Františkova encyklika: Ochrana prírody súvisí s ochranou človeka

Encyklika pápeža Františka o životnom prostredí s názvom Laudato si bola ešte pred svojím uverejnením zatiahnutá do obvyklých straníckych sporov. Z viacerých dôvodov je to škoda.

Už len preto, že v každodenných šarvátkach sa môže stratiť najdôležitejší, najkrajší, ba priam inšpiratívny rozmer jeho textu, jeho úprimné videnie prírody ako Božieho stvorenia: „Celý materiálny svet hovorí o Božej láske, jeho bezhraničnej láske k nám. Pôda, voda, vrchy: toto všetko je akoby Božím pohladením.“ [84]

Toto sú veci, ktoré pápeži vedia robiť najlepšie – a o tomto pápežovi to platí určite. Ich názory na vedu, politiku, ekonomiku, ekológiu majú určitú praktickú hodnotu, no ich najväčší dar spočíva v oblasti základných hodnôt.

O ľudskej ekológii

„Celý materiálny svet hovorí o Božej láske, jeho bezhraničnej láske k nám. Pôda, voda, vrchy: toto všetko je akoby Božím pohladením.“
František

Zdieľať

V tomto duchu sa František na začiatku stavia proti pokrivenému filozofickému postoju v našej kultúre od čias Francisa Bacona, podľa ktorého by sme mali „natiahnuť prírodu na škripec... aby sme uľavili človeku v jeho životných podmienkach.“ To nie je veľmi kresťanský – ba ani len humánny – pohľad na ostatné stvorenia. Descartes hovorí v podstate to isté: mali by sme sa stať „pánmi a vlastníkmi“ prírody. Nie sme však jedno ani druhé. Sme správcami a jediný, o kom sa dá naozaj povedať, že „vlastní“ prírodu, je samotný Stvoriteľ.

Tento hlboký pohľad oživuje pápežovo myslenie o súčasných environmentálnych problémoch: ak sa chceme múdro snažiť o to, čo je dobré pre našu „ľudskú ekológiu“, musíme sa začať zaujímať o primerané vzťahy medzi nami a všetkými stvoreniami ako aj celkom stvorenia. Genezis na rozdiel od náboženstiev zameraných na druhý svet vyhlasovala dobrotu fyzického sveta od počiatku (a že tento svet nám významným spôsobom pomáha pri poznávaní Stvoriteľa), hoci popritom tvrdila, že samotná príroda božská nie je.

Sekulárni environmentalisti a novinári určite budú ignorovať, keď Svätý Otec na niekoľkých miestach ako integrálnu súčasť tohto pohľadu zdôrazňuje, že potraty, násilné prostriedky riadenia populácie, experimenty na embryách a iné útoky na posvätnosť života sú súčasťou toho istého bezcitného postoja voči svetu prírody, na ktorý sa toľko sťažujú ochranári.

To je zaiste svieži a originálny pohľad, no hlavná pozornosť médií sa určite sústredí na niečo iné, lebo treba povedať, že keď Svätý Otec začína rozoberať konkrétne otázky – zvlášť klimatické zmeny – necháva sa viesť environmentálnymi názormi, ktoré by sme právom mohli nazvať extrémnejšími.

Názory na klimatické zmeny sú aj medzi katolíkmi rôzne

Jedným z rečníkov na dnešnej tlačovej konferencii v Ríme bol nemecký ateista Hans Schellnhuber, ktorý povedal, že Amerika musí do roku 2020 zredukovať svoje emisie oxidu uhličitého na nulu (čo je číra nemožnosť) a že je potrebné zredukovať globálnu populáciu na úroveň, ktorá je „únosná pre Zem“, čiže menej ako 1 miliardu (čo by si vyžadovalo násilnosti voči ľudstvu). František sa s týmto pravdepodobne nestotožňuje, považuje však za isté – a akútne – že momentálne prebieha katastrofická klimatická zmena a národy sveta, jednotlivo i spoločne, musia prijať drastické opatrenia na zníženie celosvetovej emisie skleníkových plynov.

Odporúča všetko od rozsiahlej reorganizácie svetového ekonomického poriadku a prísnych medzinárodných dohovorov o emisii skleníkových plynov až po každodenné záležitosti, ako je napríklad obmedzenie používania klimatizácie a trochu asketickejší životný štýl pre ľudí po celom svete.

"Svätý Otec zdôrazňuje, že potraty, násilné prostriedky riadenia populácie, experimenty na embryách a iné útoky na posvätnosť života sú súčasťou toho istého bezcitného postoja voči prírode, na ktorý sa toľko sťažujú ochranári."

Zdieľať

Čo si budeme myslieť o týchto navrhovaných riešeniach, bude do značnej miery závisieť od toho, aký máme vo všeobecnosti názor na otázku klimatických zmien. Nedávny prieskum ukázal, že americkí katolíci sú v otázke klímy rozdelení, najmä podľa toho, s akou politickou stranou sa stotožňujú: 64 percent katolíkov v Amerike z radov demokratov si myslí, že globálne otepľovanie je „veľmi vážny problém“, no z republikánskych katolíkov si to myslí len 24 percent. Medzi katolíkmi-nezávislými je to asi tak pol na pol.

Mnohí novinári si ešte pred zverejnením encykliky kládli otázku, či ovplyvní americkú politiku, zvlášť budúcoročné voľby. Mnohí ľudia si však už na tieto otázky utvorili názor a dá sa predpokladať, že encyklika ich už pravdepodobne nezmení.

Niektorí demokrati si uťahovali z republikánov, že sa v otázke životného prostredia stali „vlažnými katolíkmi“. To je však zavádzajúce. Keď Cirkev zakazuje potraty, vyslovuje absolútny morálny princíp. Keď pápež kritizuje používanie klimatizácie či ortuti pri ťažbe zlata (František robí jedno i druhé), do značnej miery sa nachádzame v oblasti, kde je potrebné riadiť sa rozumom. Ba dokonca aj jeho širšie návrhy celosvetových reforiem musia fungovať vo svete, kde snahy o vyváženie rozdielnych národných záujmov a obyčajné ľudské potreby absolútne znemožňujú priamočiare morálne súdy a kompromisy o medzinárodných dohodách.

Rozvoj priemyslu nie je iba dôsledkom nenásytnosti

A Genezis-negenezis, v texte sa objavuje aj trocha teologickej idealizácie. Príroda, ako ju stvoril Boh – nie ako sme si občas predstavovali my, že ju stvoril – nie je úplne harmonická a nikdy nebola v „rovnováhe“, ako ju často vykresľujú ekologické texty (a tvrdí to aj František).

"Laudato si správne poukazuje na našu povinnosť voči chudobným na celom svete, keby nastala veľká klimatická zmena. No oveľa väčšia skupina chudobných rozvoj priemyslu jednoducho potrebuje."

Zdieľať

Príroda vykazuje, slovami istého vedca, „disharmonické harmónie“. Vieme, že zemetrasenia, cunami, záplavy, suchá, veľké sopečné erupcie, ľadové doby, náhle klimatické zmeny a pod. boli zabudované do štruktúry našej planéty dávno predtým, než sa na nej vôbec objavili ľudia. A sú tu stále. Práveže existencia „prirodzeného“ zla bola často argumentom, na ktorý poukazovali neveriaci ako na dôkaz, že svet nie je dielom „dobrého“ Boha.

Tomuto tajomstvu „prirodzeného“ zla sa v encyklike venuje len malá pozornosť, čo vedie tak trochu k tendenčnému chápaniu ľudskej činnosti. Rozvoj ľudskej technológie a dokonca aj moderného priemyslu – ktoré občas neboli a ani nie sú veľmi pekné - ani zďaleka nebol vždy otázkou nenásytnosti. Predovšetkým sa snažil odstrániť nedostatok, zmierniť drsnosť prírody a uspokojiť základné ľudské potreby.

Dnes už nik nepochybuje o tom, že keby sme nechali počiatočné formy priemyslu bez kontroly a nezdokonaľovali ich, nemohli by sme v nich pokračovať bez toho, aby prírode a ľudskému rodu spôsobili veľké škody, hoci vtedy sme ich celosvetové dopady nemohli predvídať. No klimatické a iné ekologické problémy nepovstali len zo zla v človeku, ale aj z našej snahy vychádzať s prírodou.

Trhy a globalizácia aj v mnohom pomáhajú

Jedným z dôsledkov zidealizovaného pohľadu na prírodu je, že sa potom ťažšie rieši biedny stav chudobných po celom svete, ktorý veľmi ležal na srdci všetkým nedávnym pápežom. Laudato si správne poukazuje na našu povinnosť voči chudobným na celom svete, ktorí by najväčšmi utrpeli, keby nastala veľká klimatická zmena: ľuďom žijúcim v nízko položených oblastiach citlivých na zvýšenie morskej hladiny, alebo tým, ktorí by v dôsledku suchšieho podnebia alebo rozširovania púšte mali prerušenú dodávku vody atď.

"Zásadoví ľudia v biznise mohli byť viac ocenení, no encyklika predstavuje veľký prínos pre našu ľudskú ekológiu."

Zdieľať

Je samozrejme jasné, že v takom prípade by mal celý svet morálnu povinnosť ich ochrániť a zachrániť.

Encyklika však relatívne ignoruje oveľa väčšiu skupinu chudobných, minimálne 2 a pol miliardy ľudí na rozličných kontinentoch, ktorí jednoducho potrebujú rozvoj, čiže v prvom rade čistú vodu, elektrinu a stabilnú vládu. Umožní im to zlepšiť ich údel a poradiť si so všetkým, čo si na nich príroda – či klimatická zmena - vymyslí.

V encyklike je veľa morálneho odsudzovania „financií“ a „technológie“, a oveľa menej sa oceňuje, ako efektivita (primerane regulovaných) trhov a globalizácia spolu s technickými inováciami a rozširovaním ich využitia zo strany podnikateľov už pozdvihli stámilióny po celom svete z celoživotnej biedy. A budú ich pozdvihovať aj naďalej.

Katolícke sociálne myslenie má tendenciu odsudzovať „kapitalizmus“, akoby všetka podnikateľská činnosť bola len čisto o „logike trhov“, krátkodobých finančných príjmoch a predovšetkým o nenásytnosti. Zásadoví ľudia v biznise právom cítia, že jeden či dva odseky, kde encyklika pripúšťa ekonomickej aktivite určitú hodnotu, sa asi stratí medzi celými stranami paušálnej kritiky. Svet potrebuje oveľa viac takýchto zásadových mužov a žien v ekonomickej sfére, kvôli chudobným aj kvôli životnému prostrediu.

Nijako neprekvapuje, že Svätý Otec nenašiel dokonalé riešenie otázok súvisiacich so životným prostredím, keďže sa to nepodarilo ani nikomu inému. Mohol však urobiť aj niečo ešte lepšie. Text je preniknutý spiritualitou stvorenia čerpajúcou z Romana Guardiniho, sv. Jána Pavla II., Benedikta XVI. a iných, vďaka ktorej dokážeme lepšie uchopiť túto otázku a prežívať svoj život v tomto svete lepšie. Už len toto predstavuje veľký prínos pre našu ľudskú ekológiu.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha je The God That Did Not Fail: How Religion Built and Sustains the West (Boh, ktorý nezlyhal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava západ).

Pôvodný text: The New Encyclical: Laudato Si, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo