Komentáre a názory 21. november 2019

Opozícia podľahla emócii Novembra, ale naráža na realitu

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Opozičné rokovania o predvolebnej spolupráci a ich šance na úspech.
Opozičné rokovania o predvolebnej spolupráci a ich šance na úspech.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Opozícia podľahla emócii Novembra, ale naráža na realitu
Foto: TASR/Pavel Neubauer

17. november je dátum, ktorý vyvoláva silné emócie. Keďže je len niekoľko mesiacov do volieb, nebolo žiadne prekvapenie, že sa na toto výročie objavili aj výzvy na spájanie opozície. Boli myslené dobre, ako zvýšenie šance na zmenu. Lenže problém takýchto proklamácií je, že ich uskutočnenie v praxi býva oveľa komplikovanejšie ako prednesenie na tribúne.

V atmosfére výročia Novembra sa o téme predvolebného zjednocovania začali baviť aj strany takzvanej demokratickej opozície. Len pár dní pred termínom odovzdania volebných kandidátok tak otvorili tému, o ktorej si už všetci mysleli, že je pasé.

O detailoch rokovaní veľa nevieme, keďže aktéri týchto rokovaní sú zatiaľ disciplinovaní a skúpi na informácie. Takže v tejto chvíli ani nie je jasné, čo presne je v hre.

Aj tých niekoľko málo výrokov, ktoré sa objavili na verejnosti, však svedčí o tom, že jasno v tom, na čom sa chcú dohodnúť, nemajú ani samotní protagonisti. Kiskova strana Za ľudí chce vytvoriť široký „Blok zmeny“ s PS/Spolu, SaS, KDH a OĽaNO. Igor Matovič zase stranu Za ľudí vyzýva, aby vytvorila koalíciu s niektorou zo strán, ktorým hrozí, že sa nedostanú do parlamentu. Menovite s KDH, SaS alebo SMK. Na to, že na dohodu je týždeň, je to celkom veľká nezhoda v základných parametroch.

V súvislosti s touto zjednocovacou aktivitou sa skloňujú dva motívy. Prvým je efekt snehovej gule, druhým eliminovanie rizika prepadnutia hlasov. Relevantný je najmä ten druhý argument. Šanca, že takáto široká rôznorodá koalícia by vo výsledku získala viac, ako keby jednotlivé strany išli samostatne a dostali sa do parlamentu, je nízka. Skôr by to bolo opačne.

Aj keď s dátami sa v tejto debate operuje len ťažko, keďže neboli zverejnené prieskumy, v ktorých by sa zisťovala podpora takýchto predvolebných koalícií. Agentúra Focus akurát v septembri urobila prieskum, v ktorom merali preferencie potenciálnej koalície PS/Spolu a Za ľudí. Ich zisk bol plus-mínus rovnaký, ako im v tom čase prieskumy merali pri samostatnom postupe.

Lepšou alternatívou ako široká koalícia sú určite dvojkoalície hodnotovo bližších strán. Zdieľať

Obava z prepadnutia hlasov silným dôvodom na úvahy o zjednotení určite je. Aj preto, že s výnimkou PS/Spolu a Za ľudí sa ďalšie tri opozičné strany (SaS, KDH, OĽaNO) v prieskumoch pohybujú v rizikovom pásme. Teda blízko päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu. V tomto prípade sa však ponúkajú lepšie možnosti, ako je vytvorenie širokospektrálneho a hodnotovo pestrofarebného bloku piatich, či vlastne šiestich strán. Ideové rozdiely medzi jednotlivými stranami by v kampani určite vyplávali na povrch, čo by využívala konkurencia. Táto opozícia nemá vo svojich radoch lídra, ktorý by takúto situáciu dokázal komunikačne a politicky zvládnuť.

Hrozilo by, že každá zo strán si aj v koalícii pôjde svoje bez ohľadu na partnerov, a výsledkom bude, že časť názorovo vyhranenejších voličov ostane zneistená a demotivovaná. Pretože tu určite sú aj opoziční voliči, pre ktorých sú okrem porážky Smeru v politike dôležité aj ďalšie témy.

Lepšou alternatívou sú určite dvojkoalície hodnotovo bližších strán. Účel zamedziť prepadnutiu hlasov by sa splnil a názorová nekompatibilita by nesršala na sto honov. Tu už však narážame na politickú prózu.

KDH, ktoré by prichádzalo do úvahy ako účastník nejakého typu takejto koalície, jasne hovorí, že chce ísť do volieb samostatne. „Nechceme, aby to vyzeralo nepokorne, nekonštruktívne, ale KDH je plne pripravené ísť do zápasu o dôveru voličov a o túto sa budeme s veľkou pokorou uchádzať ako strana samostatne,“ napísal včera na sociálnej sieti Alojz Hlina.

Keď teda dáme KDH nabok, čím padá aj Blok zmeny podľa predstáv Andreja Kisku, nejakú logiku už dáva iba koalícia OĽaNO a SaS. Ale ani na ňu to veľmi nevyzerá. Nehrnie sa do nej ani Richard Sulík, ani Igor Matovič. Šéf OĽaNO napríklad aj preto, lebo takéto spojenectvo by mu rozvrátilo taktiku masívne osloviť kresťanských voličov, kvôli čomu ponúkol miesta na kandidátke politikom Kresťanskej únie.

Žiadne iné spájanie veľký zmysel nedáva.

V politike sa však niekedy dejú aj ťažko predstaviteľné a nelogické veci. Preto sa nedá vylúčiť ani to, že z opozičných rokovaní nejaká predvolebná koalícia nakoniec predsa len vypadne. Hoci, keď sa s chladnou hlavou pozrieme na fakty, tak takémuto scenáru len máločo nasvedčuje.

Ale ak aj aktuálne rokovania opozície krachnú, netreba hovoriť o tragédii. Opozičné strany budú mať stále šancu osloviť voličov a urobiť dobrý volebný výsledok. Niekoľko nepríjemných efektov by však pre nich toto podľahnutie atmosfére výročia Novembra predsa len malo.

Informáciám o týchto rokovaniach venovali médiá pomerne veľkú pozornosť. Je to verejná téma a vzbudili sa očakávania. Neúspech by preto asi len ťažko pomohol dnes toľko skloňovanej blbej nálade medzi opozičnými voličmi.

Nehovoriac o tom, že Robert Fico by mal materiál na ďalšiu slohu svojho evergreenu o nemohúcej opozícii.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0