Hľadanie Modrého vrchu

Jasný vzduch slnka a ostrý vzduch behu
s nami cestuje až tam, kde stúpa obzor,
na obzor, až na obzor,
až tam, kde v ďiaľke pláva modrý vrch.

Tento vizuálny kľúč použil básnik Ivan Štrpka v texte piesne Modrý vrch, z rovnomenného albumu vydaného v roku 1982. Prostredníctvom hudby Deža Ursinyho sa dostali Štrpkove básne do nových neprebádaných polôh. Vznikol tým koncept modrej krajiny, sveta ktorý nejestvuje a predsa sa v nás rozprestiera. Aj keď fyzikálne veličiny miesta a času určiť nemožno, z Modrého vrchu sa dá dookola rozhliadnuť a dovidieť ďaleko.

Začiatok autorskej spolupráce Ursiny – Štrpka, sa datuje na leto 1974. Spoločne sa zhodli na myšlienke hľadať pôvodné prakontinenty, v trilógii Gondwana – Laurázia – Pangea.

Dobovej cenzúre sa však tento námet zdal až príliš nezrozumiteľný, a tým aj podozrivý. Novým projektom sa teda stalo hľadanie Pevniny detstva, na konci ktorej čakal modrý cieľ.

Štrpkova poézia bola civilná a všednodenná. Jeho voľný verš veľmi citový s hlbokou výpovednou hodnotou. Svedčí o tom úryvok z piesne Tebe.

„Je 29. decembra tohto roku, popoludní,
roztieram rukou mláku chladnúceho čaju,
predo mnou sú holé vrcholky petržalských stromov,
na druhej strane kalnej živej vody.“

Ak hovoríme o spolupráci dvoch suverénnych osobností, Ursiny a Štrpka, muselo v ich prípade dôjsť k vzájomnému premosteniu. A to hneď dvakrát.

Prvým bolo spojenie dvoch brehov. Poézie na strane jednej a hudby na strane druhej. Tieto pevniny sa spojili v jeden prakontinent – Pangeu, obklopenú modrým tichým oceánom.

Druhým bolo stotožnenie, čiže ľudská stránka. Každý spoločný projekt znamenal jeden stupienok vyššie. „Na albume Príbeh (1996) som zažil taký vysoký stupeň stotožnenia s Ivanovými slovami, aký som necítil ani pri spievaní vlastných textov,“ popisoval svoje dojmy Ursiny.

Modrý zmysel bytia

Modrý vrch má však aj svoj bytostne duchovný rozmer. Pátrať po ňom, znamená hľadať zmysel bytia, celoživotného úsilia a snaženia. Ivan Štrpka, SME 2007: „Modrých vrchov je veľa. Každý človek má ten svoj vlastný. Myslím, že na ten náš pôvodný sme však s Dežom už nestihli vystúpiť.“

Ide teda o sliedenie po modrých odpovediach na tie najzákladnejšie otázky ľudskej existencie a tiež uvedomenie si vlastného šťastia. To podľa Ursinyho tkvie v poznaní vlastnej smrteľnosti a už samotný fakt, že sa človek môže každé ráno prebudiť, by ho mal robiť šťastným. A to i v prípade prebúdzania sa do veľkého utrpenia, pretože to nám umožňuje vnútorne rásť.

Modrý vrch je v každom z nás a čaká na to, či ho objavíme a vykročíme na jeho prudký svah.

Martin Koleják

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo