Balkán zažíva demografický exodus

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Balkán zažíva demografický exodus

Ilustračný záber. FOTO TASR/AP

Súčasné demografické predpovede neveštia krajinám Balkánu svetlú budúcnosť. Krajiny ako Bulharsko, Srbsko či Rumunsko sa vyľudňujú.

Reportér týždenníka The Economist Tim Judah zanalyzoval pre spravodajský portál The Balkan Insight súčasnú situáciu na Balkáne. A nie je to príjemné čítanie.

V rozsiahlom texte sa veľmi podrobne venuje viacerým aspektom demografického marazmu bývalých postkomunistických krajín juhovýchodnej Európy. Okrem sociálnych a politických dôsledkov však nachádza aj pár pozitív, ktoré neželaná emigrácia krajinám Balkánu priniesla.

Napriek tomu však ide o problém, ktorý výrazne poznačí región na dlhé obdobie.

Nelichotivé štatistiky

Najskôr však dáta. Podľa súčasných prognóz bude mať Bulharsko do roku 2050 o 38,6 % menej obyvateľov ako v roku 1990. Pritom dodnes prišla táto balkánska krajina už o viac ako milión ľudí. V prípade Srbska to bude o 23,8 % ľudí menej, Chorvátsku ubudne 22,4 % populácie a Rumunsku 30,1 % obyvateľstva. Nehovoriac o Moldavsku, ktorému už teraz chýba 33,9 % obyvateľov.

Hoci sa čísla a percentá mierne líšia od krajiny ku krajine, trend zostáva všade rovnaký, čo dramatizuje demografickú budúcnosť Balkánu.

Za vyľudnením je podľa Judaha spleť viacerých dôvodov. Nejde len o emigráciu mladých ľudí do zahraničia spojenú s kolapsom Sovietskeho zväzu a rozširovaním Európskej únie, ale aj o chronicky nízku mieru pôrodnosti a prisťahovalectva, ruka v ruke so starnutím obyvateľstva a vysokou mierou úmrtnosti.

Napríklad v Bosne a Hercegovine je miera pôrodnosti jednou z najnižších na svete, len 1,26 dieťaťa na ženu, pričom európsky priemer je 1,59 dieťaťa na ženu (a to hovoríme stále o nízkom čísle, keďže aby si obyvateľstvo udržalo konštantný charakter, musí na jednu ženu v krajine pripadať aspoň 2,1 dieťaťa).

Problémom nízkej pôrodnosti nie je len nedostatok sociálnych príspevkov pre početnejšie rodiny, ale i celkovo bezútešná situácia celého regiónu. 

Mapa štátov strednej Európy a Balkánu zobrazujúca predpokladanú populačnú zmenu jednotlivých štátov do roku 2050 v porovnaní s počtom obyvateľstva daných krajín v roku 1990. Zdroj: Balkan Insight

Na úvod treba však tiež pripomenúť, že na rozdiel od pôrodnosti, pri emigrácii neexistujú presné údaje. Osoba s trvalým pobytom, povedzme, v Bulharsku, sa môže významnú časť roka zdržiavať v zahraničí a zároveň môže v rámci povolania ešte aj meniť krajiny. Nehovoriac o tom, že kvôli etnickej zmesi regiónu môže byť držiteľom viacerých pasov a byť teda príslušníkom viacerých štátov naraz.

Rovnako sa pri údajoch o počte obyvateľov vychádza minimálne v prípade bývalej Juhoslávie zo sporného posledného sčítania ľudu v roku 1991, keď bol výsledný údaj nadhodnotený asi o jeden milión ľudí, ktorí už v tom čase pracovali za hranicami krajiny, ale boli stále evidovaní ako rezidenti. Dokonca v rámci Kosova Albánci v danom roku bojkotovali sčítanie ľudu, preto úrady ich počet len odhadli.

Prepojená problematika emigrácie

Doba sa zmenila, no najmä ľuďom uľahčila spôsob odchodu z krajiny. Víza do väčšiny západných krajín sa zrušili aj pre tie štáty Balkánu, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Niekoľkohodinové zdĺhavé dochádzanie nahradili nízkonákladové letecké spoločnosti, ktoré celý proces zlacnili a hlavne výrazne skrátili.

Problémom však je aj to, že hoci je v regióne pomerne vysoká miera nezamestnanosti, vyľudňovanie – či už formou nižšieho prírastku obyvateľstva, alebo emigrácie – vedie k nedostatku kvalifikovaných pracovných síl, ako aj k všeobecnému úpadku celej oblasti.

Vysoká nezamestnanosť tu tak neklesá vytváraním nových pracovných miest, ale práve emigráciou na Západ.

Hoci národné vlády vynakladajú menej zdrojov na dávky v nezamestnanosti, úbytok obyvateľstva zároveň zamedzuje prísun nových zahraničných investícií do daných krajín, či dokonca vedie k odchodu niektorých investorov. A trpí tak hospodársky rast aj štátna pokladnica daných krajín, do ktorej automaticky prichádza menej peňazí od chýbajúcich daňových poplatníkov, i keď remitencie sa, naopak, zvyšujú.

Posledná správa Svetovej banky z roku 2019 o západnom Balkáne hovorí, že ak sa problému ľudského kapitálu nezačne venovať dostatočná pozornosť, vážne to obmedzí vyhliadky na rast a zníženie chudoby v regióne. Ekonomická stagnácia je neodmysliteľnou súčasťou príbehu masovej emigrácie najmä z tohto kúta Európy.

Je logické, že robotník v Srbsku nemá šancu dostať rovnakú plácu ako v Nemecku, i keď, paradoxne, nedostatok pracovných síl automaticky núti zamestnávateľov zvyšovať mzdy. Keďže v Srbsku aj v takom prípade len sotva dôjde k vyrovnaniu miezd s Nemeckom, tento robotník sa rozhodne radšej pre prácu a život v cudzine. A to je aj prípad sezónnych domácich pracovníkov v službách počas leta na chorvátskom pobreží.

Ľuďom z chudobnejších oblastí sa viac oplatí ísť pracovať do Rakúska či Nemecka ako na pobrežie Jadranu. A hoci je Chorvátsko podobne ako väčšina krajín regiónu antimigračne ladené, musí už dlhší čas zháňať pracovníkov z cudziny, ktorí by pokryli sezónne potreby miestnych podnikateľov.

Krajiny Balkánu by potrebovali niečo ako svoju Ukrajinu, ako to platí v prípade Poľska (vyše 2 milióny pracujúcich Ukrajincov) a Českej republiky (135-tisíc Ukrajicov), ktorou by vykryli chýbajúcu pracovnú silu. Ako však pripomína reportér Judah vo svojom texte, žiadna takáto krajina sa v okolí nenachádza.

A napriek tomu, že regiónom prechádzajú tisícky utečencov a migrantov, len málokto z nich chce v týchto štátoch aj zostať. Neopomínajúc fakt, že ani krajiny Balkánu nie sú naklonené na ich prijímanie.

Graf zobrazujúci zmenu populácie krajín Európy medzi rokmi 1990 až 2017 v dôsledku migrácie, ako aj na základe prirodzeného prírastku/úbytku obyvateľstva. V oranžovom rámčeku sú vyznačené krajiny Balkánu. Zdroj: populationeurope.org

Existujú však aj odvetvia, ako napríklad IT sektor, v ktorých síce na Balkáne ľudia nezarobia to, čo na Západe, no stále ide pre danú lokalitu o nadštandard a v spojení s nižšími životnými nákladmi preto títo ľudia nemajú veľkú motiváciu odísť.

Samozrejme, neodchádza sa len pre nedostatok práce či za väčším zárobkom, ale aj pre kvalitnejší životný štandard v Západnej Európe – teda pre lepšie vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť či služby. Mnohí však podľa Alidy Vračićovej, riaditeľky think-tanku Populari so sídlom v Sarajeve, odchádzajú pre „toxickú atmosfére“ v krajinách, ako aj pre nedostatok perspektívy, že raz budú žiť v spravodlivej spoločnosti bez korupcie.

Občania regiónu sú podľa nej sklamaní desaťročiami prázdnych sľubov od miestnych elít, no napriek tomu stále väčšinovo zdieľajú víziu dlhodobej perspektívy členstva v EÚ.

Únia má na Balkán opačný efekt

Hoci je jasné, že vysoké miery vysťahovalectva značne poškodzujú vyhliadky západného Balkánu, únia momentálne nedokáže účinne pomôcť regiónu udržať si svoju mladú generáciu, keďže ju rovnako potrebuje a stáva sa jej novým domovom.

Alida Vračićová vo svojom komentári túto otázku otvára a porovnáva šesť krajín západného Balkánu – Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo, Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Srbsko – so susedným Chorvátskom, v ktorom sa po vstupe do EÚ v roku 2013 zvýšila miera emigrácie.

Pripomína, že mnohí Chorváti dúfali, že vstupom do EÚ získajú ľudia dostatočný dôvod, aby ostali v krajine. No nestalo sa tak. V prípade Chorvátska, Rumunska, Bulharska a ďalších krajín viedlo otvorenie trhu práce k odchodu miliónov ľudí do Nemecka či Veľkej Británie. Pritom sa dnes Nemecko pre nedostatok zamestnancov otvára kvalifikovanej pracovnej sile už aj z krajín mimo EÚ.

Tieto porovnávané štáty len podľa najnovších údajov Eurostatu opustilo za posledný rok asi 230-tisíc ľudí, čo nenaznačuje pokračujúci trend. Najväčší počet ľudí – 62-tisíc – emigroval z Albánska. Nasledovala Bosna a Hercegovina (53 500), Srbsko (51 000), Kosovo (34 500), Severné Macedónsko (24 300) a Čierna Hora (3 000).

Kým Albánci uprednostňujú Taliansko, zvyšok západného Balkánu sa tiahne najmä do Nemecka.

Nič však nenaznačuje ani zmenu tohto trendu. Výskum Gallupu zameraný na Srbsko ukázal, že asi 46 percent ľudí vo veku 15 až 29 rokov chce odísť bez úmyslu vrátiť sa do krajiny. A až dvadsaťsedem percent ľudí s vysokoškolským vzdelaním vyjadrilo želanie odísť natrvalo. Srbsko by tento ľudský odliv mohol potenciálne stáť až 1,2 miliardy eur ročne.

Vývoj populácie Srbska od roku 1950 a jej odhad v roku 2050. Zdroj: Balkan Insight

Podľa Vračićovej však vo všetkých šiestich krajinách aj napriek veľkej emigrácii prevláda názor, že členstvo by krajine skôr prospelo, než by jej poškodilo. Najmenej štyria z piatich obyvateľov tvrdia, že členstvo v EÚ by bolo prospešné pre ich krajinu alebo región.

Členstvo si totiž spájajú so zlepšenou životnou úrovňou, rastom pracovných miest, lepším vzdelaním, čistejšími ulicami, riadnym zberom odpadu, ale aj s civilizovanejším a dôstojnejším politickým diskurzom. Jednoducho si ho spájajú s lepším každodenným životom.

Keďže aj kroky únie sú veľmi pomalé a ťažkopádne, nehovoriac o tom poslednom, kedy pre blokovanie Francúzska, ale i Dánska a Holandska, nedošlo k začatiu prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, na západnom Balkáne rastie počet ľudí s presvedčením, že ich región sa nikdy nestane súčasťou EÚ. A aj v reakcii na to sa podľa slov Vračićovej rozhodujú emigrovať – najčastejšie práve ​​do krajín EÚ.

Pozitívne zmeny v krajinách

O tom, že migrácia z tejto oblasti má istý vplyv aj na cieľové krajiny, v ktorých je jedným z impulzov vzniku nacionalisticko-populistických strán, je fakt.

Reportér Tim Judah však pripomína aj pár pozitívnych vedľajších aspektov migrácie. A to práve na príklade Rumunska, kde sa odchodom skupiny pracovníkov do zahraničia dostali na chýbajúce pracovné pozície napríklad aj Rómovia. Za bežných okolností by sa tak neudialo, no práve tento krok dopomohol k rozvoju rómskej strednej triedy.

Rovnako hovorí aj o rozvoji mestských oblastí, či už Tirany v Albánsku, Kluži v Rumunsku, ale pokojne to môže platiť aj pre rumunskú Bukurešť a Brašov či Sofiu v Bulharsku. I keď k ich rozvoju dochádza predovšetkým na úkor vyľudňovania vidieka, pomáhajú aspoň sčasti stabilizovať odliv ľudí nielen z danej oblasti, ale aj z krajiny.

Stále však platí, že napríklad v severozápadnom Bulharsku sa nachádza najchudobnejšia oblasť celej Európskej únie.

Kde je cesta?

I keď možno tvrdiť, že už pred dvadsiatimi rokmi bolo neskoro, ak sa miestne politické elity nerozhýbu a nezastavia stále rastúci problém demografického vyľudňovania Balkánu, koledujú si o veľký problém.

Hoci je viac než jasné, že vlády sú si vedomé vážnosti situácie, tieto čísla by mali na nich pôsobiť minimálne dojmom intenzívnej naliehavosti, aby nezostali len zdesení, ale aj akcieschopní. Emigrácia je do značnej miery reakciou na politické zlyhanie, a toho aj po vyhrotenom období juhoslovanskej vojny v deväťdesiatych rokoch bolo viac než dosť.

Infografika zobrazujúca zmenu populácie Európy do roku 2050. Zdroj: population.org

Reportér Tim Judah svoj text trefne uzatvára tým, že ak chcú krajiny spomaliť a zvrátiť pokles svojich obyvateľov, musia sa prebudovať tak, aby v nich ľudia chceli aj žiť. Je totiž normálne a celkom legitímne, že v dnešnom prepojenom svete chcú balkánske krajiny rovnakú životnú úroveň, aká je na Západe. Alebo aspoň by sa k nej viditeľnými krokmi chceli približovať.

Dlhodobo nepociťovať zlepšenie a pozerať sa na stále vzdialenejšiu Európu vo všetkých aspektoch života musí byť naozaj nesmierne frustrujúce.

Pokračovanie masového vysťahovalectva už dnes spôsobuje výrazný nedostatok pracovných síl a odborníkov v daných krajinách. Po odchode dnešnej generácie v produktívnom veku do penzie a v dôsledku straty jej nasledovníkov sa krajiny Balkánu nevyhnú dopadu, ktorý zasiahne celú spoločnosť s okamžitým a dlhodobým trvaním.

Nerovnováha môže tak následne aj podľa Judaha ohroziť krehké základy stále mladých demokratických štátov, hoci pri viacerých z nich môžeme už dnes o kvalite demokracie pochybovať .

Zdá sa však, že kým sa väčšina miestnych politických elít neprestane viac zameriavať na osobné zisky a súkromné ​​obchodné záujmy než na verejné blaho, migrácia z regiónu sa nezastaví a problém bude naďalej rásť. V takom prípade to však balkánsky príbeh s dobrým koncom určite nebude a jeho dopad pocíti celá Európa.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo