Zdá sa dojemné, že sa obhajcovia práv žien na potrat citlivo starajú o to, či sa Dopplerovým vyšetrením nepoškodí srdiečko dieťaťa, ktoré o chvíľu bez problémov pošlú na roztrhanie kyretou alebo vysatím z maternice.
Dojemné? Skôr cynické.
V našej spoločnosti sa rozpútala vášnivá diskusia o „uškvarení srdiečka ľudského plodu“. Napriek emóciám, ktoré by v nej nemali byť, táto debata o vyšetrení Dopplerom má veľký význam. Doteraz sa diskusiám o vyvíjajúcom sa ľudskom plode do dvanásteho týždňa vyhýbali všetci obhajcovia práv žien na potrat. A je to preto, že ťahajú za kratší koniec. Veda je totiž na strane vyvíjajúceho sa ľudského plodu, z ktorého (snáď nikto nepochybuje) bude človek. A pomohlo tomu práve využívanie ultrazvuku od 70-tych rokov 20. storočia, odkedy sa gynekológia a pôrodníctvo pohli míľovými krokmi dopredu.
Mrzí ma, že v diskusii zostávame v rovine emočnej, nie vecnej, odbornej. A preto medzi ľuďmi nastal strach, pochybnosti. Dokonca aj medzi poslancami, ktorí budú v novembri hlasovať o zákone, ktorý môže zlepšiť ochranu počatých detí. Prvýkrát v tomto volebnom období takýto zákon podáva vládna strana, takže má šancu na prijatie. Je pravdou, že predkladatelia zákona zo SNS sa hlavne snažia napraviť to „nešťastné“ hlasovanie ich predsedu, pre ktorého neprešiel o jeden-jediný hlas podobný návrh z dielne OĽANO, ale to už nechajme tak. Ide o viac. Obávam sa, že prijatie tohto návrhu, ktoré môže zlepšiť ochranu života od počatia, je ohrozené. Som za možnosť prehrať tlkot srdca dieťaťa žene uvažujúcej o umelom potrate, ale ak by bolo ohrozené prijatie tohto zákona, bude potrebné uvažovať aj o jeho pozmenení. Napríklad, že by sa zvukový záznam nahradil vizuálnym zobrazením tlkotu srdca. Uvidíme, kam sa bude uberať táto diskusia. Či sa pohneme z roviny emočnej a filozofickej, do roviny vedeckej. Tak by to totiž malo byť.
Počas môjho pôsobenia v parlamente sme niekoľkokrát schválili vládne zákony v prospech ochrany a lepšej starostlivosti o zvieratá. Schválime konečne aj zákon na zlepšenie ochrany života počatých detí? Ľudský plod nie je vec. Je to človek. Kto si trúfne povedať nahlas, že to tak nie je?
Poznámka na záver: Možno ste si všimli, že v spomínanom rozhovore doktor Záhumenský poukazoval na škodlivosť chirurgických potratov. (Aká to novota!) Pravdepodobne tým chcel „otvoriť dvere“ téme tzv. chemických potratov. Na otázku moderátorky, či je to pre ženu bezpečnejšie, sa vyhol a odpovedal, že to „má menej škodlivých účinkov“. Toto je téma na ďalší blog, ale ak vás to zaujíma, môžete si už teraz prečítať blog MUDr. Evy Grey (členky predsedníctva KDH), ktorá v ňom tvrdí, že „vedecké štúdie sa zhodujú v tom, že chemický potrat nie je pre ženu bezpečnejší ani šetrnejší ako chirurgický potrat.“