Peter Vršanský vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a Lomonosovu Univerzitu v Moskve so stážami v Oxforde, v Pekingu a vo Washigtone, D. C.  Pracoval na projektoch v 84 krajinách. Okrem desiatok textov v zahraničných a domácich odborných karentovaných časopisoch má uverejnených 9 článkov v rôznych vydaniach National Geographic (z toho jedna titulka), päť uverejnení v BBC (z toho štyri titulky), viaceré texty v New Scientist, Scientific American, Time a Times of India.

Celková čítanosť jeho výskumov dosiahla vyše 1,6 miliardy. Získal viacero významných medzinárodných ocenení. Je autorom projektu Superškoly pre základné školy v Bratislave, ktorú absolvovalo už vyše 30-tisíc detí. V súčasnosti pracuje na Ústave vied o zemi SAV a Ústave Zoológie SAV v Bratislave. 

Máte povesť špičkového vedca a na Slovensku netrávite veľa času. Čomu sa práve venujete?

Z profesionálneho hľadiska sa so študentmi aj s dospelou dcérou venujem téme evolúcie, teda snažím sa pochopiť, ako sa veci okolo nás menia. Zaujímajú ma aj matematické a fyzikálne princípy, ktoré stoja za zmenami v prírode. Táto téma je pre mňa aj osobná, lebo milujem prírodu, strávil som v nej veľa času, či už so stanom, alebo bez stanu. Zaujíma ma, ako divokú prírodu zachovať, a to nielen kvôli jej kráse, ale kvôli nášmu vlastnému prežitiu. Ale stále netuším, čo vlastne evolúcia a život sú.

Zúčastnili ste sa na mnohých expedíciách. Kde ste strávili najviac času?

Celkovo som strávil na expedíciách vyše štyri roky čistého času, a to najmä na Sibíri, potom na Bajkale, na Ussuri na hraniciach Ruska, Číny a Severnej Kórey, v šestnástich provinciách Číny, bol som na Sahare, na východe USA, na hraniciach Mexika a Guatemaly, v Kanade a v Ekvádore. Ešte ako deti sme s kamarátmi prešli celé Slovensko a s rodinou aj kúsok Európy.

Všade okolo nás vidíme zásadný vplyv človeka na jeho okolie, v mnohom negatívny. V akom stave je svet? Dokáže sa príroda sama zregenerovať alebo máme do tohto procesu aktívne zasahovať?

Príroda, a to zatiaľ aj vo svojej najdokonalejšej forme, čiže ako prales, sa dokáže obnoviť sama. Aj ak by sme prestali okamžite zasahovať, čo je, samozrejme, nereálne. Zároveň je občas nevyhnutný zásah ľudí. Napríklad pri tohtoročných požiaroch na Sibíri a na Aljaške vyhorelo územie s rozlohou, akú má Veľká Británia.

Tieto požiare sa takmer nehasili, lebo boli v neobývaných oblastiach a nikomu sa ich nechcelo riešiť. Zo svetových lídrov, ktorí majú moc aktívne zasahovať, dnes na prírode nikomu reálne nezáleží. Žiaľ, už dnes môžeme povedať, že divočina je minulosťou.

Bol som dohodnutý s tímom BBC náš prales svetového významu nakrútiť, ale vzhľadom na to, aké zverstvá sa tu dnes dejú v zmysle výrubov, rozhodol som sa nakrúcanie zrušiť. Zdieľať

Vznikla silná eko-iniciatíva mladých ľudí, ktorú reprezentuje najmä Greta Thunberg. Vidíte v tom nejakú nádej? 

Iniciatíva je to pekná, ale pokiaľ sa Trump, Putin a Čína nedohodnú na drastických opatreniach, ktoré budeme znášať a realizovať my ľudia vyspelého západného a východného sveta v každodennom živote, tak sa veľmi nepohneme. A museli by sa dohodnúť všetci traja, lebo ochrana, to je spätná väzba, čiže hendikep. A ako sa na tých troch pozerám, majú úplne iné problémy ako Grétu.

Robí Európska únia najviac pre prírodu a klímu? Viac ako USA?

Áno, Európska únia prejavuje určite najväčšiu snahu mnohé veci riešiť a čiastočne je aj úspešná. Zároveň si povedzme, že napríklad len u nás v Bratislave na Kolibe sme si vyrúbali podstatnú časť lesa. Na kopci oproti, na Kobyle, sa tento rok vyťažili storočné duby. Odpad z krajín EÚ sa na recykláciu často vyváža do Afriky, kde voľne leží alebo ho hodia do mora či do močiarov. K znečisteniu krajín tretieho sveta prispievajú zásadnou mierou práve ľudia, ako sme my.

Slováci majú prírodu radi, medveďmi, rysmi a orlami dokonca zásobujeme krajiny ako Nemecko, podstatná časť našej krajiny je zalesnená. Robíme my Slováci niečo dobre pri ochrane prírody?

Áno, Slovensko je výnimočné tým, že máme bukové pralesy, ktoré patria do svetového dedičstva UNESCO. Je to jedno z najcennejších území na svete. Do tohto komplexu lesov už dnes patria aj iné lesy na svete, ale ťažisko je práve na Slovensku. Len na porovnanie: obrovská Čína s 1,4 miliardy obyvateľov má takýchto území len štrnásť. Bol som dohodnutý s tímom BBC náš prales svetového významu nakrútiť, ale vzhľadom na to, aké zverstvá sa tu dnes dejú v zmysle výrubov, rozhodol som sa nakrúcanie zrušiť.

Zároveň stále platí, že tento unikát na Slovensku máme, teda z dlhodobého hľadiska sme jednou z najlepších krajín v ochrane prírody na svete, aj keď vývoj posledných rokov je negatívny. Toto musíme zmeniť.

Ktoré krajiny idú príkladom v ochrane prírody?

Paradoxne, príkladom v mnohom dnes môže byť Čína. Dlho som pracoval v ich pralesoch, tri z nich mám z veľkej časti pochodené a na ich územiach dnes nemôže byť ani náznak rúbania. Ochrana čínskych pralesov je dnes súčasťou propagandy komunistickej moci. Podľa mňa je našou veľkou hanbou, že komunistická propaganda je v ochrane lesov o krok pred nami. 

Sú v Európe niekde ešte pralesy ako u nás?

Ide o zopár lokalít. Západná Európa si prakticky všetky primárne lesy, teda pralesy, vyťažila už dávno. Ale napríklad Nemecko vyvinulo za posledných sto rokov enormnú snahu o obnovu pralesov, čo vyústilo do toho, že časti nemeckých lesov boli zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Európa si pôvodné lesy celé zničila a my Slováci sme si napriek všetkému pôvodný les zachovali spolu s pohraničnými územiami Ukrajiny a Poľska. Náš les patrí k absolútnym prírodným skvostom Európy. Musíme si to viac uvedomovať.

Sme ako spoločnosť voči prírode vnímavejší, citlivejší?

Myslím si, že áno. Najmä deti sa nás pýtajú, prečo sú celé Tatry vyťažené, a tiež, aký zisk má z výrubu štát. Ťažko sa nám vysvetľuje, že štát z týchto masívnych výrubov nemá prakticky žiadny zisk.

A paradoxne na ochranu lesa nepotrebujeme nové zákony. Na začiatok úplne postačí, ak budeme dodržiavať tie dnešné. Ľudia vnímajú, že za mnohými krásami musíme cestovať do zahraničia, a pritom doma máme les nevyčísliteľnej hodnoty, ktorý vyzerá rovnako ako pred stáročiami. Vďaka tomu stále môžeme vnímať, kto vlastne bytostne sme, načo sú nám pradávne inštinkty.

Môže bežný človek spraviť niečo pre to, aby pomohol zachovať slovenské lesy?

Musíme vyvinúť verejný tlak na vládu, aby sa les a jeho ochrana stala verejným záujmom. Les dokáže za nás vyriešiť kyslík, emisie, CO₂, zadržuje vodu v krajine. Tomuto už ľudia postupne začínajú rozumieť a vidím, že dopyt po „zelenšej“ vláde sa zvyšuje. Veľa ľudí si myslí, že ťažba dreva pomáha finančne štátu. V skutočnosti zisk z ťažby ide do vrecka len pár ľuďom. Rovnako to funguje aj v Rusku, Brazílii a aj v Číne.

Nedávno publikovaná štúdia v prestížnom časopise Science hovorí, že ako jedno z kľúčových riešení pre spomalenie globálneho otepľovania sa javí masívna výsadba stromov. Krása tohto riešenia spočíva v tom, že neznamená žiadnu reštrikciu v našom modernom spôsobe života, dokonca podľa tejto štúdie by nebolo ani treba obmedziť poľnohospodársku pôdu. Čo na to hovoríte?

Nato netreba ani tak štúdie ako sedliacky rozum. Každý predsa vidí, že len jeden vysoký strom zníži teplotu priestoru pod sebou zásadným spôsobom. Nehovoriac o lese, ktorý má štyri úrovne, a tie chladia oveľa viac ako jedna úroveň trávy. Pričom proti tráve inak nič nemám. Zároveň je omnoho ťažšie meniť správanie ľudí. Je ľahšie vysadiť strom na nevyužitom priestore, ako niekomu zakázať používať auto. 

Zem a život na nej prešla počas svojej existencie rôznymi fázami, je otepľovanie, aké dnes zažívame, pre Zem problém?

Napríklad v prvohorách bola planéta zamrznutá 30 miliónov rokov a život zachránili len teplé oceánske pramene, kde život prežil v minimálnej forme. V druhohorách bolo zase 30 miliónov rokov úplné sucho. Drvivú väčšinu času bola Zem v oveľa teplejšom stave ako dnes, doslova v stave skleníka. Tak sa to aj vedecky volá.

Za polárnym kruhom boli pralesy subtropického až tropického typu, s dinosaurami, jantárom a polárnou žiarou. Čiže oteplenie nie je pre planétu nič nové ani nič horšie. To však neznamená, že toto oteplenie zvládne ľudská civilizácia.

Pre zachovanie prírody je nevyhnutná stabilita a udržateľnosť populácie, zdravé deti, ktoré sa budú rodiť v dostatočne hojnom počte. Zároveň je dôležité, aby tieto deti mali k prírode aj vzťah a starali sa o jej zachovanie. Zdieľať

Momentálne sa celosvetovo oteplilo len o jeden stupeň Celzia a ľudstvo sa už stretáva s prvými problémami.

Čoskoro nás čaká oteplenie o dva stupne, ktoré už pravdepodobne spôsobí zatopenie napríklad častí Holandska a Bangladéša. V dôsledku činnosti človeka sa najnovšie celkovo predpokladá oteplenie o 6,5-7 stupňov do konca storočia a neskôr môže dôjsť k nárastu hladín morí o desať metrov. Je otázne, či takéto obrovské zmeny civilizácia vôbec rozchodí.

Celosvetovo riešime migráciu, ktorá má často príčiny v zmene klímy. Ľudstvo stojí aj pred zaujímavým míľnikom, keď prvýkrát v histórii bude počet ľudí na svete klesať. Podľa štatistík OSN už dnes celosvetovo klesla pôrodnosť z 3,2 na 2,5 dieťaťa na ženu a bude naďalej klesať. Okolo roku 2100 sa predpokladá úbytok obyvateľov celosvetovo. Veľa ľudí hovorí, že nemať dieťa pomáha ekológii. Súhlasíte?

Pre zachovanie prírody je nevyhnutná stabilita a udržateľnosť populácie, zdravé deti, ktoré sa budú rodiť v dostatočne hojnom počte. Zároveň je dôležité, aby tieto deti mali k prírode aj vzťah a starali sa o jej zachovanie. V prípade migrácie ľudia vyhnaní z domovov prírodnými podmienkami budú mať starosti sami so sebou, nieto sa ešte starať o cudzie životné prostredie, na ktoré neboli zvyknutí. V miestach, odkiaľ títo ľudia prichádzajú, sú úplne iné ekosystémy.

Závažnú devastáciu prírody už teraz pozorujeme vo vojnových a migračných oblastiach. Samozrejme, migrácia je nevyhnutná preto, lebo sa nám nerodia deti a tieto voľné miesta prirodzene obsadia iní ľudia, ktorí sa sem prisťahujú. To je jednoducho fakt. Preto ako jediné riešenie vidím podporiť pôrodnosť na Slovensku, lebo aj keď slovenské deti dajú dočasne zabrať našej prírode, aj tak je pravdepodobnejšie, že budú mať k nej vzťah a v konečnom dôsledku ju ochránia.

Teda na rozdiel od prevládajúceho názoru, že je „ekologickejšie“ mať menej detí, vy tvrdíte, že práve naopak, treba mať viac detí, aby sme zachovali populáciu a kultúru, ktorú máme, aby tu prežili súčasné prírodné spoločenstvá?

Som o tom hlboko presvedčený. Všetky biologické princípy v prírode sú založené na raste. Rovnako to platí aj pre ľudí. Potrebujeme stabilné spoločenské zriadenie, stabilnú finančnú situáciu. Nemyslím si, že s poklesom populácie možno udržať stabilné prvky spoločnosti. Nemyslím si, že by znižovanie počtu detí prírode pomohlo viac ako trvalo udržateľná stabilita. Zároveň platí, že záchovná pôrodnosť pre spoločnosť, teda 2,2 dieťaťa na ženu aj tak v konečnom dôsledku bude znamenať pokles populácie, lebo časom znova prídu udalosti, ktoré do stability zasiahnu.

Sú to napríklad epidémie, ktoré sa vyskytujú síce dlhodobo, ale pravidelne a nevyhneme sa im. Súčasných 1,4 dieťaťa na ženu neumožňuje žiadnu kalkuláciu budúcnosti, nieto ešte nejakú inteligentnú. Zobuďme sa. Nemáme deti!

My sme v tomto období planéty dostali do ruky žezlo, vládneme prírode, ovplyvňujeme úplne všetko, a preto by sme mali prijať aj zodpovednosť. Zdieľať

Vyskytli sa v evolúcii situácie, že nejaký druh vyhynul preto, že nemal potomkov?

To je ťažké povedať, ale ja denne skúmam živočíchy v jantároch, čo sú pre nás malé okienka do histórie evolúcie. Ani jeden z tých desiatok tisíc druhov, čo sme takto spoznali, už dnes nikde nežije. Nepredpokladáme, že by vyhynuli „vnútorne“, teda samy od seba. Jednoducho, nedokázali sa prispôsobiť alebo ich niečo vykynožilo. Ľudstvo sa prispôsobiť vie, napriek tomu budeme asi prvý druh, ktorý takýmto spôsobom neprežije. 

Hovorili sme, čo by mali robiť vlády a svetové mocnosti, ale čo by ste odporúčali bežným Slovákom?

My sme v tomto období planéty dostali do ruky žezlo, vládneme prírode, ovplyvňujeme úplne všetko, a preto by sme mali prijať aj zodpovednosť. A obrazom tejto zodpovednosti nie je znižovanie pôrodnosti, ale stabilné a rozumné správanie. Okrem separácie odpadu, využívania MHD a bicyklov, používania lokálnych výrobkov treba začať s masívnou výsadbou stromov a musíme zastaviť drastické výruby. Toto pre našu krajinu na začiatok úplne postačí. Ak to spravíme, zakrátko pocítime konečne zlepšenie.