Fraška s otcom zjednotiteľom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Fraška s otcom zjednotiteľom

Zľava Alojz Hlina, Andrej Kiska, Michal Truban, Miroslav Beblavý, Richard Sulík, Ondrej Dostál a Igor Matovič, foto Facebook Andreja Kisku

Ako sa dva týždne piekla veľká koalícia, ktorú rozohral Andrej Kiska, no nikto ju poriadne nechcel.

Myšlienka širokej predvolebnej koalície opozičných strán sa prvýkrát objavila pred viac ako mesiacom, 21.októbra. Andrej Kiska vtedy odmietol iniciatívu strán PS/Spolu na vytvorenie trojkoalície. Kiskovci argumentovali tým, že takéto zoskupenie by podľa aktuálnych preferencií nestačilo na to, aby prečíslilo blok okolo Smeru a kotlebovcov. Naopak, ohrozilo by svojich potenciálnych partnerov, ktorí by sa nemuseli dostať do parlamentu.

Zároveň vtedy Andrej Kiska pomenoval, aký model predvolebnej spolupráce by jeho strana považovala za najlepší. „Strana Za ľudí je pripravená hovoriť aj o veľkej predvolebnej koalícii, Bloku zmeny, pokiaľ naši partneri prejavia záujem o túto diskusiu,“ vyhlásil exprezident. Súčasťou tohto bloku mali byť okrem PS/Spolu a Za ľudí aj SaS, OĽaNO a KDH.

Lenže politickí partneri aj médiá to vtedy vyhodnotili skôr ako lacný úhybný manéver, ako obhájiť odmietnutie trojkoalície s progresívcami, než reálnu ponuku. Kiskov Blok zmeny okrem všetkých praktických problémov stroskotával už len na tom, že KDH a SaS jasne hovorili, že pôjdu do volieb samostatne. Na myšlienku tak pomaly sadal prach.

Časť prvá: ako Šeligu zaskočila Nicholsonová

Súčasne však v antificovskom opozičnom tábore silnela nervozita. V rovnakom období Marian Kotleba vyzýval Štefana Harabina, aby ĽSNS a Vlasť vytvorili koaličnú hrádzu proti liberalizmu. Ak by takýto nacionalistický front vznikol, boli by to Kotleba s Harabinom, ktorí by súperili so Smerom o nominálne prvenstvo, nie strana Za ľudí či PS/Spolu.

Nato 9. novembra prišiel prieskum, ktorý ešte umocnil opozičnú paniku: Focus nameral, že až tri strany opozičného bloku, OĽaNO, KDH a SaS, priveľmi nebezpečne oscilujú v pásme ohrozenia.

 A tak sa začalo nové dejstvo opozičnej hry na spájanie, ktorá vyvrcholila včerajšou teatrálnou tlačovkou Igora Matoviča.

Celý proces sa nečakane spustil presne pred dvomi týždňami. V úzkom vedení strany Za ľudí si povedali, že sa predsa len ešte obrátia na predstaviteľov piatich strán s otázkou, či by boli ochotní vytvoriť predvolebnú megakoalíciu, starý známy Blok zmeny.

Ľudia v okolí Andreja Kisku ubezpečujú, že tento pokus mysleli vážne aj napriek dovtedajším postojom KDH a SaS. Z najvyšších kruhov KDH údajne doliehali hlasy, že kresťanskí demokrati by teoreticky mohli prehodnotiť svoj samostatný postup. Navyše, Sulíkova dvojka, Lucia Ďuriš Nicholsonová, verejne podporila zváženie koalície SaS s inou stranou.

Andrej Kiska súčasne čelil vnútornému aj mediálnemu tlaku – niektorí členovia vedenia Za ľudí sa vyslovovali za účasť v širšej koalícii, Kiskovi tiež záležalo na získaní aspoň zdanlivej aureoly zjednotiteľa, o ktorú v očiach liberálnych médií aj časti sympatizantov prišiel tým, že účelovými argumentmi zmietol zo stola spojenie s PS/Spolu.

Vrcholní politici Za ľudí sa tak pred dvomi týždňami vydali do terénu, aby v diskrétnosti otestovali, čo si o nápade šesťkoalície (Za ľudí, PS, Spolu, SaS, KDH, OĽaNO) myslia v centrálach jednotlivých strán pred finálnym uzatváraním kandidátok.

Alojz Hlina na osobnom stretnutí Kiskovi povedal, že KDH trvá na svojom a nepôjde do žiadnej šesťkoalície. Väčšie prekvapenie však čakalo na podpredsedu Kiskovej strany Juraja Šeligu, ktorý testoval nálady v SaS. Lucia Ďuriš Nicholsonová Šeligovi oznámila, že SaS je pripravená rokovať o veľkej koalícii, pričom nejde len o jej osobný názor, ale má stranícky mandát priamo od Sulíka.  

U Kisku takýto vývoj nepredpokladali, Sulík napokon len deň predtým verejne zopakoval, že SaS ide cestou samostatnej kandidatúry. Po rozhovore Šeligu, ktorý zastupoval Kisku, s Ďuriš Nicholsonovou, ktorá zastupovala Sulíka, tak nabrala téma veľkej štvor- či päťkoalície nové obrátky.

Časť druhá: vygradovanie na novembrových tribúnach

PS/Spolu v tejto veci oslovil okrem iného aj Robert Mistrík. Liberálny tandem, ktorý sa predtým dlhé mesiace usiloval o spojenectvo s Kiskom, rozhodne nechcel budiť dojem, že by mal nápad s Blokom zmeny stroskotať práve na ňom.

Takže zrazu boli rýchlym rokovaniam, ktoré by smerovali k vytvoreniu veľkej koalície, otvorení v SaS aj v PS/Spolu.

Igor Matovič zas vysielal signály, že si vie predstaviť debatu o koalícii, ktorej súčasťou by bola strana Za ľudí, zároveň však riešil, že treba pribrať aj SMK, aby neprepadli maďarské hlasy.

Lídri štyroch strán (Kiska, Truban, Beblavý, Sulík) sa napokon stretli v slávnostnú nedeľu 17. novembra. Matoviča nepozvali, keďže v PS/Spolu si jeho účasť v tejto fáze príliš neželali. Beblavý, Truban aj Sulík však potvrdili, že sú pripravení rokovať o veľkej predvolebnej koalícii. Problém bol v tom, že ich optimizmus najviac zaskočil Andreja Kisku, ktorý diskusiu inicioval len pár dní dozadu.

Práve Kiska si vypýtal najviac času na rozmyslenie, stranícki šéfovia sa dohodli, že sa stretnú po tom, čo si to každá zo strán prerokuje vo vlastných orgánoch.

V túto nedeľu, v deň 30. výročia pádu komunizmu, téma predvolebnej koalície vo veľkom ožila aj na bratislavských tribúnach. Atmosféru využil Richard Sulík, ktorý zožal na Námestí SNP najväčší potlesk vo chvíli, keď prekvapivo vyhlásil, že jeho SaS je pripravená ísť do „rozumnej, zmysluplnej koalície“.

Na spájanie vyzval na Námestí slobody aj Robert Mistrík („my potrebujeme štátnikov a nie záhradkárov“). Nasledujúci deň Sulík pre médiá potvrdil, že prebiehajú rokovania, tiež dodal, že sa hľadá aj nespochybniteľný líder novej koalície.

Časť tretia: Kiskovo cúvanie

Naraz to vyzeralo, že väčšia opozičná koalícia už nie je sci-fi, ale reálny scenár. Rokovania priznal aj tandem PS/Spolu, ktorý odložil predstavenie vlastnej kandidátky. U Kiskovcov začali chápať, že po tom, čo Sulík urobil zo spájania verejnú tému, si na seba našili pascu, z ktorej sa nebude dať vykĺznuť.

Strana tak minulý pondelok vydala stanovisko, že o Bloku zmeny, ktorý sama navrhla, stále rokuje, pričom uveriteľnou koalíciou je buď veľká koalícia, alebo koalícia hodnotovo blízkych, liberálnych či konzervatívnych strán.

Kiska si už tým pripravoval pôdu na definitívne vycúvanie z veľkokoaličnej hry. Jeho šesťkoaličný Blok zmeny už bol definitívne mŕtvou témou, keďže KDH si krátko predtým odhlasovalo samostatnú kandidátku do volieb, navyše Hlina ani predtým nejavil žiadny záujem o opozičné rokovania. Tým pádom nebola reálna ani dvojkoalícia Za ľudí a KDH.

U Kisku sa ešte pohrávali s myšlienkou koalície so SaS, tu však zaznievalo, že kočneriádou zasiahnutý Sulík by v takom prípade musel kandidovať zo 150. miesta, ak vôbec. Niektorí z vedenia Za ľudí si vedeli predstaviť aj štvorkoalíciu (s PS/Spolu a SaS), to sa však nepozdávalo samotnému Kiskovi, ktorý nechcel so svojou stranou splynúť v liberálnom bloku.

Napokon sa niekoľko dní čakalo, až prišiel posledný štvrtok. Ten príbeh je už verejne známy: Kiska na rokovaní so Sulíkom, Beblavým a Trubanom odmietol čokoľvek iné než veľký Blok zmeny vrátane KDH, ktorý sa pritom nikdy nejavil ako reálny.

SaS a PS/Spolu sa na tomto rokovaní minimálne tvárili, že sú ochotní prejsť do detailných rokovaní o spoločnom programe a kandidátke takejto štvorkoalície. Rovnako nevylučovali ani pribratie OĽaNO do päťkoalície. 

Je možné, že takéto rokovania by sa tento týždeň definitívne zasekli, keďže aj progresívci by radi hľadali zámienku, ako sa nedohodnúť. Hru nervov však minulý štvrtok nevydržal Andrej Kiska, ktorý napokon na seba zobral čierneho Petra a ešte to aj na svojej tlačovke zdôvodnil tým asi najmenej šikovným spôsobom – argument, že štvor- alebo päťkoalícia by stiahla pod päťpercentnú hranicu KDH, ktoré samo si pritom liberálnu koalíciu želalo ako málokto iný, mohli brať vážne len najoddanejší členovia fanklubu Andreja Kisku.

Rokovania sa tak skončili pachuťou aj hnevom na Andreja Kisku, ktorý teraz zjednocuje všetkých od KDH cez progresívcov, Spolu až po SaS. V uvedených stranách dnes dominuje pocit, že zo strany Kisku išlo od začiatku len o falošnú hru, v skutočnosti sa neusiloval o spájanie, ale len o vyvolanie mediálneho dojmu, že kým on chce spájať a zachraňovať tých, ktorí ležia na hrane (SaS a KDH), malosť ostatných mu bráni v jeho historickej roli zjednotiteľa.

V SaS si dnes preto myslia, že to bol práve Sulík, ktorý svojou nečakanou ochotou rokovať o veľkej koalícii bez predbežných podmienok  prekazil Kiskovi nie celkom dobre premyslené divadlo.    

Časť štvrtá: nedohodli sa ani Sulík s Matovičom

Tým sa príbeh koaličného krachu nekončí. Ešte aj po minulom štvrtku bola v hre možnosť predvolebnej koalície bez strany Za ľudí. Igor Matovič s Richardom Sulíkom sa o tom bavili túto nedeľu, k dohode však nedospeli.

Sulíkovci preferovali trojkoalíciu s OĽaNO a PS/Spolu, Matovič však odmietol spájanie s progresívcami bez Kisku. Matovič si vedel predstaviť iba dvojkoalíciu so SaS, dokonca sa objavilo aj meno jej možného lídra, momentálne NAKA vyšetrovaného bezpečnostného experta OĽaNO Jaroslava Naďa. Takúto koalíciu však pre zmenu nechcel Sulík, na čo mal tiež pádne dôvody. V SaS majú obavu, že by im šoumen Matovič so svojimi nepredvídateľnými nápadmi aj kresťanskou kartou ukradol kampaň a pripravil stranu o časť jadrových voličov.

Pre Matoviča zas nebola trojkoalícia s progresívcami komfortným modelom. OĽaNO posledné týždne cielene strieľa po KDH, mieri na konzervatívnejších voličov, na čo si povolalo aj Záborskej Kresťanskej úniu. Ale najmä to už bol celkom virtuálny variant, PS/Spolu by bez Kisku len sotva zvažovalo koalíciu s antiprogresívnou dvojicou Sulík-Matovič.

Na základe informácií zo zákulisia opozičných rokovaní tak možno vyskladať pomerne plastický obraz tejto predvolebnej epizódy. Nielen Kiska, všetci aktéri hrali tak trochu s falošnými kartami vo viere, že hru, na ktorú už v novembri nemal nikto poriadnu energiu, odpíska niekto iný.

Fakt, že čierny Peter prischol nakoniec Andrejovi Kiskovi, tak bol spravodlivým vyústením. Spomedzi opozičných lídrov sa pri týchto koaličných tančekoch najracionálnejšie zachoval Alojz Hlina. Hneď na začiatku povedal jasný postoj KDH a potom sa už držal bokom.

Určite nemožno tvrdiť, že nevydarené novembrové predstavenie dramaticky ovplyvní volebný výsledok opozičných strán. Bola to však jedna z tých situácií, keď sa politici pred voličmi demaskujú viac ako obvykle. Mnohí voliči zmeny zažili ďalšie dejstvo opozičnej dezilúzie a na obzore nevidieť nič, čo by malo tento ich predvolebný pocit ešte zásadne zmeniť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo