Prečo musí Jarmila Urbancová odísť

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo musí Jarmila Urbancová odísť

Máj 2018, Jarmila Urbancová sa po voľbe v Súdnej rade opäť stáva podpredsedníčkou Najvyššieho súdu. FOTO TASR – Marko Erd

Súčasná faktická šéfka Najvyššieho súdu už niekoľko dní presluhuje.

Posledné dni a týždne prinášajú protirečivý obraz: Monika Jankovská, Vladimír Sklenka a David Lindtner, ktorí udržiavali priame kontakty s Marianom Kočnerom pred vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice aj po nej, už zrejme nebudú nikdy súdiť.

Lenže vyšetrovanie vraždy investigatívneho novinára odhaľuje v dosiaľ nepoznanej miere, že ľuďom ako Kočner nepomáhali len podplatní sudcovia ako Sklenka, ktorí by boli chybou v systéme. Naopak, sudcovia typu Sklenku či Jankovskej sa vo svojej kariére opierali o celkovú povahu nášho justičného systému, v ktorom sa dalo s pochybným morálnym profilom poľahky stúpať nahor. Už len preto, že sa mohli takmer vždy spoľahnúť na fungovanie najvyššieho samosprávneho sudcovského orgánu, Súdnu radu.

Kým Jankovská a Sklenka čelia dnes všeobecnému opovrhnutiu, na samom vrcholci sa po odhaleniach nič nemení, skôr naopak.

Praženkovej mlčanie

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková ešte začiatkom tohto roka navrhla Moniku Jankovskú ako kandidátku na ústavnú sudkyňu, hoci o Jankovskej bolo v tom čase v zasvätených právnických kruhoch dostatočne známe, že ide o toxickú osobu s povesťou nie sudkyne, ale vybavovačky. Praženková však dosiaľ verejnosti nevysvetlila, prečo mala taký zlý úsudok alebo či len slepo nekonala na pokyn Smeru či samotnej Jankovskej, ktorá si od nej vyžiadala službičku.

Praženkovej zlyhanie sa nedá len tak jednoducho zahovoriť. Súdna rada je dôležitou inštitúciou, ktorá predkladá prezidentovi návrhy na nových sudcov, takisto rozhoduje o tom, či kandidát na sudcu spĺňa podmienky spôsobilosti – ale ako máme dôverovať tejto Súdnej rade, ak ešte pred pár mesiacmi jej predsedníčka navrhovala Moniku Jankovskú ako budúcu ústavnú sudkyňu?

Lenže tlak na samotnú Praženkovú v Súdnej rade sotva vzrastie, keďže po minulom týždni má v tejto inštitúcii väčšinovú pozíciu ešte pevnejšiu než predtým. V polovici októbra najskôr väčšinou jedného hlasu zvolili vládni poslanci do Súdnej rady Viliama Pohančeníka. Tento kandidát poslancov Smeru a SNS sa prešmykol len vďaka tomu, že niektorí opoziční poslanci v tom čase demonštrovali pred Haščákovým domom.

Minulý týždeň zas v sudcovských voľbách do Súdnej rady zvíťazila Petra Príbelská, ktorá nahradí v samosprávnom orgáne sudcov porazeného Dušana Čima (kriticky naladeného voči Praženkovej a spol.).

Sudcovia Pohančeník aj Príbelská ešte minulý mesiac svojimi podpismi podporili kandidatúru Ivetty Macejkovej na post predsedníčky Najvyššieho súdu. Macejkovej to, našťastie, nevyšlo, ale v prípade dvoch nových členov Súdnej rady sa možno, nanešťastie, obávať, že do jej zloženia vhodne zapadnú.

Táto Súdna rada má pritom do konca roka voliť aj predsedu Najvyššieho súdu – a tomu, aby tam nepretlačila niekoho z pochybnej partie, už môže zabrániť jedine verejný protitlak.

Urbancovej výhovorky

Kým zotrvávanie Lenky Praženkovej v čele Súdnej rady vyvoláva pochybnosti, v prípade Urbancovej budí zotrvávanie v čele Najvyššieho súdu rozhorčenie. Urbancovú minulý rok v máji Súdna rada opätovne zvolila za podpredsedníčku NS a teraz, keď je pozícia predsedu neobsadená, je jeho faktickou šéfkou.

Z Kočnerovej Threemy, ako to minulý týždeň podrobne zaznamenal Denník N, vyplýva, že Marian Kočner aj bratislavský sudca Vladimír Sklenka si písali o Urbancovej ako o svojom človeku. Dnes bezpečne vieme, že Sklenka pôsobil v súdnictve ako predĺžená ruka Kočnera a nejavil pritom žiadne zábrany, za čo od neho napríklad koncom roka 2017 dostal „vianočné“.

Z ich komunikácie je rovnako zjavné, že tento temný tandem považoval Urbancovú za svoju prevodovú páku na Najvyššom súde. Urbancová so Sklenkom pravidelne komunikovala, sudca sa jej pýtal na pomery v senátoch, zaujímal sa o prípady, ktoré rieši Najvyšší súd (návrh na zrušenie ĽSNS či oslobodenie Majského od výkonu trestu). Sklenka spolu s Kočnerom videli v „Jarinke“ či „prútikovi“, tak volali Urbancovú, záruku, že ak má podpredsedníčka Najvyššieho súdu na ich prípady priamy či nepriamy vplyv, dopadne to v prospech Sklenkovho a Kočnerovho záujmu.

Tak to malo platiť aj v prípade hazardu, ako to minulý týždeň bližšie opísal kolega Pavol Rábara: „Sklenka v ďalšej časti oznamuje Kočnerovi, že hazard budú riešiť až na Najvyššom súde, keď tam prípad dorazí ako na odvolací súd. ,Takže my to budeme riešiť, ale na NS SR. 😂😂😂 Lebo primátor sa odvolá,‘ píše Sklenka. Kočner na to reagoval zdvihnutým palcom. Sklenka ešte dodáva: ,Prútik. 😜 A tam to aj skončí.‘ ,Tak tam to budeme riešiť my,‘ potvrdzuje Kočner. A neskôr v komunikácii ešte zopakuje: ,Tak my si vezmeme NS.‘“

Kočner to už, našťastie, nestihol doriešiť za svojho pobytu na slobode, Najvyšší súd stále nevyniesol verdikt o zákaze herní v Bratislave. (Postoj v blízkom čase zverejní text o ďalšom pochybnom verdikte senátu, v ktorom sedeli Jarmila Urbancová aj Petra Príbelská.)

Marian Kočner sa však ešte tesne pred svojím zatknutím živo zaujímal, či má Urbancová dostatočný počet hlasov, aby ju Súdna rada potvrdila vo funkcii podpredsedníčky Najvyššieho súdu.

Ako Kočner v komunikácii uviedol: „Jarinke pomôžem, čo budem vedieť.“ Sklenka mu následne zisťoval – sám písal, že tie insiderské informácie má od „Jarinky“ – ktorí členovia Súdnej rady dajú Urbancovej hlas a koho ešte treba získať, aby to mala isté. Temný tandem upokojilo, že vládna koalícia zvolila do Súdnej rady neznámeho advokáta Michala Mišíka, toho považovali za vybaveného.

Samozrejme, pre objektivitu treba dodať, že Jarmila Urbancová nemusela nič tušiť o tom, že Sklenku riadi ako na povel Marian Kočner.

Na zverejnené podozrenia aj na výzvu desiatich sudcov Najvyššieho súdu, aby rezignovala z čela NS, však reagovala nepresvedčivým spôsobom. V týchto dňoch sa Urbancová usiluje vytvoriť dojem, že rovnako ako iní ľudia považovala Sklenku za slušného sudcu a šokovalo ju, že sa spolčil s „kriminálne závadovou osobou“.

V súvislosti so Sklenkom Urbancová rada vyzdvihuje, že ide o rodinného priateľa Pavla Hrušovského. Bývalý predseda KDH aj slovenského parlamentu však poznal Sklenku z celkom inej éry, ešte dávno predtým, než sa stal sudcom, a bol aj Hrušovského ochrankárom. Urbancová sa zaštiťuje tiež tým, že Sklenkovi údajne dôverovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

To je však dezinterpretácia reality. Sedí len toľko, že ministerka Sklenku v istom čase poverila riadením bratislavského okresu I, keďže bol jeho podpredsedom a dlho sa naťahoval proces výberu predsedu. Už zo Sklenkovej komunikácie s Kočnerom je však zrejmé, ako sudca Žitňanskú nenávidí, pričom Kočnerovi donáša aj také informácie proti Žitňanskej, ktoré mu mala povedať sama Urbancová.

Podľa komunikácie z Threemy sa tiež Sklenka sťažoval, že ministerka preveruje jeho spisy a neprizýva ho na niektoré rokovania, hoci sa týkajú jeho agendy.

Sklenkov prudký kariérny vzostup nie je spojený s Hrušovským ani so Žitňanskou, ale so Štefanom Harabinom. Sklenka pracoval aj ako jeho ochrankár a keď ukončil štúdium práva, stal sa za Harabina asistentom na Najvyššom súde. O pár rokov bol z neho sudca na bratislavskom okrese I, následne podpredseda súdu a takmer dosiahol na predsednícku funkciu – výberová komisia ho však napokon v roku 2016 odmietla, proti Sklenkovi hlasoval napríklad Dušan Čimo, ktorý čoskoro odíde zo Súdnej rady.

Jarmila Urbancová, ktorá pravidelne komunikovala so Sklenkom, predsa musí vedieť, že tento sudca už pred zverejnením svojej komunikácie v Threeme nepožíval najlepšiu povesť a patril do zástupu tých, ktorým sa zvykne hovoriť vybavovač.

Aj preto pôsobí súčasný Urbancovej dištanc od Sklenku nedôveryhodne a účelovo.

Nikto v tejto chvíli netvrdí, že Jarmila Urbancová sa dopustila deliktu, pre ktorý by jej mala byť dočasne pozastavená funkcia sudkyne, to všetko musí byť predmetom ďalšieho skúmania.

Post podpredsedníčky Najvyššieho súdu však nie je jej sudcovským právom, ale privilégiom, s ktorým musí byť spojená aspoň elementárna dôvera.    

Jarmila Urbancová dnes s dôverou verejnosti ani sudcov, ktorí sú otrasení vyplaveninami z Kočnerovej Threemy, nemôže rátať a aj ona sama si to zrejme uvedomuje. Preto by justícii poslúžila najlepšie, keby sa vzdala svojej funkcie a ostala na Najvyššom súde ako radová sudkyňa.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo