Film Amnestie bol dlho ohlasovaný a mal byť príspevkom k 30. výročiu nežnej revolúcie. Jeden producent, traja koproducenti, 130 minút filmového času, prominentní herci, dobová hudba aj s exkluzívnymi autorskými právami, dôkladné skúmanie témy s pomocou známeho filozofa a vydanie knihy o amnestiách spolu s filmom...
Ambície autorov naozaj neboli skromné.
Oni sami uvádzajú, že ide o film, v ktorom sa otočia dejiny Československa, a že ich film patrí do žánru konšpiračného trileru. Alebo ho uvádzajú aj ako politicko-detektívny triler, pričom vo filme použili aj dokumentárne zábery z nežnej revolúcie a leopoldovskej vzbury z marca roku 1990. Teda reálny historický základ, no k tomu fiktívny príbeh. Aby tam bolo aj napätie, dráma aj politika, aj láska, aj zrada. Ale aj kúsok dejín a pokus hľadať odpoveď, prečo a ako sa takéto veci dejú.
FOTO – AZYL Production
Mohol to byť film s veľkými ambíciami, pri ktorom však divák cíti skôr pocit trápnosti. Lebo autori nezvládli svoje ambície a divákovi ponúkajú svoju mierne naivnú pravdu či videnie sveta. Alebo diváka povýšenecky poúčajú, ako to bolo a čo si má o tom myslieť. Takto to mohlo veľmi ľahko dopadnúť, lebo to pokušenie hrať sa na sudcu, na vysvetľovača a poučovača je občas u filmárov silné. Ale nedopadlo to takto. Môžeme si vydýchnuť. Aj otvoriť šampanské.
Spočiatku zrejme bude diváka najviac baviť hľadanie reálneho predobrazu politika. Zdieľať
Vznikol film, ktorý ponúka dvojhodinové napätie. Je tu historický kontext, ale aj silný príbeh, zasadený v dobových reáliách, s dobovou hudbou a aj s tými otrasnými odevmi, ktoré sa nosili v osemdesiatych rokoch. A nechýba hrdina, ktorému držíme palce a dúfame, že aspoň on naozaj dostane druhú šancu. Tak ako o tom sníval Václav Havel. Film divákom nevnucuje svoju pravdu o reálnej udalosti novodobých slovenských dejín, aj keď sebavedomo stavia svoju verziu. Je tu aj reálna postava prezidenta Havla, spomenie sa aj Dubček, ale potom sú tu už modelové postavy, voľne inšpirované viacerými politikmi.
Spočiatku zrejme bude diváka najviac baviť hľadanie reálneho predobrazu politika. Na základe akého protagonistu Novembra vznikla postava úspešného herca, ktorý sa stal tribúnom revolúcie a potom zamieril do politiky? Kto bol predobrazom disidenta, ktorý sedel ešte aj počas novembrových udalostí a rovno z väznice išiel do politických funkcií? A priateľsky sa radil s biskupom? A bolo mu jasné, že Slovensko potrebuje silnú kresťanskú stranu, možno aj oddelenie od Čechov? A ako veľa spoločného má filmový hovorca väzňov s tým skutočným, bývalým legendárnym horolezcom?
Tu je oveľa voľnejšia inšpirácia reálnymi postavami.Zdieľať
Ale táto hra na hľadanie reálneho predobrazu je našťastie krátka, netrvá pridlho. Dynamický dej ju prevalcuje, rúti sa vpred, treba sa sústrediť na iné veci. Zásadné sú tu tri postavy – dvaja politici a jeden väzeň. A rýchlo prestane byť podstatné, či je to naozaj Kňažko, Čarnogurský a Pochylý. Nie je to nič v štýle televízneho seriálu Za sklom, kde diváka najviac zaujmú karikatúry konkrétnych politikov, ktoré sa dajú veľmi ľahko identifikovať.
Tu je oveľa voľnejšia inšpirácia reálnymi postavami. A aj menej zdatný filmový divák časom pochopí, že postavy sú v službách filmového deja, v ktorom dominujú veci ako láska, zrada, boj so zlom a podobné klasické záležitosti, bez ktorých by dobrý film nefungoval.
Autori aj vopred v titulkoch upozorňujú, že ide o fiktívne postavy. Išlo im skôr o predstavenie dvoch modelových typov politikov z revolučných udalostí – vychytený herec, ktorý robil kariéru aj počas totality, ale potom dal svoju popularitu do služby revolúcie. Ľudsky je to skôr slaboch, muž s manželkou, ktorá svojím mužom premyslene manipuluje. A oproti nemu kresťanský politik, komunistami mučený vo väzení, s utrápenou manželkou, ktorého morálna integrita je silnejšia, no aj on robí politické chyby. Hoci v dobrej viere.
Po predpremiére sa niektorí diváci sklamane pýtali: Kde je Mečiar, kde je Langoš? Takto priamočiaro to vo filme našťastie nefunguje. Kto chce vedieť viac o realite, môže si kúpiť knihu Amnestie, ktorú tvorivý tím vydal spolu s filmom. Okrem scenára tu nájde aj odborné štúdie o Havlovej amnestii z roku 1990, eseje, spomienky aktérov a analýzy publicistov.
Film mal inú ambíciu: byť atraktívnym pre náročného a poučeného diváka, ale aj pre diváka, ktorý očakáva od filmu najmä napätie, drámu, emócie. To chce skúsených filmárov. Základ tvorivého tímu filmu Amnestie, teda scenárista a producent Maroš Hečko, režisér Jonáš Karásek, kameraman Tomáš Juríček ukázali svoj potenciál už vo filme Kandidát (2013).
Lenže kým ten prvý film bola ešte trochu taká provokácia a hra, pri tomto filme už tvorcovia dozreli. Scenáristu Maroša Hečku doplnili dvaja ľudia: Beata Grünmannová, Marek Janičík. A režisér Jonáš Karásek opäť vytvoril silné duo s kameramanom Tomášom Juríčkom.
FOTO – AZYL Production
Film je na jednej strane veľmi lokálny, vidíme Bratislavu osemdesiatych rokov, ošumelú, špinavú, aj kúsok slovenského vidieka, aj najslávnejšiu slovenskú basu, visí tu na stene Husák, vidíme zábery z demonštrácií, budajku, Havlov prejav. Ale v dobrom zmysle slova je ten film aj globálny. Má súčasný filmový jazyk, je tu skutočné napätie, má tempo, dobré dialógy, možno trochu vyšponovaný, ale predsa len uveriteľný príbeh.
Najväčšie riziko bolo možno v tom, ako tvorcovia zvládnu postaviť, napísať a sfilmovať scény z leopoldovskej väznice. Je to prostredie, ktoré ľuďom z bratislavských umeleckých kruhov nie je veľmi známe. Navyše by mohli mať tendenciu idealizovať si ho. No toto je napokon jedna z najsilnejších vecí filmu, paradoxne možno presvedčivejšia ako scény z divokého života bratislavského herca a jeho žien.
Ak by postavy väzňov neboli presvedčivé, tak by ani ostatné herecké hviezdy film neutiahli.Zdieľať
Väznica je tu skutočné peklo, ale nie preto, že komunistickí strážcovia sú hrozne zlí. Sú dobrí, sú aj zlí. Ale na malom stiesnenom priestore je tu naakumulovaného veľa zla. Dobro sa v ňom presadzuje ťažko. Slabí tu neprežijú a hrdinovia sú zväčša odpudzujúce postavy. Výborne zahral vodcu vzbúrencov herec Gregor Hološka. Ak by postavy väzňov neboli presvedčivé, tak by ani ostatné herecké hviezdy ako Anna Geislerová či Marek Vašut film neutiahli.
Je dôvod na radosť. Vznikol dobrý film. A ešte jeden dôvod na radosť by tu bol. Tento tvorivý tím hodlá nakrútiť film inšpirovaný kauzou Gorila.