Spomaľujúca ekonomika by mala byť predvolebnou témou

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spomaľujúca ekonomika by mala byť predvolebnou témou

Okolo novej autobusovej stanice Mlynské Nivy, ktorá sa práve nachádza vo výstavbe, bije rozširujúce sa biznisové srdce Bratislavy. Ilustračné FOTO TASR – Jaroslav Novák

V prípade Slovenska je ekonomické dobiehanie starých členov EÚ zaseknuté od roku 2012.

Bola to nenápadná správa, ktorá minulý týždeň zanikla v oslavách 30. výročia Nežnej revolúcie: Podľa predbežného odhadu Štatistického úradu narástla v treťom štvrťroku slovenská ekonomika v medziročnom porovnaní len o 1,3 percenta.

Je to asi o jeden percentuálny bod menej, než boli predchádzajúce odhady. Ide o najpomalšie medziročné tempo rastu od roku 2013.

Pre porovnanie, česká ekonomika narástla v treťom štvrťroku voči rovnakému kvartálu vlaňajška o 2,5 percenta, poľská o 3,9 percenta a maďarská dokonca o 5 percent.

Zaujímavé je pozrieť sa v našom prípade aj na celoročné čísla a ako sa vyvíjali ich prognózy smerom nadol. Za rok 2018 narástlo HDP Slovenska o 4,1 percenta.

Prognózy pre tento rok, zverejnené vlani na jeseň, dokonca predpovedali prekonanie tohto čísla. Napríklad v septembri 2018 rátalo ministerstvo financií (vtedy ešte pod vedením Petra Kažimíra) s rastom HDP v roku 2019 na úrovni 4,5 percenta. Vo februári už ministerstvo skorigovalo túto predpoveď nadol k stále ešte slušným 4 percentám.

Avšak v máji prišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s odhadom, že hospodársky rast tento rok bude len 3,8 percenta. A minulý týždeň Slovenská sporiteľňa rozoslala médiám tlačovú správu, podľa ktorej jej analytici rátajú pre rok 2019 s rastom ekonomiky na úrovni 2,5 percenta.

Premrhanie dobrých časov

Dôvody pre spomaľovanie slovenskej ekonomiky súvisia zrejme so slabším zahraničným dopytom a hlavne s vonkajšími faktormi. Nejasnosti okolo brexitu, americko-čínska obchodná vojna, tlak na transformáciu automobilovej výroby v dôsledku elektromobility... to všetko sú vplyvy, na ktoré majú slovenskí politici len veľmi obmedzený dosah.

No keď aj zvonku príde búrka, záleží na nás, či sa na ňu pripravíme. Namiesto sľubovaného vyrovnaného rozpočtu sa budúcoročný deficit podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže blížiť k 2 percentám HDP. Dôležité je to nie kvôli tomu, že vyrovnaný rozpočet predstavuje fetiš, ale aby Slovensko malo dosť priestoru požičať si v prípade recesie.

Sociálne balíčky, ktorými si pred voľbami koalícia kupuje voličov, sa po voľbách môžu ľahko zmeniť na balíčky úsporných opatrení (nech bude vládnuť ktokoľvek). A bremená, ktoré vláda uvaľuje na súkromný sektor, môžu sťažiť jeho prispôsobenie práve v čase, keď to bude potrebné.

O vývoji podnikateľského prostredia niečo vypovedá, že kým v roku 2016 bolo Slovensko na 29. mieste v rebríčku jednoduchosti podnikania Doing Business, v roku 2017 kleslo na 33. miesto, v roku 2018 na 39. miesto a tento rok na 42. miesto.

Na Slovensku práve prebieha volebná kampaň, no je zarážajúce, ako málo sa v nej hovorí o ekonomike. Zrejme to súvisí s pretrvávajúcim vplyvom pozitívneho vývoja na trhu práce počas posledných rokov. Chronicky vysoká a po väčšinu ponovembrového obdobia dvojciferná nezamestnanosť poklesla na 5 percent. A nedostatok pracovnej sily tlačí aj na rast reálnych miezd. Priemerná mzda je už cez tisíc eur.

Lenže za fasádou sa množia signály o vyčerpaní doterajšieho „biznis modelu“ Slovenska. Konštatuje to aj práca Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2018 a výhľad do roku 2020, ktorú zostavil autorský kolektív pod vedením Karola Morvaya z Ekonomického ústavu SAV. Dá sa čítať TU.

Jej autori hovoria v súvislosti so Slovenskom o fenoméne „zaseknutej konvergencie“. Dobiehanie ekonomickej úrovne pôvodnej EÚ-15 sa skončilo v roku 2012.

Slovenské hospodárstvo síce stále rastie, no rovnako rastú aj staré členské krajiny Európskej únie. Aby sme ich dobiehali, musíme rásť rýchlejšie ako oni. To sa dialo najmä pred krízou. No od roku 2012 sa úroveň slovenskej ekonomiky drží na približne 70 percentách ekonomickej úrovne pôvodnej EÚ-15.

Čo bude Slovákov živiť o 10-15 rokov?

Ak sa táto priepasť medzi Slovenskom a západoeurópskymi krajinami má postupne zaceliť, a nie zabetónovať, naša ekonomika potrebuje nové rozvojové impulzy. Smer síce miklošovskú koncepciu vždy kritizoval, akurát za celé tie roky pri moci nedokázal vymyslieť pre krajinu sofistikovanejší „biznis model“.

Opozičné strany síce prichádzajú s rozpracovanými programami, no o reformách v kampani radšej nehovoria. Nechcú vyplašiť voličov, z ktorých mnohí sú unavení spoločenskými zmenami posledných troch desaťročí a zo všetkého najviac si želajú hlavne stabilitu a predvídateľnosť. Smer ich straší, že v prípade zmeny vlády hrozí návrat „sociálnych netvorov“.

Za týchto okolností je pre opozíciu schodnejšie mobilizovať na téme korupcie či „ukradnutého štátu“. No voliča možno v jednej veci upokojiť. Dnes to už nie je o postkomunistickej transformácii s jej bolestivými sociálnymi nákladmi. Skôr sa pýta pozitívna ekonomická vízia, ktorá by Slovensku zabezpečila miesto medzi víťazmi 21. storočia.

To je debata, ktorá sa neprestajne vedie aj v najvyspelejších krajinách sveta.    

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo