V rozhodnutí dobrovoľne obmedziť počet potomkov nie je Harry sám. Podobne zmýšľajú viacerí, stáva sa to akýmsi minitrendom. Paradoxne, nie sú to muži, ale často práve ženy, ktoré sa najhlasnejšie hlásia k životnému štýlu bezdetnosti.

Poetka Christen Reighter svoje rozhodnutie nikdy nesplodiť žiadne dieťa odôvodnila v mega úspešnej prednáške TEDx. Jej vystúpenie sa stretlo s potleskom a mimoriadnymi ohlasmi. Na Slovensku sa stalo niečo podobné, len v menšom. Video o uvedomelej bezdetnosti známej youtuberky a autorky čerstvého bestselleru o vegánskom varení Nikolety Kováčovej sa dočkalo vyše stotisíc videní. Rozprúdilo krv v žilách a naštartovalo prsty na klávesniciach mnohým diskutérom.

Lebo to tak necítim

Nikoleta sa síce odvoláva na knihu sedemdesiatničky, ktorá to cítila rovnako a nič neľutuje, ale fenomén dobrovoľnej bezdetnosti je skôr znakom mladších ročníkov. Dospelé deti z generácie mileniálov, ku ktorej patrí aj Nikoleta, sa skrátka na materstvo často necítia. Nie je to väčšina, ani zďaleka, no takéto životné názory sa začínajú ozývať z úst mladých a emancipovaných žien čoraz častejšie. A dôvodom nie je planéta.

Nikoleta pomenovala svoj dôvod ako pocit. Že to pre ňu nie je správne. Pri predstave materstva ju obchádza strach. Tehotenstvo a pôrod prirovnáva youtuberka k trestu smrti. Zaujímavé je, že v inom článku, ktorý analyzoval dôvody, ktoré uvádzali mileniáli pre toto svoje rozhodnutie, bol strach z tehotenstva tiež na prvom mieste.

Keď sa zamýšľam nad názormi týchto mladých žien, bežia mi hlavou niektoré časti z mojej knihy Klub nerozbitných detí. Ako jeden zo závažných rodičovských problémov v knihe pomenúvam to, že dnešné deti vyrastajú v bubline luxusu a okamžitého potešenia. Nie sú navyknuté na fakt, že bolesť je esenciálnou súčasťou života. Keď majú ísť k zubárovi, robia dômyselné tančeky. Je pre ne ťažké spraviť čokoľvek, čo vyžaduje vytrvalosť a sebazaprenie. Obsedieť pri večeri či obyčajná chôdza, to všetko je často nad ich sily.

Bolesť? To nedávame

Deti však za to nemôžu. Nezažili na vlastnej koži skúsenosť všetkých doterajších generácií o tom, že s nulovou prácou vznikne presne nula koláčov. Deti zažívajú opak. Majú koláč hoci aj každý deň – a k nemu sladké malinovky, lízatká, kinderká, gumené medvedíky a celý svet herných aplikácií a digitálnej zábavy. Sú to nové podmienky, v ktorých deti nedostávajú dosť prirodzených príležitostí na nácvik námahy. A pre dnešných rodičov je veľkou výzvou aktívne vyhľadávať príležitosti na námahu.

Prinajmenšom tým, že keď sa zjavia samy (napríklad každý večer v podobe rozhádzaných vecí a každé ráno v podobe ledabolo pohodenej periny na posteli), tak sa rodič nebude stavať medzi dieťa a jeho šancu na sebaprekonanie.

Presne tak to totiž pomenovávajú mnohé ženy, ktoré sa matkami stali. Že tá námaha a sebaobetovanie sú priveľké, že to nedáva zmysel. Niektoré matky tento pocit prežívajú tak intenzívne, že svoje materstvo ľutujú. Zdieľať

Netolerancia bolesti je však len jedna strana matematickej rovnice o nechcení detí. Tá hovorí, že strasti rodičovstva nie sú dostatočne vyvážené benefitmi. Hádam prvýkrát v histórii tu máme mladé ženy, ktoré si dokážu sebavedome a pohodlne zariadiť svoj život samy. Na naplnenie svojho života nepotrebujú manželov a deti už vôbec nie.

Načo sú nám deti?

Musím uznať, že v takomto chápaní života je kus priezračnej pravdy. Presne tak to totiž pomenovávajú mnohé ženy, ktoré sa matkami stali. Že tá námaha a sebaobetovanie sú priveľké, že to nedáva zmysel. Niektoré matky tento pocit prežívajú tak intenzívne, že svoje materstvo ľutujú.

Ak človek pri materstve zrátava náklady a výnosy a na strane výnosov hľadá všelijaké osobné výhody – od bytostného naplnenia svojho života až po komfortné prežitie dôchodkového veku, taký človek rýchlo narazí.

Mať deti je z tohto pohľadu veľmi rizikové podnikanie. Nie je vôbec isté, že sa na vás v starobe deti nevykašlú, nie je isté ani to, že sa vám podarí odovzdať vaše hodnoty pre ďalšie generácie. A ak niekto dúfa v to, že deťmi jeho život konečne získa hlboký zmysel, ktorý pred tým absentoval, pravdepodobne bude sklamaný tiež.

Na debatu o tom, prečo mať deti, sa dá v princípe pozerať len dvoma spôsobmi. Buď je to kalkulácia, v ktorej je dieťa len „faktorom“, a vtedy to veľmi logicky môže dospieť aj k výsledku nula (detí). A ak aj to nevyjde na nulu, tak výsledkom môže byť obrovské more frustrácie a sklamaných očakávaní. Druhý spôsob nazerania je, že dieťa je dobro samo osebe.

Nekonečné dobro a veľký dar, ktorý má zmysel bez ohľadu na všetky ostatné faktory: strasti rodičovstva, životné naplnenie, ekonomickú situáciu.

Aj pre ženy seba-hľadačky

Ja by som materstvo odporučila aj ženám, ktoré sa hľadajú a realizujú inými smermi ako pri kočíkoch, kašičkách a plienkach. Mať deti je veľmi vhodná cesta práve pre ženy, ktoré viac ako po úsmeve svojho bábätka, túžia po sebarozvoji.

Nepoznám inú životnú skúsenosť, pri ktorej by žena osobnostne dokázala vyrásť rýchlejšie, ako práve materstvo. Je to najčistejšie zrkadlo vlastných chýb a najakútnejšia potreba jasne si definovať hodnoty a priority – a nutnosť podľa nich každý deň žiť. Je to tiež pochopenie bezodnosti vlastného srdca, ktoré predtým netušilo, akej veľkej lásky je schopné.

Ale najmä: život v úzkej blízkosti detí špliecha človeku do tváre každý deň pravdu o tom, že malá ľudská bytosť nie je „faktorom“, ale zázrakom. A to bez ohľadu na to, s akými názormi do „projektu materstva“ žena na začiatku vstupuje.