O Ukrajine by sme mali mať viac informácií

Vojna na Ukrajine sa pomaly začína podobať tej v Bosne pred dvadsiatimi rokmi. Nie, chvalabohu, nie v brutalite (aspoň zatiaľ), ale v tom, že sa stala všednou správou. Skoro každý deň umierajú ľudia na strane ozbrojencov či civilistov. Obvykle sa dozvieme o tých prvých, tí druhí ostávajú skrytí.

Naše médiá v ukrajinskom konflikte väčšinou pokrývajú dianie na fronte, inak prinášajú iba čriepky. Prečo si vybrali akurát frontové udalosti, kde to síce hrmí, ale ťažko od stola v Bratislave či inom našom meste zistiť, ako to bolo na jej konkrétnom úseku?

A tak sa raz dozvieme vyhlásenie ukrajinskej armády, inokedy povstalcov a niekedy OBSE. Málokedy sa stane, že dostaneme informáciu zo všetkých troch zdrojov. Keby sme si totiž poukladali vyhlásenia dvoch aktérov a jedného pozorovateľa vedľa seba, asi by sme sa divili, či hovoria o tom istom. Presviedčalo by nás asi len totožné miesto a čas udalostí. Inak sú opisy nezriedka rôzne. To vyplýva aj z rozdielnej optiky: každý stojí na inom mieste a vidí síce to isté, ale zo svojho uhla.

"Je hodné vedieť, prečo padol šéf tajnej služby, ako sa Saakashvili stal gubernátorom Odessy... Nie kvôli Ukrajine, kvôli nám samým."

Zdieľať

Inak niekedy sa nezaškodí vžiť do úlohy ľudí z OBSE, ktorí sú pravidelne obviňovaní jednou alebo druhou stranou z nadŕžania nepriateľovi. Frontové udalosti v takýchto konfliktoch je veľmi ťažké pokrývať – primnoho neoveriteľných alebo ťažko overiteľných informácií, ktoré má novinár spracovať do jedného článku či reportáže.

Zmienené ťažkosti s pokrývaním informácií na fronte neznamenajú nutnú rezignáciu na tieto udalosti. Znamenajú citlivejšiu prácu s nimi a potrebu neprinášať správy z Ukrajiny spôsobom: „V okolí Šyrokyne dnes pokračovala delostrelecká paľba zo strany proruských povstalcov. Zahynuli pri nej 2 príslušníci ukrajinských síl a jeden bol zranený.“ Takéto vety obvykle počúvame v slovenských rádiách a často sú aj ústrednou témou agentúrnych správ v tlačených médiách. Je to správa a lá „a stále sa bojuje“ a po jej vypočutí/prečítaní si ideme zohriať večeru či posedieť s priateľmi. Tá správa nemala žiadny efekt, okrem nášho utvrdenia sa v tom, že kdesi vo vzdialenej bájnej krajine sa bojuje. Takéto správy nevyvolávajú ani náš záujem, ani súcit a už vôbec túžbu pomôcť, niečo zmeniť.

Ukrajina však nie je zem, kde žijú trojhlavé levy a päťhrbé ťavy. Neleží kdesi ďaleko na východe za legendárnou krajinou Nippon, medzi Eldorádom a krajinou Amazoniek. Začína sa za Michalovcami. To, čo sa deje tam, dnes – zajtra ovplyvní naše životy.

Je hodné vedieť, čím žije táto krajina, prečo padol jej šéf tajnej služby, ako sa gruzínsky exprezident Saakashvili stal gubernátorom Odessy, či sa pohlo vyšetrovanie obvinenia premiéra Jaceňuka z obrovskej sprenevery štátnych fondov a tiež, ako žijú obyčajní Ukrajinci, čo si myslia o smerovaní svojej krajiny, vojnovom úsilí vlasti, reformách, roku prezidenta Porošenka v úrade a pod. To všetko sú témy, ktoré by mohli/mali byť sledované našimi médiami. Nie kvôli Ukrajine, kvôli nám samým.

Michal Považan
Autor je spolupracovník Postoy.sk, pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave.

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo