Macronovo varovanie: Európa sa musí zjednotiť, inak zomrie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Macronovo varovanie: Európa sa musí zjednotiť, inak zomrie

Emmanuel Macron počas prejavu na plenárnom zasadnutí Rady Európy v Štrasburgu 1. októbra 2019. FOTO TASR/AP

Tlak na politickú korektnosť za cenu reálpolitiky je receptom na úpadok, hovorí francúzsky prezident.

„Na okraji priepasti: Macronovo ostré varovanie pre Európu“ – taký bol titulok na obálke posledného čísla časopisu Economist.

Francúzsky prezident pre magazín povedal: „Ak sa neprebudíme, je veľké riziko, že z dlhodobého hľadiska geopoliticky zmizneme.“ „My“ v tomto prípade znamená Európu. Inými slovami, ak Európa chce mať postavenie veľmoci, musí veľmocou byť – aj vo vojenskom zmysle.

Časopis uzavrel Macrona slovami: „Základné posolstvo je tvrdé.“ Teda: súčasný európsky smer – usilovanie sa o prosperitu a politickú korektnosť za cenu reálpolitiky – sa musí zmeniť.

Podobne ako v mnohých iných veciach súčasnosti je spúšťačom zmeny Donald Trump. Macronovými slovami: „Prvýkrát zažívame amerického prezidenta, ktorý nezdieľa našu predstavu európskeho projektu.“ Macron hovorí, že ak európske krajiny nebudú držať spolu, rozdelia sa.

Trump je svojím nenapodobiteľným spôsobom prvým prezidentom z obdobia po studenej vojne, ktorý naozaj pochopil, že sa tá studená vojna skončila, a podľa toho aj uvažuje. Zdieľať

Treba, samozrejme, Macrona poopraviť. Po väčšinu histórie USA sa americkí prezidenti iba málo zaujímali o európske záležitosti. Takýto odstup sa, samozrejme, zmenil s Woodrowom Wilsonom, no pretrvávajúce zameranie sa Ameriky na Európu sa začalo až v 40. rokoch 20. storočia.

Navyše, posledných sedem desaťročí amerického záujmu sa dá rozdeliť do dvoch období: desaťročia studenej vojny v rokoch 1945 až 1989, počas ktorých malo pre USA zmysel posilňovať Európu pred ZSSR, a na desaťročia po roku 1989, v ktorých už organizovanie protiruského odboja zmysel nemalo.

Pokračovanie politiky spred roku 1989 aj po ňom malo v skutočnosti tri škodlivé dôsledky. Po prvé: USA to stálo veľké náklady, po druhé: keďže Amerika začala platiť vojenskú ochranu západnej Európe, Európania si to začali užívať a zasnívali sa do svojej utópie, a po tretie: znepriatelilo to Rusko, najmä po tom, čo byrokrati zatlačili NATO na východ.

Trump je svojím nenapodobiteľným spôsobom prvým prezidentom z obdobia po studenej vojne, ktorý naozaj pochopil, že sa tá studená vojna skončila, a podľa toho aj uvažuje. Keďže doterajšou politikou pohŕda, môže si slobodne klásť otázky, či sa staré spojenectvá nestali príťažou a či by sa zo starých nepriateľov nemohli stať noví partneri.

V závane tejto novej atmosféry Trump nastolil otázku zodpovednejšieho „zdieľania bremena“ v podobe zvýšenia platieb na obranu medzi členmi NATO. V roku 2017 nemeckej kancelárke Merkelovej údajne doručil „faktúru“ za takmer 400 miliárd dolárov. (Podobné kroky robí aj v Ázii: podľa posledných správ sa usiluje o to, aby výdavky na obranu navýšili aj JaponskoJužná Kórea, ktoré v tomto smere tiež závisia od USA.)

Ak má Európa stáť na vlastných nohách, Macron správne hovorí, že musí vážne uvažovať o svojej vojenskej sile. Zdieľať

Výsledok vidíme: Trump za tri roky presadil do americkej politiky tvrdé zmýšľanie v štýle niečo za niečo.

Vzhľadom na prebiehajúci proces impeachmentu by sme mali dodať, že Trumpovo „transakčné“ myslenie sa prekrýva s ideológiou hnutia Tea Party, ktorú zdieľajú mnohí republikáni počnúc Mickom Mulvaneyom, súčasným vedúcim úradu Bieleho domu. Trumpovci a ľudia okolo Tea Party sú vo veci podpory smerujúcej do zahraničia veľmi skeptickí. Zdržiavanie zásielok zbraní pre Ukrajinu by sa preto malo aspoň čiastočne vnímať touto optikou: Trumpova vláda jednoducho nemá rada zahraničnú pomoc. A takýto sentiment si, samozrejme, omnoho viac znepriateľuje washingtonský establišment, než akýkoľvek detail telefonátu do Kyjeva.

Ale späť k Macronovi. Na kontakty s Trumpom vyvíja veľké úsilie, stýka sa s ním omnoho častejšie než takmer všetci iní svetoví lídri. Takisto je zrejmé, že podľa Macrona sa súčasný trend transatlantického rozpájania zachová aj počas vlády nasledujúceho amerického prezidenta. Ten v tom bude pravdepodobne pokračovať, hoci dômyselnejšie. USA majú, koniec koncov, omnoho viac záujmov v Ázii a takisto hrozí, že ich susedná krajina – Mexiko – sa začne zvnútra rozpadať.

Ak teda Európa má stáť na vlastných nohách, Macron správne hovorí, že musí vážne uvažovať o svojej vojenskej sile. Nie je to argument za bezohľadnosť. Môžeme rešpektovať, či dokonca obdivovať rozhodnutie Francúzska spred 16 rokov, že sa nezapojí do vojny v Iraku. Tiež sa dá pripomenúť, že ďalšie európske krajiny s výnimkou Británie udržiavali svoje príspevky do tejto vojny na veľmi nízkej úrovni.

Rozumní musia mať vždy vplyv a moc. Falošné zasnívané reči o „humanitárnej superveľmoci“ sa v Berlíne možno dobre počúvajú, ale skutočný svet funguje podľa tvrdších pravidiel. Zdieľať

Rozumní musia mať vždy vplyv a moc. Falošné zasnívané reči o „humanitárnej superveľmoci“ sa v Berlíne možno dobre počúvajú, ale skutočný svet funguje podľa tvrdších pravidiel. Bohaté a morálne vyspelé územia, ktoré sa nevedia brániť, bývajú pohlcované tvrdšími hráčmi. Taký bol napríklad osud honosných štátikov ako Vatikán, Goa, Hongkong či Macao. A tak aj dnes by mal malý bohatý Singapur veľmi rozmýšľať o tom, ako sa stať vysoko rozvinutým a súčasne veľmi opevneným štátom na spôsob Izraela.

Európa, ktorá sa pýši obyvateľstvom s veľkosťou pol miliardy ľudí a šestinou svetového HDP, sa môže javiť ako dostatočne bezpečná. No jej ťažkosti so zabezpečením už len základnej ochrany hraníc sú znakom vyčerpanosti – či možno dokonca predzvesťou záhuby.

Napriek tomu, Francúzsko nemá vlastnú 1500-ročnú históriu na to, aby sa teraz iba vyšplhalo na nejakú vežu zo slonoviny a rozplynulo sa v atmosfére. Železný duch Karola Veľkého je v galských hlavách stále prítomný a v Macronovi sa dá započuť echo reálpolitiky Richelieua, Talleyranda a De Gaulla.

Treba však tiež povedať, že Macron je lídrom Francúzska, nie Európy. Okrem toho: ak sa zavŕši brexit a Európska únia príde o jedného zo svojich členov, umenší to ambície Macrona aj Európskej únie.

Ani z EÚ odídená Británia sa geograficky nerozplynie. Stále bude nevyhnutne zdieľať európske záujmy a obavy. Áno, niektorí Briti si môžu naivne myslieť, že anglosféra je alternatívou za eurosféru. Pohľad na zemeguľu nám ale pripomína, že anglicky hovoriaci svet je rozdelený príliš doširoka, aby jeho konsolidácia mohla mať veľkú perspektívu. (Plus to, samozrejme, platí, ak je britským premiérom Boris Johnson a ak je Nigel Farage stále silný. Americká Demokratická strana zablokuje všetko, z čoho by mali oni dvaja prospech. Mnohí jej členovia by nepochybne uprednostnili EÚ pred akoukoľvek anglosférou.)

Európa, ktorá sa pýši šestinou svetového HDP, sa môže javiť ako dostatočne bezpečná. No jej ťažkosti so zabezpečením už len základnej ochrany hraníc sú znakom vyčerpanosti – či možno dokonca predzvesťou záhuby. Zdieľať

Je pravdepodobné, že Macron a jeho partneri nájdu nejaký spôsob, ako udržať Angličanov na európskej obežnej dráhe. Macron napokon uverejnil svoje názory v Economiste, citadele odporcov brexitu. Zástancovia zotrvania v EÚ, čo je polovica britského obyvateľstva, budú nepochybne agitovať za čo najtesnejší vzťah s Európou. A aj európske krajiny sa v tomto chladnom svete možno budú tlačiť bližšie k sebe.

Medzitým sa bude Macron usilovať o EÚ orientovanú na spoločné ciele, založenú na princípoch merkantilizmu načrtnutých pred tri a pol storočiami francúzskym ministrom Jean-Baptistom Colbertom. To by mohlo znamenať presmerovanie existujúcich politík na dosahovanie explicitnejších ekonomických cieľov. Napríklad všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (GDPR) sa zameriava na ochranu súkromia, no pozorovatelia uviedli, že sa môže použiť aj ako obchodná bariéra proti americkému Silicon Valley. Európania chránení pred Američanmi možno raz prídu na to, ako si vyrobiť vlastné verzie Googlu, Facebooku a čokoľvek ďalšie, čo bude poháňať umelá inteligencia.

Veľké aj malé ázijské tigre veria vo vodcovstvo štátu. Masívne rozvinuli svoj priemysel a minimálne jeden z nich – Čína – nadobudol aj obrovskú vojenskú silu.

Macron sa môže obzrieť späť do colbertovských tradícií, ktoré spravili jeho krajinu veľkou a obohatili jeho kontinent. Európska cesta nie je tou americkou, Európania si tú svoju musia nájsť.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: Macron’s Warning: Europe Must Unite Or Die. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník, text je mierne krátený.

Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo