Príťažlivá realita Karola D. Horvátha

„Prechádza cez celú dedinu a zatáča na poľnú cestu. Pozná ju, raz tu bol so spolužiakmi variť guľáš. Opil sa medzi prvými a nagrcal do kotla. Odvtedy všetci vedia, že s Jozefom je sranda.“ A nielen s Jozefom, ale aj s Karolom D. Horváthom.

Karol D. Horváth je na prvý pohľad azkét. Útly chlapík, okrem iného dramaturg umeleckého rádia Devín sa ale razom, po prečítaní si čo i len riadku z ktorejkoľvek jeho poviedky v očiach čitateľa mení. Zo „slušáka“ sa stáva literát, ktorý si servítku pred ústa nadarmo nekladie. Nepotrebuje to - spôsob, akým dokáže zachytiť všednú realitu, pred ktorou si mnohí zatvárame oči, je v slovenskej literatúre prinajmenšom pozoruhodný.

Narábať s expresívnymi slovami v literatúre je ako prechádzať sa po tenkom ľade. Horváth si však vyberá tie miesta, kde je ľad najhrubší a stojí na ňom pevne. Môže sa zdať, že invektíva intervenuje do textu neopatrne a nasilu, no v celku pôsobia vhodne a nanajvýš autenticky. „ „Taká mladá, a už pani? To musela byť veľká láska,“ búšil Husťoch zľahka do nákovy. „Ani sa nepýtajte,“ smiala sa predavačka a prsia sa jej roztriasli v mohutných prílivových vlnách. „Také kozy by mali byť na výstave. Stál by som kvôli nim v kilometrovej šóre v daždi a snehu po kolená," povedal Husťoch a uprene hľadel predavačke do výstrihu na vyťahanom tričku.“

Knižný debut z roku 2005 začína týmto predslovom: „Ženský hlas v telefóne: Moje dieťa prehltlo žehličku! Moderátor: Bola aspoň rádioaktívna?!“ Presne taká je aj celá zbierka poviedok – plná čierneho humoru, ale tiež sexuálnych motívov a jednoduchých banálnych situácií, ktoré vhodne kombinuje a spája do ľahko čitateľných viet. „Jozef Briš je žiakom stavebného učilišťa v okresnom meste. Na jeho výzore aj intelekte sa podpísala dedinská eugenika založená na krížení agresívnych opilcov s umastenými lakomými predavačkami v obchode so zmiešaným tovarom“.


Rovnako odvážne, výstredne, šokujúco a zároveň pokojne pokračuje v ďalších dvoch zbierkach z rokov 2006 a 2007. „Auto bolo otlčené, kapota vpredu preliačená. O zvyšky rozbitého ľavého reflektora sa zachytil kus bledej kože s dlhými svetlými vlasmi. Z posledných síl sa ich držala zelená mašľa. Spod kapoty vytŕčali zvyšky ruky s načerveno nalakovanými nechtami. Nápis Autoškola Modul na boku auta bol doškriabaný a ledva čitateľný. Nad písmenom L bol do plechu ako mäkčeň vrazený umelý chrup.“

Realita v Horváthových knihách nie je pritiahnutá za uši - práve naopak. Autor sa pohráva s bežnými situáciami, detailmi a majstrovským zoštylizovaním im vkladá čitateľskú príťažlivosť a zrozumiteľnosť, ktorú dnešný málo náročný čitateľ vyžaduje na prvom mieste. Sám Horváth sa v roku 2005 vyjadril, že „chce písať tak, aby nikdy nemusel mať problém s tým, kto ho číta.“ S odstupom času môžeme s istotou povedať, že problému s čitateľmi sa vo svojich prózach vyhol brilantne.

Karol D. Horváth : Karol D. Horváth - Koloman Kertézs Bagala, LCA Publishers Group, Levice 2005

Karol D. Horváth : Karol D2 Horváth - Koloman Kertézs Bagala, LCA Publishers Group, Levice 2006

Karol D. Horváth : Karol 3D Horváth - Koloman Kertézs Bagala, LCA Publishers Group, Levice 2007

Michal Badín

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo