Čo sa stráca pri lamentovaní nad moratóriom na prieskumy

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo sa stráca pri lamentovaní nad moratóriom na prieskumy

Zdroj: profimedia.sk

Moratórium je nezmysel, ale prieskumy by mali mať prísnejšie pravidlá.

Parlament minulý týždeň schválil hlasmi Smeru, SNS a ĽSNS novú reguláciu zverejňovania prieskumov volebných preferencií. Moratórium na ich zverejňovanie sa predlžuje z doterajších 14 až na 50 dní pred voľbami. Zákon ešte môže naraziť na prezidentku aj Ústavný súd.

Schválenie tejto zmeny vyvolalo vlnu kritiky nielen zo strany opozície, ale aj médií, akademických pracovísk a výskumných agentúr. Treba povedať, že oprávnene, pretože 50-dňová lehota je extrémne dlhá a nedá sa racionálne obhájiť. Existuje tiež riziko, že toto obmedzenie sa bude vo veľkom obchádzať.

Predĺženie moratória bude tiež s veľkou pravdepodobnosťou znamenať, že posledné zverejnené prieskumy sa budú od reálnych volebných výsledkov výrazne líšiť. Zhruba polovica voličov sa dnes rozhoduje v posledných týždňoch pred voľbami a mnohí až v posledných dňoch či priamo vo volebnej miestnosti. Tieto voličské pohyby už agentúry nebudú mať možnosť zachytiť, čo prieskumom na dôveryhodnosti určite nepridá.

Navyše hrozí, že ak sa budú pokútne na sociálnych sieťach šíriť pofidérne čísla, nebudú môcť byť korigované prieskumami od relevantných agentúr.

Ale aj pri tomto všetkom je škoda, že v búrke pohoršenia nad ukrátením voličov o právo na informácie, jedna dôležitá téma zaniká. Je ňou kvalita týchto informácií. Pretože ak kritici predĺženia moratória tvrdia, že preferencie strán a kandidátov sú nenahraditeľnou informáciou pre voličovo rozhodovanie (napríklad bývalý šéf Ústavného súdu Ján Mazák), malo by im logicky záležať na tom, aby sa tieto informácie k ľudom dostali v čo najkvalitnejšej podobe.

Tu však narážame hneď na viacero problémov.

Dajme teraz bokom očividne zmanipulované čísla od pochybných agentúr, ktoré sa zvyknú objavovať najmä pred voľbami. Manipulácia sa len ťažko dá preukázať a seriózne médiá sa už naučili medzi agentúrami rozlišovať. Väčšinou siahajú po výsledkoch tých, ktoré majú v brandži slušnú reputáciu a ich prácu overil čas. Aj pri výsledkoch týchto agentúr však kvalita informácie, ktorá ide k voličovi, dostáva niekedy na frak.

Prieskumy pracujú so štatistickou chybou, spravidla okolo troch percent, a ich výsledky sa hýbu v nejakom intervale spoľahlivosti. Zdieľať

Sčasti sú za to zodpovedné médiá, ktoré čísla zverejňujú a interpretujú. Prieskumy pracujú so štatistickou chybou, spravidla okolo troch percent, a ich výsledky sa hýbu v nejakom intervale spoľahlivosti. Napríklad ak strana X má v prieskume preferencií štyri percentá, znamená to, že jej reálna voličská podpora sa hýbe niekde medzi tromi až šiestimi percentami. Seriózne agentúry tento interval vo svojich výstupoch zverejňujú.

Médiá však zvyknú tento fakt ignorovať a s intervalom spoľahlivosti vo svojich textoch nepracujú. V snahe o atraktívny titulok potom posúvajú voličom napríklad interpretáciu, že strana X je už za bránami parlamentu. Hoci na základe výskumu sa nič také tvrdiť nedá. Momentálne na tento neduh dopláca najmä Most. Konkrétny príklad: v júni namerala agentúra Focus Mostu preferencie 4,5 percenta a uviedla aj interval spoľahlivosti ( 3,1 – 6 percent). Niektoré – aj seriózne – médiá však napriek tomu o tomto výskume informovali s titulkom, že Most je mimo parlamentu.

Niečo obdobné sa deje, aj keď médiá na základe kozmetických pohybov v rámci štatistickej chyby hlásajú, že strana padá či rastie, alebo nejakého prezidentského kandidáta pasujú za favorita, hoci má pred svojím konkurentom v prieskume náskok dve percentá.

Takéto interpretácie už potom žijú svojím vlastným životom, žonglujú s nimi politici aj komentátori. Často slúžia aj na vytváranie tlaku na konkurenčného kandidáta, aby odstúpil z boja, alebo na stranu, aby sa rýchlo s niekým spojila, lebo sama sa do parlamentu nedostane.

Tu niekde sa už prekračuje hranica medzi informovaním a manipuláciou. Aj keď k nej nemusí dochádzať vedome.

Toľko k nám médiám. Ale otázniky niekedy vedia vzbudiť aj samotné agentúry. Aj tie rešpektované.

Opäť konkrétny príklad. Začiatkom septembra publikovali Hospodárske noviny exkluzívny prieskum od agentúry AKO. Titulok znel: Prvýkrát vieme, koľko ľudí by volilo Druckerovu stranu. Do sveta letelo číslo 7,4 percenta, to prevzali aj viaceré médiá a pochválila sa ním na facebooku aj Dobrá voľba. „Podľa aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre Hospodárske noviny má DOBRÁ VOĽBA potenciál 23,8 % a vo voľbách by získala výsledok 7,3 %. Veľmi úprimne si vážime dôveru ľudí zhmotnenú v týchto číslach, ktoré sú pre náš tím veľmi motivujúce,“ písalo sa v natešenom straníckom statuse.

Lenže celé to bolo zložitejšie. Pozornejší čitateľ sa mohol dozvedieť, že nešlo o štandardný prieskum preferencií (strana ešte nebola zaregistrovaná), ale o pomerne krkolomný volebný model. Agentúra sa najskôr respondentov pýtala v rámci klasického prieskumu politických preferencií na podporu existujúcich politických strán, bez Dobrej voľby. Následne sa ich spýtali, či by zvažovali voliť Druckerovu stranu. Tí, ktorí odpovedali kladne, dostali v treťom kole na výber medzi svojou pôvodnou stranou a Druckerovou stranou.

Agentúra AKO tým vytvorila tak trochu virtuálny výsledok, ktorý zahŕňal aj Druckerovu stranu: volilo by ju 7,4 percenta voličov a predbehla by Sme rodina (7,1 percenta), OĽaNO (7 percent), SNS (6,3 percenta) a KDH (5,8 percenta).

Uvažovať by sa dalo aj o návrate k tomu, že prieskumy verejnej mienky by okrem súkromných firiem robila aj verejná inštitúcia. Zdieľať

Šéf agentúry tento model prezentoval ako nástroj na zreálnenie čísel o volebnom potenciáli strany. Nič proti modelom, ale nasledujúce otázky asi napadnú viacerých. Aký zmysel má verejné publikovanie takýchto čísel, keď sa strana o krátky čas – po zaregistrovaní – bude dať zaradiť do klasického prieskumu? Je to naozaj vo verejnom záujme? Nejde už tak trochu o vyrábanie novej strany? V čom spočíva hodnota takejto informácie pre rozhodovanie voliča?

Čiže áno, predĺžené moratórium je krokom mimo, ktorý sa míňa deklarovaného cieľa. Lenže kvalita informácií, ktoré volič dostáva z prieskumov, témou určite je. A možno by v tejto súvislosti stálo za úvahu aj zavedenie niektorých pravidiel pri ich zverejňovaní.

Napríklad uvádzanie intervalu spoľahlivosti v médiách či povinnosti pre agentúry zverejňovať okrem zadávateľa znenia konkrétnej otázky na preferencie aj informáciu o riziku haló efektov. K tým môže dochádzať v prípade, ak všeobecnej otázke, koho by respondent volil, predchádza batéria otázok na konkrétnu politickú stranu alebo lídra. Ak takéto riziko je, konzumenti prieskumov by o ňom mali vedieť. Vyhli by sme sa tak mnohým špekuláciám.

Uvažovať by sa dalo aj o návrate k tomu, že prieskumy verejnej mienky by okrem súkromných firiem robila aj verejná inštitúcia. Takýto model tu roky fungoval, až kým ho v roku 2009 Ficova vláda nezrušila.

To by sme sa však vo verejnej debate museli posunúť ďalej – až za lamentovanie nad pošliapaním práva voliča na informácie z prieskumov.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo