Mŕtvej matke (Rudolf Dilong)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Mŕtvej matke (Rudolf Dilong)

Stratil som všetko, keď si kolembala pohrebný zvon.

Rudolf  Dilong
Mŕtvej matke

Teraz je noc a ja ti píšem,
ako mi srdce kvapká krvou,
aké sú hviezdy preúbohé
a ty si poslednou a prvou,
čo vyšla na oblohe,
a skorej, než si zaplakala
na kraji našich hrobov,
noc, iba noc tu čierna stála
a počula nás plakať oboch.

Tma ťažká padá mi do rany,
hviezdy sa opäť schovali
a ja sa pýtam: načo som tu živý?
Mesiac je vyčerpaný,
vietor je pomalý,
ale tým viacej bolestivý.

Volám ťa, matko, z hrobu von,
kde si mi lásku dala!
Stratil som všetko, keď si kolembala
pohrebný zvon.
Bože, môj smútok večne trvá,
ty, matko prvá,
kde si mi lásku dala!

S modlitbou dlho blúdim v poli,
kde spíš a niet ťa,
ako ma srdce bolí,
jak malé dieťa
a čakám blaženosť
a cesty mi len tvoje kroky zdobia,
príď navštíviť ma zo záhrobia,
príď, milý hosť.

Koľko je hodín, kto mi povie?
Prírodou blúdi biely dym,
bez sna a bez vidín
ustávajú mi ubolené oči,
len čiernych vtákov cítim, kto vie,
prečo si posadali na úbočí?

 
Rudolf  Dilong (1905 – 1986), velikán slovenskej poézie, báseň Mŕtvej matke uverejnil v zbierke Honolulu, pieseň labute (1939). Táto zbierka sa pokladá za jednu z najlepších zbierok tohto básnika katolíckej moderny. Text básne som vybral z jej druhého vydania (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 1998, doslov a edičnú poznámku napísal Imrich Kružliak, obálku navrhol Jozef Gális).                                                                       

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo