Blog 17. november 2019

Kresťania nedajme sa zahnať do katakomb.

Viliam Oberhauser
Viliam Oberhauser
Opakuje sa komunistické nálepkovanie kresťanov - fašisti, klérofašisti. Kňazi sa nemajú miešať do politiky ? Zo škôl treba odstrániť vyučovanie náboženstva? Čo môžeme čakať po parlamentných voľbách 2020 ? Poučíme sa z histórie ? Podporiť treba tých, ktorí sú zárukou morálneho konania pri spravovaní štátu.
Opakuje sa komunistické nálepkovanie kresťanov - fašisti, klérofašisti. Kňazi sa nemajú miešať do politiky ? Zo škôl treba odstrániť vyučovanie náboženstva? Čo môžeme čakať po parlamentných voľbách 2020 ? Poučíme sa z histórie ? Podporiť treba tých, ktorí sú zárukou morálneho konania pri spravovaní štátu.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Viliam Oberhauser

Kresťania nedajme sa zahnať do katakomb.

Keď sa komunisti po druhej svetovej vojne chceli dostať k moci, tak v slobodných voľbách hlásali, že Kristus pre svoje sociálne postoje bol prvý komunista. Veď jeho učeníci boli obyčajní rybári, žiadni boháči.

Keď sa však dostali k moci, už bolo všetko ináč. Prvý frontálny útok bol samozrejme na kňazov a rehoľníkov - známa to Bartolomejská noc. Bývali sme v Nových Zámkoch a konča našej záhrady bol dvor, po ktorom sa prechádzali uväznení mnísi. Samozrejme, že moja mamka sa im snažila pomôcť a tak som ako dvojročný chlapec v jej náručí zažil vyšetrovanie miestnej ŠTB. Zobrala si ma zo sebou, aby sa poistila, že keď uvidia ju s malým dieťaťom v náručí, tak ju snáď nezavrú. Našťastie ju nezavreli. Neskôr v 50-tych rokoch, boli v miestnej sokolovni verejné procesy s „triednymi nepriateľmi“. Kňazi, lekári, drobní podnikatelia, ale aj Židia jeden po druhom padali za obete „triedneho boja“. Postupne tresty smrti ustupovali, ale bežné boli aj 20 ročné väzenia. Keďže mnohí z nich boli otcovi priatelia a jeden dokonca aj z našej rodiny, čakali sme kedy ŠTB zaklope aj na naše dvere. Našťastie ho to dostihlo až koncom 50-tych rokov za vlády Novotného, kedy už tie postihy boli miernejšie a tak ho za jeho verejné kresťanské postoje iba vyhodili z roboty a bol nezamestnaný. Potom keď sa jeho priatelia nad ním zmilovali, tak mohol robiť do konca života robotníka. Tak isto aj moja sestra, ktorá síce zmaturovala na samé jednotky, ale ďalej študovať nesmela.  

Po roku 1989 zase sme zažili eufóriu kresťanstva. Každý bol nadšený, že vlastne na Slovensku demokratické zmeny odštartovala „sviečková demonštrácia“ a že je to zásluha kresťanov. Avšak ako náhle sa blížili prvé slobodné voľby, začal proti kresťanom prvý útok.

Komunisti a marxistickí ľavičiari rôzneho druhu, prezlečení vo VPN za liberálov, hneď v úvode označili kresťanov, vtedy organizovaných v KDH za nástup „čiernej totality“. Pri formovaní prvej demokratickej vlády, kde sme za KDH požadovali ministerstvo školstva, sa VPN rozhodne postavila proti tejto požiadavke, lebo „vraj“ nastolíme totalitu a každého budeme nútiť na povinné vyučovanie náboženstva. Toto tvrdenie podopreli prehlásením Františka Mikloška (prítomného za VPN na rokovaní), ktorý to interpretoval ako požiadavku metropolitu Slovenska arcibiskupa Sokola. Nebola to samozrejme pravda, ale kto by podozrieval kresťanského disidenta, že klame. Chceli sme iba vrátiť vyučovanie normálne do škôl, tak ako sa to napokon aj stalo, ako alternatívu k etickej výchove.

V deväťdesiatych rokoch nedeľné sväté omše v Slovenskom rozhlase celebrované o.Antonom Hlinkom sledovalo celé Slovensko, vrátane neveriacich. Anton Hlinka, vysokoškolský profesor a redaktor rádia Slobodná Európa a Hlasu Ameriky, bol vynikajúci rečník a úžasný znalec nielen ľudských duší, ale aj analytik diania v spoločenskom živote. Jeho kázne boli na pulze dňa. On prvý pomenoval rozkrádanie Slovenska v rámci tzv. „privatizácie“ za krádež tisícročia. Samozrejme, že so svojimi názormi, ktoré hovorili zo srdca prostých ľudí, bol tŕňom v oku a tak ho z verejného vystupovania v médiách eliminovali.

Na druhej strane Sucháň, Moravčík a ďalší liberálni kňazi mali v médiách vždy dvere otvorené.

KDH sa rozdelilo na otázke slovenskej štátnosti. Tí čo zostali v KDH podporovali pokračovanie unitárnej federácie, tak ako to presadzoval Václav Havel v Mílovskej zmluve. Tí čo chceli zvrchovanosť Slovenska vytvorili  Slovenské kresťansko demokratické hnutie (SKDH). Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, však toto rozdelenie stratilo na aktuálnosti. Vtedajší predseda biskupskej konferencie, nebohý otec biskup Baláž, osobne prišiel sprostredkovať zjednotenie kresťanov do jednej strany. Na rokovaní boli prítomní za KDH Ján Čarnogurský a František Mikloško, Za SKDH Ján Klepáč, Bartolomej Kunc a ja. František Mikloško sa rozhodne postavil proti. Otec biskup Baláž so smútkom sa vrátil domov. Bolo to nemiestne zasahovanie do politiky ? Alebo jeho normálna starosť o Slovensko a budúci vývoj. Kresťania sa takto stále viac rozdeľovali do mnohých politických strán a ich schopnosť ovplyvniť pozitívne vývoj situácie na Slovensku slabla.

Liberáli však stále nemali takú silu, aby otvorene mohli presadzovať svoju extrémistickú agendu. Preto sa viezli na chrbtoch politických strán, ktoré sa síce hlásili ku kresťanstvu, ale svoje kandidátky mali otvorené liberálom. Tí keď sa dostali k moci, vždy obsadzovali rezorty ako je školstvo, kultúra, zahraničie, spravodlivosť a rezort sociálnych vecí.  Tým počas väčšiny času uplynulých 30 rokov ovplyvňovali kultúrno-etické otázky vývoja Slovenska.

Pre formovanie verejnej mienky bolo, pod heslom vytvorenia duálneho systému, pre liberálov najvýznamnejšie zmocnenie sa mienkotvorných masovokomunikačných prostriedkov, najmä televízie a rozhlasu. V tomto smere internet im v monopole na formovaní mienky obyvateľstva urobil čiaru cez rozpočet. Napriek tomu je ich sila veľká, lebo sú šikovnejší vo využívaní sociálnych sietí, čo ukázali v prezidentských a európskych voľbách.

Ako je to v súčasnosti.

Prvou politickou stranou, ktorá sa otvorene hlásila k liberalizmu a uspela vo voľbách bola Sloboda a solidarita (SAS). Ďalších liberálov však do parlamentu doniesli aj iné strany tak hlasovanie o aspoň čiastočnom zmenení komunistického zákona o umelých potratoch nemalo šancu. S radikálnou zmenou takto po dlhom čase prišla až Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Potom sa roztrhlo vrece a prišli s návrhmi aj ďalšie strany. Zmena tohto zákona nenašla však v parlamente podporu viac ako tretiny terajších poslancov NR SR (do 50 zo 150 členného zboru). To znamená, že na Slovensku kde sa ku kresťanstvu hlási 70% obyvateľstva, majú v parlamente iba tretinové zastúpenie. Aj keď poslancov SAS je iba 11 tak zvyšných 89 liberálnych poslancov prišlo na kandidátkach iných strán. Taká je realita dneška.

Predstavitelia všetkých kresťanských cirkví na Slovensku v Badíne 13,februára 2019, za účasti predsedu vlády Petra Pelegríniho, svojím vyhlásením https://m.tkkbs.sk/mview.php?cisloclanku=20190304018 odmietli Istanbulský dohovor  s jeho gender  ideológiou. Vláda však nekonala. O. Marián Kuffa so Slovenským dohovorom za rodinu vytrvalo mobilizovali Slovensko, aby ratifikácia dohovoru bola odmietnutá v parlamente. Ich úsilie bolo korunované úspechom a parlament ho odmietol hlasmi ústavnej väčšiny. Minister spravodlivosti Gál a minister zahraničia Lajčák však viditeľne brzdia vládu SR, aby toto rozhodnutie bolo dovedené do konca a dohovor bol vypovedaný. Očakávajú zmenu pomeru síl po parlamentných voľbách a vedia že majú podporu prezidentky Čaputovej.

Ako sme videli nestačilo vyhlásenie biskupov, ani keď sa uskutočnilo za účasti predsedu vlády. Je v takomto prípade oprávnené angažovanie sa kňazov, ak hrozí Slovensku takéto nebezpečenstvo ?

Liberálni teológovia, ktorí sa dlhodobo formovali v spoločenstve Teofórum http://www.teoforum.sk/ vytvorili hnutie tzv. „Progresívnych kresťanov“ a tí podporili liberálov v prezidentských a európskych voľbách,  analogicky ako za komunizmu ateistickú moc podporovalo  hnutie Pacem in Terris (viď.wikipedia) Dôsledky aj tejto podpory vidíme v drzosti ministra Lajčáka, ktorý vyzýva liberálnu prezidentku, aby bez ohľadu na hlasovanie v parlamente, využila svoje zahraničnopolitické právomoci a ratifikovala Istanbulský dohovor. V Európskom parlamente zase vidíme hlasovanie liberálnych poslancov v intenciách kultúry smrti.  To priniesli predošlé voľby. Myslíte si že títo „progresívni teológovia“  obmedzia svoje kortešovanie v parlamentných voľbách ?

Mali by biskupi a kňazi pri tom mlčať ? A tí čo bili na poplach majú byť potrestaní ?

Čo nám môžu priniesť parlamentné voľby 2020.

Do parlamentných volieb liberálne strany formujú liberálny blok. Vedenie KDH malo možnosť pred týmito voľbami dať dohromady všetkých kresťanov a vytvoriť im protiváhu. Namiesto toho uzavrelo s nimi pakt o neútočení.

Keby vedenie KDH bolo oslovilo všetky kresťanské spoločenstvá a politické strany hlásiace sa ku kresťanstvu, mohlo vytvoriť takú silnú protiváhu liberálov, aby nebolo iba piate koleso pri liberálnom voze a aby kresťania boli určujúcou silou zmeny, ktorú potrebuje Slovensko. Teraz ako som popísal v blogu sú kresťania v mnohých politických stranách https://blog.postoj.sk/48918/krestania-na-jednej-kandidatke-nepojdu-je-to-realita .

Kňazi a biskupi sú rovnoprávni občania s ostatnými obyvateľmi Slovenska. Žiaden zákon im nezakazuje, aby verejne podporili tých kandidátov na poslancov NR SR, o ktorých sú presvedčení, že svojim životom a doterajším konaním, sú zárukou kvalitného a zodpovedného spravovania štátu. Dovolím si naopak vysloviť presvedčenie, že je to ich povinnosť.  Ako sa majú sa v neprehľadných kandidátkach orientovať obyčajní ľudia, často sa o politiku podrobne nezaujímajúci. Veď je úplne bežné, že významné osobnosti spoločenského života vyslovujú podporu vo voľbách konkrétnym ľuďom. Prečo by kňazi a biskupi mali byť z toho vylúčení.

Arcibiskup Ján Babjak na púti pri oslavách sv. Cyrila a Metoda v Nitre vo svojej homílii povedal : „Veru, naša krajina potrebuje znovu počuť pevný hlas a mocný príklad vierozvestcov dneška, ale potrebuje aj zodpovedných vodcov v našej krajine, ktorým by bytostne išlo o náš ľud, pre ktorý by boli ochotní namáhať sa a prinášať aj veľké obety, podľa vzoru sv. solúnskych bratov. Takých duchovných i svetských vodcov potrebuje Slovensko, aby sme nemuseli zapierať sami seba, aby nami nikto nemohol manipulovať a nanucovať nám neprijateľné zákony, na úsvite tretieho tisícročia.“ https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180705008  .

Neumlčujme hlasy tých, čo majú odvahu pomenovať pravdivo negtívne skutočnosti, ktoré ohrozujú Slovensko.  Práve naopak, treba povzbudiť aj ďalších, aby sa nebáli postaviť zlu.

Liberáli používajú na nás rovnakú taktiku, ako komunisti. Poučme sa z histórie.

Nedovoľme, aby liberáli, rovnako ako komunisti, urobili z kresťanov občanov druhej kategórie.

Viliam Oberhauser, KDŽP- Aliancia za Slovensko

Obrázok: pixabay - katakomby

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0