Nespútaný, vášnivý, pokojný - Edvard Grieg


Nórsko nie je len krajina fjordov, trolov a dlhých bielych nocí. Krajina zo západného pobrežia škandinávskeho polostrova sa v umeleckej sfére doteraz píši nielen maliarom Edvardom Munchom, ale tiež jeho menovcom - hudobným skladateľom romantizmu Edvardom Griegom.

BIOGRAFIA

Edvard Hagerup Grieg sa narodil 15. júna 1843 v nórskom Bergene. Jeho rodina pochádzala zo Škótska, no po poslednej veľkej bitke za nezávislosť Škótska na poli Culloden pri škótskom meste Inverness sa Griegov starý otec rozhodol vycestovať z krajiny a usadil sa až v Nórsku. Griegova matka Gesine viedla syna už od malička k hudbe a bola jeho prvou učiteľkou hry na piáno. Dieťa sa z toho tešilo, ale neskorší učitelia na konzervatóriu to brali ako negatívny základ k ďalšiemu štúdiu.
Aj napriek tomu hudobná osobnosť Edvarda Griega nezadržateľne rástla. V roku 1858 Grieg stretáva Oleho Bulla - huslistu, ktorého väčšina súčasných Nórov doteraz považuje za strojcu národného romantizmu a zakladateľa nórskej samostatnosti. Bull si všimol nesmierny talent iba pätnásťročného Griega a presvedčil jeho rodičov, aby syna poslali rozvíjať talent do Lipska.

Počas pobytu v Nemecku sa venoval najmä štúdiu klavírnej kompozície a hry na organ, ktorá bola v tom čase na hudobných školách povinná. Na jar roku 1860 prekonal ťažký zápal priedušiek, aby následne o dva roky neskôr dokončil svoje štúdiá v Lipsku a vrátil sa do Nórska, kde absolvoval niekoľko koncertov a neskôr sa stal hudobným riaditeľom Filharmonického orchestra v rodnom Bergene. 11. júna 1867 sa Grieg oženil so svojou sesternicou Ninou Hagerupovou. O rok neskôr sa im narodila ich jediná dcéra Alexandra, ktorá však o trinásť mesiacov ochorela a zomrela.
Griegove posledné roky života mu okrem slávy priniesli taktiež veľké zdravotné problémy. Ani to však nezabránilo uskutočniť na tú dobu unikátne nahrávky jeho diel v Paríži, ktoré neskôr vyšli aj v reedíciách na LP platniach a CD nosičoch a dokázali Griegovu nesmiernu hudobnú všestrannosť a virtuozitu v hre na piano.
Edvard Grieg zomrel 4. septembra 1907. Jeho posledné slová zneli takto: "To je dobre, ak to tak má byť." Na pohrebe sa zúčastnilo okolo 40 000 ľudí, ktorým na Griegovo osobné prianie hral Chopinov pohrebný pochod. Pozostatky Edvarda Griega a jeho manželky Niny sú uložené v skalnej krypte nedaľeko ich spoločného domu.


HUDBA

Nórsky človek je nespútaný, vášnivý, ale tiež pokojný...Taký bol aj Edvard Grieg. Inšpiráciu čerpal z nórskeho folklóru, ktorá sa stala základom väčšiny jeho klavírnych sonát. Napísal taktiež niekoľko sonát pre violu a piano a aj sonátu pre violončelo. Napriek tomu počet jeho orchestrálnych diel je oveľa menší ako počet klavírnych miniatúr, ktoré skomponoval. Aj preto ho mnohí nazývajú prirovnaním "Chopin severu".
Grieg sa nikdy veľmi neprejavoval navonok - nepotreboval sa ukazovať divákom na domácich či zahraničných pódiách. Vačší pokoj mal, keď doma muzicíroval s manželkou - on za klavírom, ona s husličkami. Bol romantikom - a cítiť to z každej jeho skladby, kde je prítomná láska k vlasti a prírode.
Aj napriek tomu, že nikdy neskomponoval rozsiahle dielo (operu alebo symfóniu), jeho prínos v oblasti klasickej hudby je neodškriepiteľný. Vrcholom jeho tvorby sú skladby V sieni jaskynného krála, Ráno, alebo pomerne známe orchrestrálne suity Peer Gynt založené na scénickej hudbe k hre Henrika Ibsena. Taktiež upravoval už existujúce klavírne skladby pre štvorručný klavír - tu za zmienku stojí určite Mozartova klavírna sonáta C mol 475.

Michal Badín

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo