Čo všetko sme si už prečítali po vražde úbohej Violy

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo všetko sme si už prečítali po vražde úbohej Violy

FOTO – Flickr

Vražda mladej Violy pobúrila verejnosť. Všetci chceme rýchlo vidieť vinníka. Aj preto sa objavujú rôzne hypotézy a vysvetlenia.

Pochopiteľne, verejnosť je z brutálnej vraždy mladej ženy stále zhrozená, vydesená, pohoršená. Polícia zatiaľ nezverejnila žiadne zistenia, takže je tu voľné pole na mýty, fámy, podozrenia či fabulácie.

Bulvár ide svoju líniu. Pluska podsúva tézu, že za všetkým môže byť Violina príslušnosť k Apoštolskej cirkvi na Slovensku a zozbierala výpovede ľudí, ktorí kedysi patrili k tejto štátom riadne registrovanej kresťanskej cirkvi. Páči sa im schéma, že za Violinu smrť môže akási čudná cirkev. Opisujú ju ako sektu, ktorá psychicky ničí ľudí. Tento článok prebral aj český Blesk.

Denník N má zase svoju líniu. Hľadá systémové zlyhania spoločnosti a nachádza ich – prostredníctvom sociálneho psychológa Ivana Lukšíka aj v tom, že v demokracii majú byť chránení tí, ktorí sú slabší. „Ale u nás ľudia nemajú pocit, že ako spoločnosť musíme chrániť menšiny a slabých,“ tvrdí Lukšík.

Mnohé zo stratégií a nástrojov patriarchátu sú vraj neuvedomované. Zdieľať

Lukšík nezabudne ani na Istanbulský dohovor. „Debata po zverejnení informácií o vražde ukazuje, že niektorí ľudia ju spájajú s Istanbulským dohovorom. Ten mal priniesť do povedomia aj do právneho systému zvýšenie ochrany žien. Mnohé politické strany to odmietli a zastavilo sa to pre rodové otázky. Tie však nie sú také podstatné. Zásadná vec je, že vieme, že ženy sú viac ohrozené, častejšie sú obeťami násilia, a tak majú mať väčšiu ochranu. Ale nedeje sa to. Vražda môže poukazovať aj na to, že spoločnosť nedostatočne vníma a chápe ochranu žien a nerobí ani kroky, ktoré sú potrebné, aby sa ich ochrana zvýšila. A keďže sa to nerieši, môže to vyústiť až do takej veci, ako je vražda.“

Tému Denník N potiahol ešte aj v rozhovore s právničkou Jankou Debrecéniovou, ktorá sa venuje téme násilia pri pôrodoch a diskriminácii žien v práci. Uvažuje o tom, že takéto vraždy žien sa môžu diať aj preto, aby sme sa my ženy cítili byť ohrozené vo verejnom priestore. „Mnohé zo stratégií a nástrojov patriarchátu sú neuvedomované. A aj keď to nemusí byť cieľom niektorých mužov, stále to môže mať taký účinok. Po vražde Violy Macákovej sa na nás ženy vysypalo množstvo informácií, čo všetko nemôžeme robiť, kde všade sa nemáme pohybovať a na čo všetko si máme dávať pozor,“ tvrdí Janka Debrecéniová.

Zodpovednosť údajne nesú aj tí, ktorí tvrdia, že ženy nemajú právo rozhodovať o svojom tele. Zdieľať

Aj v denníku SME sa v inak citlivo napísanom autorskom stĺpčeku objaví silné tvrdenie: „Plnú zodpovednosť nesie páchateľ či páchatelia. No krv na rukách majú aj tí, pre ktorých bol Istanbulský dohovor len cynickou politickou hrou, a nie možnosťou nastaviť v spoločnosti jasné mantinely. Zodpovednosť nesú aj tí, ktorí tvrdia, že ženy nemajú právo rozhodovať o svojom tele.“

Viem si však predstaviť aj to, že na niektorých iných stránkach sa bude riešiť to, že sa Viola vyzývavo obliekala, striedala partnerov, robila v modelingu... Preto sa to dalo čakať a riešením je, aby ženy neprovokovali mužov. Bude to podobne nevkusné. Zdržanlivosť je v tomto prípade najväčšou cnosťou.

Vražda mladej ženy je hrozná vec a pochopiteľne sa ľudia zaujímajú o všetky detaily. Najmä bulvárni novinári sú preto tlačení do toho, aby pátrali po súkromí Violy a vyrábali vlastné verzie, pretože tieto texty sa dobre čítajú. Najmä keď tam pridajú slová ako Exkluzívne, Nové zistenia o vražde alebo Bývalý partner prehovoril...

Lenže aj v tomto prípade treba mať rešpekt k súkromiu nešťastnej Violy. Nehodnotiť jej život, nevyhľadávať jej partnerov a netlačiť ich k srdcervúcim vyjadreniam. A vhodné by bolo, aby ani novinári nebulvárnych médií nevyrábali vlastné verzie toho, prečo sa táto vražda udiala, a neriešili tak vlastné hodnoty či presvedčenie. A aby – minimálne do zistenia vraha a jeho motívu – nikto nepoužíval Violin prípad na podporu svojej agendy. Teda agendy Istanbulského dohovoru, rodového násilia, patriarchátu či práva ženy rozhodovať o svojom tele.

Viola si zaslúži najmä úctu, rešpekt, modlitbu, spomienku. Jej pozostalí potrebujú súcit, podporu, spolupatričnosť. A spoločnosť by teraz mala – napriek všetkým výhradám k polícii – veriť, že nájde jej vraha a súdy mu vymerajú spravodlivý trest.

Občas stane, že z obete urobíme vinníka alebo človeka, ktorý si túto hrôzu sám privolal. Zdieľať

Keď sa niečo také hrozné udeje, máme my ostatní tendenciu hľadať dôvod, prečo sa to tej obeti stalo a prečo by sa nám také nemohlo stať. Takže ak nepatríme k nejakej menšinovej cirkvi, sme lepšie chránení. Ak nie sme krásnou modelkou, sme v bezpečí. Ak spoločnosť rázne odsudzuje patriarchát, nemôžeme sa nám to stať. Ak by Slovensko bojovalo proti rodovému násiliu, nebola by žiadna vražda.

Lenže pravdou je to, že takéto beštiálne vraždy žien sa diali vždy a musíme sa zmieriť s tým, že sa diať aj budú. Pretože niektorí ľudia sú sadistickí a neovládajú svoje pudy. Spoločnosť môže a má robiť maximum, aby nás ochránila, ale nedá sa to na sto percent. Ani keď prijmeme Istanbulský dohovor, ani keď prikážeme ženám, aby sa zahaľovali, ani keď zakážeme všetky cirkvi, ani keď ženy nebudú chodiť samy na tmavé miesta, ani keď rozmiestnime ďalšie tisícky kamier.

S touto skutočnosťou sa žije veľmi ťažko, a nielen dievčatám, mladým ženám, ale aj matkám, manželom, otcom, starým rodičom. Preto si radi hľadáme rôzne barličky, aby sme to uniesli. Občas sú tie barličky hlúpe, občas kruté, občas trápne. Niekedy dokonca z obete urobíme vinníka alebo človeka, ktorý si túto hrôzu sám privolal. Aby sa nám lepšie zaspávalo, aby sme sa cítili istejšie.

Ale je to len ilúzia. Každý z nás môže byť obeťou zločinca. S týmto pocitom sa musíme naučiť žiť. Neznamená to, že sa máme iba nechať unášať osudom.

Máme byť všímaví k svojmu okoliu, máme vnímať, čo sa deje s ľuďmi v našom okolí, máme ponúkať pomoc, oporu, máme odsudzovať násilie, a nielen na ženách. A máme prispievať k tomu, aby v spoločnosti bolo viac lásky, empatie, bezpečia i pocitu spolupatričnosti.

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo