Blog 21. november 2019

Pýcha predchádza pád alebo prečo sa pokazil diabol

Erik Dujava
Erik Dujava
Diabol alebo satan robil a robí veľa zlého. Pôvodne však išlo o dobrého anjela, dokonca bol pravdepodobne najkrajší z najkrajších. Kde sa stala chyba?
Diabol alebo satan robil a robí veľa zlého. Pôvodne však išlo o dobrého anjela, dokonca bol pravdepodobne najkrajší z najkrajších. Kde sa stala chyba?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Erik Dujava

Pýcha predchádza pád alebo prečo sa pokazil diabol

Had pekelný! To bol on, ktorého klam poháňaná pomstou a závisťou, podviedla ľudstvo – kde ho pýcha zvrhla z neba a s ním všetkých odbojných anjelov. I zviedol proti Božej stolici a nebeskej ríši bezbožnú vojnu a nečestnú bitku. Bol to však márny pokus. “ (John Milton, Stratený raj, Prvá kniha)  

Viera v existenciu diabla sa dnes veľmi často považuje za návrat do doby temných povier. Moderná doba nasiaknutá racionalizmom a pozitivizmom sa z diabla otvorene vysmieva alebo ho ignoruje. Dokonca aj niektorí teológovia píšu o diablovi radšej zdržanlivo.

Existuje mienka, že diabol je iba akýsi symbol zla, a nie reálna osobná bytosť. Existenciu diabla však nemožno dokázať čisto filozofickým dumaním a už vôbec nie vedeckými metódami. Všetko je v sfére Zjavenia obsiahnutého v Biblii a v učení Cirkvi. Katolícka Cirkev v opozícii voči všetkým skeptickým myšlienkovým prúdom vyznáva, že diabol je skutočná osoba (hoci duchovná a neviditeľná) a že svojim konaním spôsobuje nemálo škôd.

Štvrtý lateránsky koncil z roku 1215 učí, že „Boh síce stvoril diabla a ostatných zlých duchov podľa prirodzenosti dobrých, ale oni sami sa stali zlými.“ Cirkev nevyznáva žiaden dualistický model dvoch rovnocenných bytostí dobra a zla. Jediný Boh je nad všetkým – aj nad diablovým pôsobením, ktoré tajomne dopúšťa. Toľko k učeniu Cirkvi

Poďme sa zamyslieť nad tým, ako sa z tejto pôvodne dobrej bytosti stala bytosť pramálo dobrá. Z učenia Cirkvi a z Písma sa o tom dozvieme len strohé údaje. Boh stvoril všetky stvorenia – mám na mysli anjelov a ľudí – z lásky. Daroval im slobodnú vôľu a umožnil im výber. Láska je pravou láskou vtedy, ak je slobodná, nie vynútená.

Boh nemal záujem o stroje, ktoré mu automaticky opätujú jeho záujem. Boh však nie je pôvodca zla, iba umožnil svojim stvoreniam možnosť odmietnutia, nie-Boha, nie-dobra, a teda zla. Aj najkrajší anjel mal na výber. Tento anjel oplýval nevídaním duchovným bohatstvom a inteligenciou. A práve on a časť anjelského zboru Boha odmietla. Namiesto poslušnosti volila domnelú nezávislosť od Boha.

Presná príčina ich odpadu však nie je známa. Väčšina teológov usudzuje, že kameňom úrazu bola pýcha. Kniha Prísloví varuje pred pliagou pýchy: „Skazu predchádza pýcha a pád predchádza namyslený duch.“ (16,18) a Kniha Sirachovcova dodáva, že „počiatkom každého hriechu je pýcha.“ (10,15) Ponúkajú sa však aj iné vysvetlenia pádu anjelov. Máme tu hypotézu o tom, že časť anjelského zboru nezniesla myšlienku, že Boh sa stane človekom. Veď my anjeli máme predsa vznešenejšiu prirodzenosť ako človek! A opäť sme tam, kde sme boli – pri pýche. Bizarné vysvetlenie diablovho pádu nájdeme v niektorých mimobiblických spisoch, konkrétne v Knihe jubileíKnihe Henochovej. Pôvodne dobrí a vznešení anjeli si vraj vylámali zuby na ženách, ktoré ich zviedli. 

Milton v Stratenom raji výstižne opísal diablovu zlovestnú logiku: „Radšej vládnuť v pekle, ako slúžiť v nebi.“ Diabol je nenapraviteľne narcistický netvor. Zdá, že aj videnie blahoslavenej mystičky Anny Kataríny Emmerichovej o páde anjelov poukazuje zároveň aj na jeho koreň: „Spočiatku sa všetky anjelské chóry rinuli akoby poháňané láskou z toho vyššieho slnka. Zrazu sa ale časť všetkých kruhov zastavila, ešte kým boli ponorené do vlastnej krásy. Táto časť preciťovala všetku rozkoš v sebe a mala záľubu v sebe. A všetku krásu badala len sama v sebe. A uvidela som, ako sa celá táto skupinka žiariacich chórov stiahla dolu a postupne stmavla.“

Cirkevné učenie uvádza, že diablov stav je nezvratný. Nie však kvôli nedostatku Božej zhovievavosti, ale kvôli diablovej nezlomnej tvrdohlavosti. Páter Elias Vella ďalej vysvetľuje: „Anjel nehreší ako človek, ktorý ma telo a dušu. Človek, ktorého priťahujú a lákajú materiálne veci, ľahšie zhreší, lebo ho ženú vášne a priťahujú lákadlá. Jeho vôľa je neraz zastretá a často považuje za dobré to, čo je zlé. Ak sa niekto napríklad dopustí cudzoložstva, zvyčajne zhreší preto, že je sčasti zaslepený vášňou, hoci vie, že čin, ktorý sa chystá vykonať, je zlý. Hriech anjelov nebol zastretý slabou a narušenou prirodzenosťou ani minulými hriechmi.“

Diabol je ako vysoko inteligentný šachový hráč, ktorý dopredu pozná všetky ťahy. Presne vie, čo ktorý ťah znamená. Ťahom proti Bohu si však diabol sám sebe udelil definitívny šach-mat. Chcel sa vyrovnať Majstrovi, no jeho snaženie bolo márne. Vie, že prehral, ale jeho ego mu nedovolí pokoriť sa.

V konečné diablove vykúpenie a vykúpenie všetkých zatratených veril napríklad ranokresťanský teológ Origenes. No jeho teóriu o všeobecnom obnovení však Cirkev zmietla zo stola. Opiera sa o texty Písma, ktoré jednoznačne hovoria o večnom pekle. (napr. Mt 25,41-46, Mk 9,43, Zjv 14,11, Zjv 20,11) Pripusťme však správnosť Origenovej teórie – nebola by tým popretá slobodná vôľa zavrhnutých? Oni sa totiž dobrovoľne a vedome rozhodli pre peklo. Nie je totiž v Božom záujme mať niekoho pri sebe nasilu.

Literatúra

Emmerichová, A.K: Tajomstvá Starého zákona. 2018

Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 2013.

Milton, J: Stratený raj. 2015.

Vella, E: O satanovi. 2008

Titulný obrázok                                                                     

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/9d/Paradise_Lost_12.jpg

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0