantov, občas ani medzi samotnými veriacimi nie je žiadne dieťa, a tak si moje deti zamilujú. Modlia sa veľké vyznanie viery, nicejsko-konštantínopolské, a spievajú takmer vždy rovnakú mariánsku pieseň na záver. Veriaci vyžarujú stavovské povedomie, akoby patrili do kráľovskej rodiny, a najmä ženy sú bohato oblečené.

Malé kostoly v malých osadách majú svoje osobitosti. V Bogdašići, veľmi malej horskej dedine s chorvátskou väčšinou, sme prišli presne na omšu, ktorá sa však práve končila – treba vedieť, že v Bogdašići odmietajú letný čas.

Nabudúce sme prišli načas. Muži, aj tí starí, boli skutoční obri; meriam 185 centimetrov, menší ako ja nebol žiaden. Hrdo oblečené staršie dámy chceli na konci omše sfúknuť sviece, ich dych bol však príliš slabý.

V malom kostole v inej malej dedine, v Lepetane, ma prekvapí, že na konci eucharistie sa nerozdáva sväté prijímanie. Súvisí to vari so strakato nahodenou bláznivou ženskou, ktorá si tu čosi mrmle pod nos? „Ale nie, sväté prijímanie sa rozdáva,“ vysvetľujú mi buržoázne dámy po omši, „len ste sa mali ozvať.“

Eponymický Kotor, po taliansky Cattaro, leží v najzadnejšom zálive. Je to pekné, taliansky pôsobiace mestečko, ale zmasakrované výletnými loďami a autobusmi turistov, ktorí sem prichádzajú aj mimo sezóny. Vstup do katedrály je obklopený stánkami so suvenírmi a stojí tri eurá. Len keď sa ide na omšu, nemusí sa platiť. Veriaci v katedrále sú ešte namyslenejší než tí v dedinách. Aj keď nie je zvlášť teplo, nechávajú počas celej omše rachotiť svoje umelecké vejáre.

Strmo pri vode leží Perast, malebná a kedysi Benátkam oddaná dedina s desiatkami kostolov a palácov. Aj Perast je masovou destináciou. Každé dve-tri minúty zastaví autobus na parkovisku, aby turisti mali výhľad na dva ostrovy s kostolmi. Parkovisko preto stojí rovnako veľa, je jedno, či prídete na dve minúty, alebo na celý deň, zakaždým strážcovia skasírujú päť eur. Pred najväčším zo sedemnástich kostolov v Peraste mi udrela do očí skupina pútnikov, ktorá kráča pod veľkou zástavou podobnou tej americkej, lenže má aj polmesiac. Sú to katolíci z Malajzie na túre po Európe, vysvetľujú mi, Medžugorje a aj Slovensko majú ešte pred sebou.

Niekoľko stoviek metrov vonku leží ostrovný kostol „Gospa od Škrpjela“, po taliansky „Madonna dello Scarpello“, Mária v skale. Je patrónkou námorníkov a, ako si osobne predstavujem, aj stroskotancov, ako som ja, preto môj prsteňový ruženec nosí jej obraz. Denne sa cez maličký ostrov preplavia tisíce turistov, malé člny so strechami proti dažďu pendlujú bez prestávky od Perastu sem.

Nedbalo v športovom oblečené ženy zaháľajú pri vchode do kostola a niekoľkotisíckrát za deň povedia: „Two euros.“ Zatiaľ čo my čakáme na čln späť do Perastu, moja dvojročná dcéra sa osamostatní. Bez toho, aby ju to niekto učil, vbehne do kostola, zostane stáť s pohľadom na oltár a nešikovne sa pokúsi urobiť znak kríža. Zopakuje to mnohoráz. Pokladníčky v tréningových úboroch sa smejú a ukazujú malej, ako sa správne robí znak kríža. Na inštinktívnej istote ich prežehnávania sa možno rozpoznať, že predsa len sú katolíčky.

Pri vchode do zálivu leží Herceg Novi, celosvetovo jediné mesto pri mori s väčšinovo srbskou identitou. Veľký filmový režisér Emir Kusturica sa tu nechal pokrstiť v máji 2005 v srbskom pravoslávnom monastieri Savina a Herceg Novi hlasoval v roku 2006 ako jediná obec na čiernohorskom pobreží proti nezávislosti od Srbska.

Herceg Novi je teda srbskou pravoslávnou baštou. Bosniansko-čiernohorský spisovateľ Andrej Nikolaidis napísal tirádu, v ktorej vykresľuje Herceg Novi ako mesto bláznov a vrahov. No keď som šiel s Nikolaidisom na kávu, priznal sa mi, že nikdy nebol v Hercegu Novom. Vyhováral sa na rakúskeho spisovateľa Thomasa Bernharda, ktorý svojho času napísal tirádu proti Perastu: „Počuli sme, že v Peraste už niet nijakého normálneho človeka, celé mesto je ponechané väčšiemu počtu bláznov, ktorí si tam môžu robiť, čo si len zachcú, a ktorých štát len raz týždenne zásobuje potravinami.“

Život srbského pravoslávneho kostola v Hercegu Novom je verejný. Je malý, zasvätený archanjelovi Michalovi a leží na námestí v historickej časti mesta, ktoré sa nazýva „Belavista“, a to preto, lebo z neho vidno malý kúsok zálivu, hoci na všetkých štyroch stranách stoja domy. Chrám je celý deň otvorený, kostolník zvoní, ťahajúc lano, a pomocný kostolník umýva liturgické náradie pri studni pred chrámom. Pop je pekný silný obor, jeho topánky by boli dobré aj na pristátie na Mesiaci.

Naproti tomu katolícky život je skrytý. Len raz som počas plávania videl katolícke rehoľné sestry, ako vo svojej záhrade na kamennej terase pleli burinu. Aj mladý katolícky farár je fešák, jeho kázne sú rázne, ale keď ho vidno prechádzať cez strmé uličky, dalo by sa ho považovať za chalana, čo ide na rande.

A pritom len v centre Hercegu Noveho ležia štyri katolícke kostoly a každý deň sa slúži omša. Od farského kostola, ktorý je zasvätený svätému Hieronymovi, sa otvára povznášajúca panoráma, je odtiaľ vidno celkové rozovretie fjordu na otvorené more a veľkú časť zálivu. Medzi kostolom a jeho zvonicou sa dá ešte rozpoznať zvyšok základov mešity, ktorá tu stála za osmanskej nadvlády. Zbúrali ju. V Boke už islam dávno nehrá žiadnu rolu.

Hneď pod tým dole leží kostol, ktorý je pomenovaný po katolíckom svätcovi, ktorý pochádzal z Hercegu Noveho: Leopold Mandić. V roku 1983 svätorečený Mandić bol legendárnym spovedníkom. Predvídal bombardovanie svojho kostola v Padove, no jeho spovednica zostala nepoškodená.

Musím sa priznať, že tajomný katolícky život v tejto trucujúcej pravoslávnej bašte mi spôsobuje najväčší pôžitok. Mám rád oboje, tu mi nechýba nič, tu sa cítim kompletný. Na jednom kopci stojí jednoduchý kamenný kostol sv. Ana. Pri ňom leží hrob manželov Mandičových, zbožných Chorvátov, ktorí vychovali dvanásť detí a to najmladšie sa stalo svätcom. Keď trocha natiahnem krk, vidím jedinú vinicu široko-ďaleko, pravoslávny kláštor Savina, kde sa zo sarajevského moslima Emira stal srbský kresťan Nemanja Kusturica.

Príroda teplej práčovne Boky chce, aby aj katolícke sviatky mali inú vonkajšiu podobu. Napríklad Dušičky vyzerajú ináč, keď nie je napadané jesenné lístie, keď záhrady na svahoch šťavnato zeleno klíčia a keď sa každú chvíľu môže spustiť divoká prietrž mračien. V Boke majú aj Dušičky niečo skryté. Áno, aj čiernohorskí katolíci idú k jednoduchým kamenným hrobom. Ale ich sviece svietia často v skrytosti kaplniek a krýpt. A hroby sú ozdobené zelenými palmovými vetvami.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo