Kde sa učiť všímavosti a meditácii? V kláštore!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kde sa učiť všímavosti a meditácii? V kláštore!

Centrum spirituality a duchovných cvičení v Kolínskom kláštore. FOTO – autorka

Meditácia je všade okolo nás, meditujú budhisti, ateisti, ale aj kresťania. Meditácia, ale aj všímavosť či sádhana sa dnes dajú naučiť aj v kláštore.

Kedysi v lete som napísala článok o tom, či sa kresťan má báť meditácie, či ho ona zákonite dovedie do ášrámu či k budhizmu. Pred týmto sú totiž aj kresťania na Slovensku občas varovaní. V slovenskej edícii Viera do vrecka vyšla aj knižka Kresťanská modlitba verzus východná meditácia (autorka Dagmar Kráľová), ktorá nás pred meditáciou varuje.

Lebo tá nás možno naučí stíšiť sa či lepšie sa sústrediť, ale meditujúci kresťan sa potom prestane orientovať na svojho pôvodcu. A je pravdepodobné, že táto cesta nás – obrazne povedané – dovedie z kláštora do ašrámu. Ale je to naozaj tak? Je meditácia jednou z ciest k Bohu alebo musí viesť k Budhovi?

Po tomto texte o meditácii mi prišlo viacero reakcií od ľudí, praktizujúcich kresťanov, ktorí sa venujú meditácii. Pán Miloslav mi odporučil, aby som sa pozrela do Kolínskeho kláštora, kam on chodieva. A vôbec nie je jediný Slovák, ktorý sa práve do českého Kolína chodí učiť meditáciu a kontemplatívnu modlitbu.

Bola som sa tam pozrieť tiež. Vybrala som si kurz, ktorý sa nazýval dvoma cudzími slovami, ani o jednom som veľa nevedela: Sádhana, mindfullness. Kurz určený pre ľudí, ktorí sú v meditácii začiatočníci, a kurz mal viesť jezuitský kňaz Petr Vacík.

Kolínsky kláštor už dnes nie je kláštorom. Patrí kapucínom, ale tí ho už vyše desať rokov prenajímajú Centru spirituality a duchovných cvičení. Toto centrum vedie jezuita Petr Vacík a v tíme, ktorý vedie jednotlivé kurzy, sú okrem členov jezuitského rádu aj sestry karmelitky z pražského Karmelu Edith Stein, ako aj členovia tímu Akademickej farnosti Praha pri kostole Najsvätejšieho Salvátora.

Nenájde tu sochu Budhu, ale v meditačnej miestnosti je veľký kríž na stene. Zdieľať

Ak by mal aj tak veriaci kresťan nejaké pochybnosti, či nie je na nejakom čudnom mieste, tak sa môže dobre porozhliadnuť po priestore. Súčasťou centra je kaplnka a na izbe si v nočnom stolíku nájde Bibliu. Každý večer je aj spoločná omša. Takže tí, čo prídu vyplašení, či ich tu nebude indoktrinovať dajaký ezoterický uletenec, sa môžu upokojiť.

Koho tu však určite môže stretnúť, to sú vyznávači českého kňaza Tomáša Halíka, keďže viacero ľudí na kurze patrí do Akademickej farnosti Praha, kde je farárom práve Tomáš Halík. Napokon, vikárom v tejto farnosti je tam spolu s Markom Orkom Váchom aj Petr Vacík. No pravdou je, že aj mnohí Halíkovi vyznávači dokážu mať nad touto osobnosťou nadhľad a povedia vám aj veci, ktoré by ste nečakali.

Na kurz, ktorý sa konal začiatkom novembra, nás prišlo asi tridsať. Mimochodom, tieto kurzy sa zaplnia aj pol roka dopredu, takže treba byť trpezliví. Nebola som tu jediná Slovenka, prišla ešte jedna mladá žena z Bratislavy a dve účastníčky z Piešťan. Celkom nás prekvapilo, že sme sa tu zo Slovenska náhodne nazbierali až štyri.

Petr Vacík je drobný muž s dlhými tmavými vlasmi v drdole. Konvertoval na strednej škole, vyštudoval chémiu a do jezuitského rádu vstúpil v roku 2000. Potom študoval filozofiu v Mníchove a teológiu na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme a v kalifornskom Berkley. Kvalifikáciu na duchovné cvičenia získal vo Švajčiarsku. Dnes pôsobí v Akademickej farnosti Praha a vedie duchovné centrum v Kolíne.

Sám o sebe v časopise Jezuité Vacík pred rokom povedal: „Uvedomujem si stále znovu, že nepatrím k mainstreamu českej katolíckej kultúry a že nie je žiadny dôvod usilovať sa o to. Zdieľam teda nezaslúžene túto ‚pozíciu na okraji‘ s vyššie menovanými osobnosťami a tiež napríklad s Ježišom z Nazareta alebo s Ignácom z Loyoly. Budem tu teda aj naďalej odvážne hlavne pre tých, ktorí k tomuto hlavnému prúdu nepatria, pretože im je tesný alebo pretože sú k tomu prosto od Hospodina v jeho prozreteľnosti povolaní.“ (Viac o Petrovi Vacíkovi napríklad v dokumente Českej televízie Cesty víry.)

Niektorí priznajú, že sa chcú naučiť meditovať aj zo zdravotných dôvodov. Zdieľať

Na začiatku hovoríme v kruhu o tom, prečo sme vôbec na takýto kurz prišli. Viacerí hovoria o neschopnosti sústrediť sa, o nezvládaní stresu, o túžbe po tichu a väčšej hĺbke. Niektorí priznajú, že sa chcú naučiť meditovať aj zo zdravotných dôvodov. Ničí ich stres, ale netúžia sa ísť učiť meditáciu do ášrámu.

Viacerí jednoducho povedia, že chodievajú do Kolínskeho kláštora na kurzy pravidelne, že už majú akúsi závislosť od tohto duchovného centra, potrebujú ho k svojmu životu. A tentoraz prišli preto, aby sa dozvedeli niečo o mindfullness a sádhane. Niektorí sa priznajú, že si ešte netrúfnu na duchovné cvičenia v úplnom tichu, tak chcú začať týmto, kde je síce ticho preferované, v niektorých miestnostiach aj vyžadované, ale nie je prikazované počas celého pobytu.

Vekovo je tu pestré zloženie. Sú tu študenti, ktorí prešli v Akademickej farnosti v Prahe Kurzom základov viery. Sú tu pracujúci ľudia, ktorí majú pocit, že im v každodennom kolotoči povinností uniká duchovný život, že sa potrebujú zastaviť. Je tu lekárka, podnikateľ, štátna úradníčka, učiteľka v materskej škole, vedkyňa, opatrovateľka v hospici, dvaja novinári, vysokoškolskí učitelia, sú tu dve tehotné ženy... A sú tu aj starší ľudia, ktorí nechodia do práce, ale venujú sa na dôchodku viac svojmu duchovnému rozvoju. Na večernú omšu, ktorá nie je povinná, neprídu iba dvaja účastníci. Na prijímanie idú takmer všetci.

A väčšina ľudí sa priznáva k tomu, ako ich trápi, že sú roztekaní, nesústrední, vystresovaní, rozptyľovaní všetkým možným alebo majú málo času pre seba. Nielenže im to bráni v duchovnom živote, nedokážu sa sústredene modliť, ale táto nekoncentrovanosť im komplikuje aj bežný život. A zistili, že niekedy nestačí dobrá vôľa ani pevná vôľa. Hľadajú preto pomoc, podporu, priestor, kde sa niečo naučia a kde sa stíšia. Preto je o kurzy v Kolínskom kláštore taký záujem.

Je to kresťanské duchovné cvičenie s využitím mimokresťanských metód meditácie. Zdieľať

Mindfullness je dnes veľmi módny pojem a prekladá sa ako bdelosť, pozornosť, všímavosť. Rôzne kurzy všímavosti či pozornosti ponúkajú aj psychoterapeuti, ale aj rôzni ezoterickí nadšenci. Niečo si o tomto povieme, niečo si vyskúšame, ale v podstate aj všímavosť či bdelosť súvisí s meditáciou. Dôraz je na kurze kladený skôr na sádhanu. Čo to teda je?

Jednoducho povedané, je to kresťanské duchovné cvičenie s využitím mimokresťanských metód meditácie. Základ vytvoril indický jezuita Anthony De Mello (1931 – 1987), ktorý dával duchovné cvičenia najmä pre rehoľníkov a kňazov. Kurz vychádza najmä z jeho knihy Sádhana (Cesta k Bohu).

Petr Vacík odporúča najmä túto knihu, ktorá je akousi jednoduchou „kuchárkou“ pre kresťanské duchovné cvičenia východnou formou. Je to kniha, v ktorej sa prejavujú vplyvy budhistických a taoistických duchovných prúdov, ale rozvíja kresťanskú spiritualitu. V knihe sú jednoduché návody, ako meditovať, ako sa naučiť vnímať telesné vnemy, svoj dych, ako mať kontrolu nad svojimi myšlienkami, ale opisuje aj duchovné cvičenia ako Ignaciánska kontemplácia, „Benediktínska“ metóda, Ježišova modlitba a ďalšie. Jednoduché, stručné, pochopiteľné.

Petr Vacík odporúča len tie vydania tejto knihy, ktoré majú copyright od jezuitov. Neskôr, najmä po smrti De Mella sa objavilo veľa kníh, ktoré nenapísal priamo De Mella, ale ľudia, ktorí chodili na jeho exercície. Bol z toho dobrý biznis, a tak vzniklo aj veľa čudných kníh. Kongregácia pre náuku viery vydala v roku 1998 dokonca aj Upozornenie o spisoch, ktoré napísal P. Anthony de Mello SJ*.

Aj v predslove Sadhány, ktorý napísal Odilo Ivan Štampach OP je upozornenie, že dôležité sú rané spisy Anthonyho de Mella. V knihách, ktoré napísal neskôr, už tento indický jezuita nechával hovoriť učiteľa, ktorým mohol byť hinduistický guru, zenový či taoistický učiteľ, chasidský cadik alebo niektorý z kresťanských otcov púšte. Ale v tej prvej knihe Sádhana de Mello podal solídne a prehľadne usporiadané návody k meditáciám.

Nehovorí sa veľa, pár slov, nerozoberáme tu svoje životy, nehráme psychohry. Zdieľať

Takže čo robíme tie tri dni na kurze? Učíme sa meditovať, správne sedieť, byť v tichu, vnímať svoj dych, svoje telesné vnemy, mať vystretý chrbát, nehýbať sa a kontrolovať svoje myšlienky. Ako prichádzajú, tak si ich uvedomiť, pozorovať a prepustiť. Znie to jednoducho, ale pre začiatočníkov veľmi ťažká vec.

V podstate sú to klasické meditačné techniky, ktoré človek nájde v každej knihe či videu o meditácii. Ale je to silnejší zážitok, keď ľudia meditujú spolu. Skúšame si viacero metód meditácie a kontemplácie, aby sme ich poznali a potom si vybrali to, čo nám najviac sedí.

Ako začiatočníci hovoríme aj o svojich pocitoch, ťažkostiach. Nie je to povinné, kto chce, hovorí, kto nie, mlčí. Nehovorí sa veľa, pár slov, nerozoberáme tu svoje životy, nehráme psychohry, neodhaľujeme svoje vnútro, svoje traumy či očakávania. Väčšinou sme ticho, hoci na izbách či pri práci sa aj rozprávame. Nie sme kurz, ktorý prebieha iba v tichu.

Hovoríme aj o tom, čo môže meditácia priniesť pre náš praktický život. Dozvieme sa o zmenách na mozgu, o zvýšení imunity či schopnosti lepšie znášať bolesť, ktoré boli vedecky dokázané u ľudí, ktorí majú za sebou tisíce či skôr desaťtisíce hodín meditácie. U tých, čo meditujú pravidelne a dlhodobo, hoci nejde o také veľké objemy hodín, môže byť výsledkom upokojenie, väčšia odolnosť proti stresu a aj väčšia výkonnosť v práci. Preto je dnes meditácia taká vychytená medzi manažérmi. A mnohé nemecké kláštory, najmä benediktínske či františkánske, ju preto ponúkajú.

Hlbšia meditácia bude vždy znamenať väčšiu zraniteľnosť. Zdieľať

Ale Petr Vacík upozorňuje, že meditácia môže mať aj účinky, ktoré niektorí ľudia nechcú. V dokumente Českej televízie hovorí: „Ďalší stupeň je, aby meditácia začala transformovať človeka, a to z hĺbky. To znamená, že sa zmení môj pohľad na svet a to si možno nie každý praje. Takže možno budem lepšie pracovať, budem vnímavejší, ale byť vnímavejší znamená nechať sa viac ovplyvniť svetom a všetkým ostatným, to znamená aj nechať sa viac zraniť. To znamená, hlbšia meditácia bude vždy znamenať väčšiu zraniteľnosť.“

Veľa času z nášho kurzu trávime v úžasnej záhrade. Sme pritom v úplnom centre Kolína, okolo záhrady vedú frekventované cesty, hučia sanitky, trúbia autá, ale aj tak záhrada poskytuje pokoj a potešenie. Alebo pomalým krokom chodíme v kvadratúre kláštornej budovy tak, ako tu kedysi dávno chodili a kontemplovali kapucínski mnísi. No ale aj pracujeme. Umývame riad, čistíme zeleninu, upratujeme. Práca je súčasťou každého kurzu v Kolínskom kláštore.

Jezuitský rád, ale aj benediktíni či františkáni rozvíjajú meditáciu a kontempláciu aj preto, že vidia veľký záujem ľudí západného sveta používať aj tieto nástroje východnej spirituality. Meditácia a kontemplácia majú k sebe blízko. A nemusíme inšpiráciu hľadať iba v zenovej meditácii. Máme aj vlastnú kresťanskú tradíciu, ku ktorej sa treba čoraz viac vracať, tradíciu púštnych otcov. Spomeňme si na veľký úspech českého kňaza Štěpána Smolena s knihou Buď, kde si.

Petr Vacík hovorí, že jezuiti sa vo svojom hľadaní nových foriem odvolávajú na II. vatikánsky koncil a na jeho vetu, že sa musíme snažiť aj obohacovať vlastnú spiritualitu duchovnými skúsenosťami a mravnými hodnotami, teologickými a symbolickými prejavmi iných náboženstiev. Odilo Ivan Štampach OP v predslove ku knihe Sádhana pripomína aj list Kongregácie pre náuku viery z roku 1990. „S odvolaním na vyhlásenie II. vatikánskeho koncilu, že Katolícka cirkev neodmieta nič, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté, sa hovorí v tejto inštrukcii o cestách rôznych náboženstiev, ktorými hľadajú spojenia s Bohom, že sa nesmú vopred s predsudkom znehodnocovať a že, naopak, bude možné prijať z nich to, čo je tam užitočné, s podmienkou, že sa nikdy netratí zo zreteľa kresťanské poňatie modlitby“.

Meditačný trh je presýtený, a treba si dať pozor. Zdieľať

Petr Vacík hovorí, že meditácia či kontemplácia nemusí sedieť každému a ak to tak človek cíti, má to nechať tak. Niekomu môže viac vyhovovať niečo iné, jednoduchá zbožnosť, a je to v poriadku. Stáva, že niektorí ľudia to zistia aj priamo na kurze a chcú sa radšej modliť ruženec.

Ale varuje nás aj pred tým, že meditačný trh je presýtený a treba si dať pozor. Takéto varovanie nájde človek aj v predslove spomínanej De Mellovej knihy Sádhana od Odila Ivana Štampacha. Pripomína, že čitateľ s kresťanským zázemím, ktorý chce z knihy čerpať podnety pre duchovný život, pristupuje dnes k niečomu takému s opatrnosťou. Vie, že trh ideí je presýtený tovarom niekedy veľmi pochybnej kvality. „Nechcel by miešať všetko so všetkým. Chcel by iste byť priateľsky naladený voči iným náboženstvám, ale nechce stratiť vlastnú tvár.“

A tak to asi je: čím sme silnejší vo svojom kresťanskom presvedčení, tým s menším strachom sa obzeráme aj po iných náboženstvách a tým lepšie vieme posúdiť, čo z nich si môžeme prevziať, čím sa môžeme inšpirovať a čo treba nechať tak. Čo nemôže byť našou cestou.

Kresťanskú meditáciu a kontempláciu možno nájsť aj na Slovensku. Napríklad už teraz v decembri v jezuitskom exercičnom dome v Piešťanoch kontemplatívne duchovné cvičenie metódou jezuitského učiteľa Franza Jalicsa. V bratislavskom Centre Salvator budú na budúci máj kontemplatívne exercície s Janom Šedivým, ktorý pomáhal aj pri zakladaní duchovného centra v Kolínskom kláštore a vedie tam niektoré duchovné cvičenia. Ale tieto bratislavské exercície sú už zaplnené, takže záujem tu zrejme je.

 

 

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo