V prvých storočiach kresťanstva sa Matúšovo evanjelium tešilo veľkej obľube a úcte. V najstarších rukopisoch Nového zákona je poradie kníh rôznorodé, ale Matúšovo evanjelium sa vždy uvádza ako prvé. Cirkevní otcovia ho často citovali a až do liturgickej reformy v roku 1969 bolo najčítanejším evanjeliom v liturgickom kalendári.
Euzébius z Cézarey (265 - 340) vo svojom dieleHistoria ecclesiastica prináša informáciu Papiáša (70 - 130), biskupa v Hierapolise (súčasné mesto Pamukkale v Turecku), ktorý na začiatku 2. storočia po Kr. uvádza: „Matúš, ktorý v hebrejskom dialekte zozbieral výroky, vysvetlil ich, ako bol schopný.“Všetky ďalšie generácie cirkevných otcov (svätý Gregor Naziánsky, svätý Augustín, svätý Hieronym atď.) budú opakovať toto svedectvo. Predovšetkým sa prízvukovalo, že Matúš patril medzi Ježišových dvanástich apoštolov. V Evanjeliu podľa Matúša je v zozname apoštolov v Mt 10, 3 označený ako mýtnik a je potrebné ho stotožniť s mýtnikom Matúšom, ktorého Ježiš povolal, ako je to uvedené v predchádzajúcich veršoch v Mt 9, 9: „Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: »Poď za mnou!« On vstal a išiel za ním.“
Nebiblické správy a starokresťanská tradícia z 2. až 4. storočia hovoria, že Matúš sa po nanebovstúpení Pána venoval apoštolskej práci medzi kresťanmi pochádzajúcimi zo židovstva. Potom sa rozhodol hlásať evanjelium medzi pohanmi, ale jeho miesto pôsobenia zostáva neznáme. Údajne zomrel mučeníckou smrťou v Etiópii. Jeho sviatok sa v Cirkvi slávi 21. septembra.
Pokiaľ ide o názor, že evanjelium bolo napísané v hebrejčine alebo v aramejčine, dnes je ťažké túto informáciu potvrdiť. Nezachoval sa ani len kúsok textu, na ktorom by bolo toto evanjelium zapísané v hebrejčine alebo aramejčine. Domnievam sa, že slová o hebrejskom dialekte je potrebné chápať v širšom kontexte. Neoznačuje jazyk, ale židovský spôsob myslenia. Grécke slovo „díalektos“ totiž neznamená iba jazyk alebo dialekt, ale aj formu, štýl a spôsob hovorenia. Ak sa hovorí o hebrejskom dialekte, má sa na mysli židovský charakter, ktorý je očividný v štýle písania.
Čo sa týka doby vzniku, všeobecne sa predpokladá, že bolo zostavené niekedy okolo roku 85 po Kr. Za miesto napísania sa považuje Palestína, napríklad Cézarea Prímorská alebo Sýria, konkrétne jej hlavné mesto Antiochia.
Symbolmi Matúšovho evanjelia sú človek a anjel a vyplývajú z úvodných veršov. Matúšovo evanjelium začína Ježišovým rodokmeňom, tzn. rodokmeňom Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Hneď pokračuje opisom Ježišovho narodenia, keď sa anjelvo sne zjavil Jozefovi a oznámil mu narodenie Božieho Syna.
V Matúšovom evanjeliu napočítame asi 61 priamych starozákonných citácií, 21 proroctiev a asi 30 narážok na texty Starého zákona. Najčastejšie citovaným starozákonným textom je Kniha proroka Izaiáša (8-krát) a Kniha žalmov (6-krát). Evanjelista dôverne pozná židovské zvyky. Kým Markovo evanjelium podáva v texte vysvetlenie niektorých židovských zvykov, ako bolo umývanie rúk pred jedlom, po návrate z trhu atď., Matúš ich vynecháva, lebo predpokladal, že pre jeho poslucháčov sú to známe informácie.
Aj pre nás zaznieva pozvanie tohto evanjelistu čítať starozákonné udalosti, osoby a proroctvá vo svetle viery v Ježiša Krista. Zdieľať
Evanjelista uprednostňuje výraz „nebeské kráľovstvo“, aby sa vyhol používaniu Božieho mena vo výraze „Božie kráľovstvo“, lebo židia Božie meno nevyslovujú. Matúš prináša pozitívny pohľad na Mojžišov zákon. Ježiš neprišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov, ale priniesol plný zmysel príkazov. Adresátmi evanjelia boli teda kresťania pochádzajúci zo židovstva, tzn. židokresťania. Matúš im predstavuje osobu Ježiša ako Mesiáša, v ktorom sa napĺňa Starý zákon, a pozýva ich nanovo ho čítať a vidieť v ňom základné línie, ktoré vedú k Ježišovi Kristovi. Pred nami stojí úloha dobre poznať Starý zákon. Aj pre nás zaznieva pozvanie tohto evanjelistu čítať starozákonné udalosti, osoby a proroctvá vo svetle viery v Ježiša Krista.
Ako som spomenul, Matúšovo evanjelium sa medzi kresťanmi v prvých storočiach tešilo osobitnej obľube. Bolo to aj preto, že usporiadanie Ježišových slov a skutkov je systematické a prehľadné. Iste, Pán Ježiš svoju náuku nepovedal a svoje skutky neurobil v jednom čase a na jednom mieste. Matúš však Ježišove slová a skutky zozbieral, usporiadal a vložil do prehľadnej štruktúry. Vytvoril uzavreté celky Ježišových slov, ktoré sa striedajú s jeho skutkami. Evanjelista uvádza päť veľkých Ježišových rečí:
Reč na vrchu v Mt 5 - 7, v ktorej Ježiš ponúka základné chápanie úlohy zákona;
Misionárska reč v Mt 10, v ktorej Ježiš dáva inštrukcie svojim učeníkom pri ich hlásaní nebeského kráľovstva;
Reč v podobenstvách v Mt 13, v ktorej Ježiš názornými príkladmi približuje tajomstvo nebeského kráľovstva;
Reč o komunite v Mt 18, kde Ježiš ponúka postoje, ktoré majú charakterizovať každého učeníka, a spôsob riešenia problémov vnútri kresťanského spoločenstva;
Eschatologická reč v Mt 24 - 25 hovorí o tom, akým spôsobom sa majú správať učeníci až do druhého príchodu Pána Ježiša.
Matúšovo evanjelium bolo vhodným prostriedkom pri príprave katechumenov na prijatie iniciačných sviatostí, ktorými sú krst, birmovanie a Eucharistia. Obsahuje Ježišove blahoslavenstvá, modlitbu Otčenáš, Petrov primát, slová premenenia, slová, ktoré sa používajú pri krste. Preto odporúčam aj dnes pre tých, ktorí chcú prijať iniciačné sviatosti a vstúpiť do Katolíckej cirkvi, aby si prečítali Matúšovo evanjelium ako prvé.
Ústrednou témou ohlasovania je naplnenie nebeského kráľovstva, ktoré je prítomné v slovách a skutkoch Ježiša Krista. Matúš uvádza slovo „kráľovstvo“ až 50-krát a výraz „nebeské kráľovstvo“ 32-krát. Pre vtedajšieho človeka bola myšlienka Božieho kráľovstva spojená s nádejou, že sa na zemi uskutoční ideál spravodlivej vlády, čo vychádza z ľudskej túžby po pokoji, slobode a spravodlivosti. Nádej na príchod Božieho kráľovstva vychádza zo Starého zákona, ktorý predstavuje Boha ako kráľa zeme (porov. Ž 93; 96 atď.). Matúšovo evanjelium ukazuje Ježiša ako naplnenie týchto očakávaní.
Odporúčam tým, ktorí chcú prijať iniciačné sviatosti a vstúpiť do Katolíckej cirkvi, aby si prečítali Matúšovo evanjelium ako prvé. Zdieľať
Tak ako dnes, aj za Ježišových čias si ľudia pod pojmom Božie kráľovstvopredstavovali rozličné skutočnosti. Náboženská skupina farizejov ho chápala ako dokonalé dodržiavanie Božieho zákona. Skupina zelótov sa usilovala o politickú a národnú vládu aj za pomoci násilia a zbraní. Apokalyptické hnutia hovorili o novom nebi a novej zemi. Ježiš ohlasoval, že Božie kráľovstvo je blízko, ale jeho chápanie kráľovstva a jeho blízkosti nemožno priradiť ani k jednej z uvedených židovských predstáv. Kristus neohlasoval Dávidovo kráľovstvo, čo by znamenalo politické obnovenie krajiny. Ježišovo posolstvo jasne ukazuje, že nejde o politické, ale o duchovné kráľovstvo.
Na pochopenie podstaty Božieho kráľovstva Kristus používa podobenstvá. Nejde iba o čisto pedagogický prostriedok na učenie, ale najvhodnejší a často jediný spôsob, ako sa dá hovoriť o Božom kráľovstve. Druhou formou ohlasovania Božieho kráľovstva v Matúšovom evanjeliu je Ježišova činnosť. Ako odpoveď učeníkom Jána Krstiteľa Pán Ježiš uvádza: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ (Mt 11, 5)
Matúš zostavil evanjelium tak, že vytvoril z neho jeden ucelený spis, ktorý akoby ohraničil, resp. uzavrel do ústrednej myšlienky, ktorá zaznieva na začiatku a na konci evanjelia. Je ním posolstvo: V Ježišovi Kristovi je Boh s nami. Na začiatku pri narodení Ježiša Krista v Mt 1, 23 anjel oznamuje Jozefovi: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ Novonarodené dieťa nedostalo meno Emanuel, ale Ježiš. Matúš chce ukázať, že v prípade citácie nejde na prvom mieste o určenie mena, ktoré má Boží Syn nosiť v ľudskej prirodzenosti, ale o naplnenie jeho poslania na zemi. Novonarodené dieťa bude „Ježiš = Boh je spása“ a „Emanuel = Boh s nami“. Na konci Matúšovho evanjelia v Mt 28, 20 zaznie Ježišovo uistenie: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Matúš zostavil evanjelium tak, že vytvoril z neho jeden ucelený spis, ktorý akoby ohraničil, resp. uzavrel do ústrednej myšlienky, ktorá zaznieva na začiatku a na konci evanjelia. Je ním posolstvo: V Ježišovi Kristovi je Boh s nami.Zdieľať
Celé svoje evanjelium Matúš vložil do tohto povedomia Božej blízkosti, ktorá v osobe Emanuela - Ježiša Krista dostala nový a trvalý spôsob. Vzkriesený Kristus je prítomný ďalej v Cirkvi a vyučuje v nej to, čo učil počas svojho pozemského života. Boh nie je len ten, ktorý je prítomný v dejinách ľudstva, ale je prítomný v osobných dejinách života každého z nás.